Nový vajnorský futbalový tréner
Foto: V ankete Futsalista roka 2018 bol tretí (na fotke s víťazom Tomášom Drahovským a druhým Gabrielom Rickom)
Milan Herko (42 rokov) prišiel do nášho klubu ako futbalovo menej skúsený tréner. Predtým sa venoval výchove mladých brankárov vo futsale, pretože tomu sa v seniorskej kategórii venoval oveľa viac. Ale aj jeho futbalový príbeh je veľmi zaujímavý a vďaka množstvu skúseností náš klub určite obohatí. Vsadili sme aj na jeho vlastnosti a nadšenie.
Aká je tvoja futbalová minulosť?
Je úzko spätá s ŠK Slovan Bratislava, kde som ako 7-ročný absolvoval prvý tréning a pôsobil som v ňom do 22 rokov. Počas tohto obdobia som sa stal majstrom krajiny a reprezentoval som Slovensko vo výberoch od U15 až po U20. Vyrastal som po boku hráčov ako Róbert Vittek či Branislav Fodrek. Ako 17-ročný som sa už zapájal do tréningov A-tímu.
Milan Herko (štvrtý zľava) nám pomohol postúpiť do 3.ligy (jún 2015)
Kto boli tvoji spoluhráči v národnom tíme?
Igor Žofčák, Roman Jurko, Tomáš Bruško, Marek Čech či Filip Šebo. Spolu sme tvorili silnú generáciu, ktorá na ME 2002 získala bronzové medaily. Na turnaj sme sa kvalifikovali cez silné Portugalsko. Pamätám si, ako som tam prvýkrát videl zahrávať rohový kop pätou („šajtli“). Hrali sme proti tímom ako Španielsko s Torresom, Iniestom či nebohým Reyesom. A aj proti Českej republike s Petrom Čechom v bráne. Dodnes na to spomínam ako na jeden z najsilnejších momentov mojej futbalovej kariéry.
Kedy a prečo si dal prednosť futsalu?
Po pôsobení v 2. slovenskej lige som hrával v nižších súťažiach. Dôvod bol jednoduchý, v Slovane mi povedali, že nemám na brankára výšku 🙂. Tak som sa rozhodol venovať športu, v ktorom som mohol využiť svoje prednosti – reflexy, čítanie hry a kopaciu techniku.
Aká bola tvoja futsalová kariéra?
K futsalu som sa dostal úplne náhodou. Kamarát ma oslovil, či by som nechcel chytať za jeho tím v bratislavskej lige. Netrvalo dlho a prišla ponuka z extraligového Gorniku Trnava, kde sa začala moja cesta. Po roku som prestúpil do Pineroly Bratislava, kde som zažil krásne momenty. Stal som sa 2-násobným majstrom Slovenska, mnohonásobným reprezentantom a bol som vyhlásený za najlepšieho brankára u nás. Bol som aj na ME vo futsale 2022 v Holandsku. Medzi najväčšie klubové zážitky patrí víťazstvo nad silným Slov-Maticom FOFO Bratislava, za ktorý hrala v tom čase prakticky celá reprezentácia. Futsal ma bavil, pretože je veľmi dynamický, plný rýchlych prechodov, atraktívnych situácií a padá v ňom viac gólov, čo ho robí zaujímavým aj pre divákov.
Vajnorom si pomohol v ročníku 2015/16 postúpiť do 3.ligy. Ako si sa sem vtedy dostal?
Po trojročnom pôsobení v Ivanke pri Dunaji som si hľadal nový klub. Vtedy sa ozvali Vajnory. Pamätám si to dodnes. Prišiel som na prvý zápas bez jediného tréningu, trocha "oblejší", a hráči sa ma pýtali, či som masér 😊. Hrali sme v Kalinkove, kde sa v tej dobe nevyhrávalo, no my sme tam zvíťazili 2:0 a odštartovali sme úspešnú sezónu. Ak si dobre pamätám, za celý ročník sme dostali len 16 gólov a prehrali sme možno raz či dvakrát. Vytvorila sa skvelá partia, s ktorou sme si rozumeli na ihrisku aj po zápase pri pivku. Nechcem vyzdvihovať jednotlivcov, ale hráči ako Rado Kunzo, Peter Belograd či Matúš Matejčík patrili medzi piliere tímu.
Čo tvoje trénerské skúsenosti?
Po kariére som pôsobil pri brankároch vo futsalovej reprezentácii Slovenska a momentálne ešte trénujem mužov v 4. FSC FTVŠ UK Bratislava.
Prečo si sa rozhodol skúsiť úlohu trénera aj vo veľkom futbale?
Futbal aj futsal mi dali veľa. Zážitky, priateľstvá, úspechy aj pády. Teraz cítim, že je čas tieto skúsenosti posúvať ďalej. Vajnory majú potenciál, dobrých ľudí okolo futbalu a verím, že spoločnými silami dokážeme futbal v tejto mestskej časti ešte viac posunúť vpred.
Máš nejaký trénerský vzor?
Carla Ancelottiho pre jeho nadhľad, prácu s hráčmi a spôsob, akým vedie mužstvo.
Aké mužstvo si vo Vajnoroch našiel, ako sa obmenilo a ako by si ho charakterizoval už teraz?
Mužstvo bolo v dobrom stave, ale podarilo sa nám priniesť aj zopár skúsenejších hráčov a pridali sa aj mladší. Stabilizovali sme počet, ktorý by mal zaručovať nielen kvalitu, ale aj kvantitu v časoch zranení a únavy v neskorších fázach súťaže. Mužstvo je dobre poskladané a hráči postupne začínajú chápať moje predstavy. Ak každý prijme svoju rolu v mužstve, bude to dobré.
Aké tu máš ciele?
Začleňovať mladých odchovancov do kádra, priniesť atraktívnu, divácky zaujímavú hru a, samozrejme, vyhrávať. Chcem, aby sa hráči futbalom bavili, ale zároveň ho brali zodpovedne.
Text: Richard Fekete
Snímky: Martin Gabura, Marek Grebeči, archív FK