Vajnorskí futbaloví tréneri

V našom malom klube sa dlhodobo snažíme zlepšovať tréningový proces aj prácou s trénermi. Vystriedalo sa ich u nás viacero. Postupne sa nám podarilo vytvoriť veľmi silnú skupinu, v ktorej je každý stotožnený s filozofiou FK a snaží sa podľa nej pracovať. Aktuálne máme už 12 hlavných trénerov a 10 asistentov. No a raz za týždeň k nám chodí ešte aj špecialista na prácu s brankármi. Dvaja z našich trénerov majú licenciu A (lepšia je už len UEFA PRO licencia), sedem licenciu B, štyria C a ďalších dvoch štúdium C licencie čaká už o mesiac. Väčšina z nich pracuje v klube, lebo s ním boli alebo sú nejako prepojení (sú Vajnoráci, hrávali za nás, majú v FK dieťa či učia u nás v škole). Ale sú tu už aj takí, ktorých z klubom predtým nič nespájalo. Okrem Mariána Kostolanského (tréner U19), ktorého sme si predstavili v minulom vydaní, sú to spomedzi hlavných trénerov ešte Kristián Peprík (tréner U13, 28 rokov, nar. v Handlovej) a od leta už aj Tomáš Fedák (tréner U10, 30 rokov, nar. v Košiciach).

O   Čo ste vyštudovali a kde pracujete?

-    KP: Študoval som Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave a momentálne pracujem ako učiteľ telesnej výchovy v ZŠ Kulíškova.

-    TF: Aj ja som vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu UK, odbor trénerstvo a učiteľstvo TV. Momentálne pracujem ako učiteľ telesnej výchovy v súkromnej strednej športovej škole Gaudeamus v Bratislave.

o    Prečo ste sa rozhodli venovať trénerstvu už v takom mladom veku? Kto Vás najviac inšpiroval?

-     KP: Trénerstvo som prvý raz vyskúšal ako 17-ročný, keď som išiel vypomôcť na tréning prípraviek. Zaujalo ma to natoľko, že som sa rozhodol už v tom čase trénovať vlastnú kategóriu a ostal som pri tom. Inšpirovali ma hlavne tréneri, ktorí ma viedli ako hráča v popredných kluboch. Páčila sa mi ich práca, to, že si analyzovali zápasy a vedeli o mne takmer všetko.

-    TF: Na FTVŠ sme ako budúci tréneri museli vykonávať povinnú trénerskú činnosť, čiže som v podstate nemal na výber a musel som začať trénovať už v 1.ročníku. Vyskúšal som si to na pár tréningoch s deťmi a keďže sa môj život od malička točí okolo futbalu, ostal som pri tom. V tom čase som hľadal inšpiráciu u mojich začínajúcich hlavných trénerov, ako Atilla Illés, Michal Suchomel či Szilárd Németh, ktorým vďačím za mnohé skúsenosti a poznatky.

o     Kde ste doteraz pôsobili ako tréneri?

-     KP: Prvé skúsenosti som zbieral v FK Pohronie. Nasledovali Slovan Bratislava a FC Petržalka, v ktorých som pôsobil už počas štúdia na vysokej škole. Mojím predposledným pôsobiskom bol FC ŠTK Šamorín, no a teraz som vo Vajnoroch. V každom klube som sa venoval predovšetkým prípravkám od U7 do U11.

-    TF: Začínal som v FC Petržalka, kde som vypomáhal na tréningoch U7. O pol roka som dostal ponuku trénovať v ŠK Slovan ako asistent trénera v U12, no a v tomto klube som nakoniec pôsobil 11 rokov. Prešiel som od U11 až po U17. 8 rokov som bol asistent a posledné 3 roky som už pôsobil ako hlavný tréner v žiackych kategóriách.

o    Kedy a prečo ste sa rozhodli ísť do FK Vajnory, keď ste pôsobili v oveľa väčších kluboch?

-     KP: Ponuku som dostal už dávnejšie, no môj príchod sa uskutočnil pred dvomi rokmi. Bolo to zrovna v čase, keď som si chcel dať prestávku s trénovaním. Presvedčila ma však filozofia klubu a hlavne prístup ľudí z vedenia ku mne ako k trénerovi či človeku.

-    TF: Ponuku som dostal od predsedu klubu už dávnejšie, no môj „trénersky prestup“ sa zrealizoval až toto leto. Presvedčil ma aj môj bývalý trénersky kolega zo Slovana Kristián Peprík. Povedal mi o fungovaní klubu, priateľskej atmosfére a super trénerskom kolektíve, a to boli asi hlavné veci, prečo som sa rozhodol ísť do FK Vajnory. Na pokračovaní dlhoročnej spolupráce v Slovane sme sa s vedením mládeže nedohodli z viacerých dôvodov. Odchádzalo sa mi síce veľmi ťažko, pretože tam mám stále veľa kamarátov a známych, ale bol to potrebný krok a neľutujem, že som ho urobil.“

o     Čo ste v našom klube našli?

-    KP: Našiel som tu určite pár šikovných hráčov, príjemné a pokojné prostredie, veľmi milých a priateľských rodičov a taktiež rovnováhu medzi trénerským a osobným životom, ktorá je pre mňa dôležitejšia čoraz viac.“

-    TF: Potešil ma príjemný kolektív ľudí, ktorí sa tu starajú o chod klubu, tréningové plochy, materiálne zabezpečenie, hlavne čo sa týka tréningových pomôcok a v neposlednom rade ma potešilo aj niekoľko šikovných a perspektívnych hráčov v mojej kategórií U10.

o  Čo ste u nás museli upraviť vo svojej trénerskej práci oproti predchádzajúcim pôsobiskám?

-     KP: Sú to hlavne nároky na hráčov, z ktorých som musel výrazne zľaviť. Taktiež som sa musel zo začiatku viac zamerať na budovanie disciplíny. Hráči neboli a ešte ani nie sú zvyknutí pracovať vo vysokom tréningovom tempe tak, ako je tomu v iných, väčších kluboch. Môžem ale povedať, že sa to postupom času zlepšuje.

-   TF: Ešte stále sa snažím upravovať a znižovať hlavne nároky na hráčov. Neustále im opakujem, že musia byť disciplinovaní a koncentrovaní, či už počas tréningového procesu alebo počas zápasov. Ináč sa ich futbalové a pohybové schopnosti zdokonaľovať nebudú. Samozrejme, musia si uvedomiť, že futbal robia hlavne kvôli sebe. 

o     Máte už aj asistentov. Ako funguje Vaša spolupráca?

-    KP: Som veľmi rád, že mám asistenta. Je určite lepšie, keď sme na všetko dvaja a o to viac, že sa s Mišom Vlčekom už dlhé roky veľmi dobre poznáme – keďže sme spolu vyrastali v AS Trenčín. Vidím pozitíva v tom, že máme možnosť spolu pripraviť a zrealizovať kvalitnejší tréning. Vieme sa viac venovať detailom a v neposlednom rade sa poradiť či porozprávať o herných situáciách priamo na ihrisku i mimo neho.“

-    TF: Som rád že mám asistenta Maťa Meška, ktorý mi pomáha pri organizácii tréningov či zápasov. Je vždy lepšie, keď sa môžem s niekým poradiť či prediskutovať rôzne tréningové postupy a metódy. Maťo mi predstavil hráčov a zasvätil ma do chodu klubu, za čo mu ďakujem, pretože som prichádzal ako neznámy človek.“

o    Čo by mohol klub zlepšiť, aby sa ešte posunul a Vám sa pracovalo lepšie?

-    KP: S rastúcim počtom detí v prípravkách i žiakoch by to mohol byť možno výber hráčov, ktorý by sa robil namiesto náboru. Prípadne rozdeliť početnejšie skupiny podľa vybraných parametrov tak, aby sa nikomu neuškodilo. Myslím si, že by to skvalitnilo tréningový proces, čo by mohlo viesť k posunu vpred. Celkovo však nemám čo vytknúť a som spokojný asi so všetkým. Viem, že klub sa snaží robiť maximum.

-    TF: V klube som zatiaľ veľmi krátko na to, aby som mohol povedať, čo by pomohlo k celkovému zlepšeniu. Osobne sa mi zatiaľ pracuje veľmi dobre, nemám žiadne výhrady. Možno by som skvalitnil výber hráčov do klubu, aby sa v jednotlivých kategóriách skvalitnilo konkurencieschopné prostredie.“

o    Kde ste pôsobili ako hráč?

-   KP: Celé sa to začalo v klube Baník Handlová, odkiaľ som v žiackom veku prestúpil do prvoligového AS Trenčín. Do mužského futbalu som nazrel trošku predčasne v klube FK Pohronie. Neskôr nasledoval návrat do Handlovej, ktorý sa v tom čase volal FC Baník Horná Nitra. V ňom som ukončil kategóriu dorastu. Ostrý štart v "A" mužstve som si pripísal v druholigovom FC ŠTK Šamorín. Potom to už boli kluby z nižších súťaží v okolí Bratislavy, ako Devínska Nová Ves, FC Jelka, FK Lamač, Kalinkovo, návrat do Šamorína a Veľké Blahovo. Medzitým som pôsobil ešte v momentálne dobre známom dedinskom klube Hajskala Ráztočno, ktorý je mojím materským klubom.

-     TF: S futbalom som začínal v rodných Košiciach, konkrétne v PČSP Lokomotíva Košice. V žiackych kategóriách som pôsobil v KAC Jednota Košice. Pri neúspešnom prestupe do Lokomotívy Košice som futbal na krátke obdobie prerušil a mal som chuť skončiť úplne. V tom čase som začať hrávať futsal, kde ma zavolali bývalí spoluhráči. Tento šport ma hneď oslovil a začal som sa mu venovať viac. Futbal mi po čase začal chýbať, tak som v doraste začal hrávať za FK Košická Nová Ves. Po príchode na vysokú školu som začal hrávať za FA Bratislava, kde som stíhal hrávať futsalovú extraligu a aj veľký futbal. Následne som pôsobil v FC Nový Život, FC Jelka, OFK Mostová či TJ Družstevník Malá Mača. Posledné roky pôsobím v nižších ligách v Rakúsku, kde som vystriedal už viac ako 10 klubov (smiech). Dúfam, že ich ešte zopár pribudne.

o     Ako sa Vám darí skĺbiť hráčske a trénerské povinnosti?

-    KP: „Dnes je to už jeden a pol sezóny, čo hrám za klub Michal na Ostrove v okrese Dunajská Streda. Skĺbiť hráčske a trénerské povinnosti je často náročné z časového, ale aj fyzického hľadiska. Stáva sa, že kolidujú dni a časy zápasov. Niekedy nemám ani jeden deň v týždni, v ktorom by som mohol byť mimo ihriska.

-   TF: Aktuálne pôsobím v SC mapo Marchegg. Skĺbiť hráčske a trénerské povinnosti bol vždy najväčší problém počas môjho pôsobenia v Slovane, no vždy som sa snažil uprednostňovať zápasy detí, ktoré hrajú väčšinou v dopoludňajších či ranných hodinách. Mužské zápasy sú väčšinou poobede alebo podvečer, čiže to stíham.

o     Ako sa najlepšie dokážete odreagovať?

-     KP: V priebehu týždňa sa mi podarí ísť párkrát do posilňovne, inak toho voľna pri mojej práci nie je až tak veľa. Ale o to viac si ho vážim. Sú to hlavne víkendy mimo sezóny a školské prázdniny, kedy príde čas aj na relax. Voľné dni trávim najradšej niekde v prírode, na turistike, výlete či dovolenke s priateľkou, rodinou alebo s kamarátmi. Rekreačne sa venujem aj iným športom, ako napr. hokej, plávanie, lyžovanie či bicyklovanie.

-     TF: Ak konečne mám chvíľu voľna, čo nie je až tak často, rád si zájdem do posilňovne alebo si zahrám padel, futsal, malý futbal či tenis. V období školských prázdnin chodím rád domov do Košíc, kde sa snažím tráviť čas s rodinou, alebo niekde na výlet mimo mesta.

Foto: Archív FK Vajnory