Počiatky a pôsobnosť nášho dychového orchestra 8.časť

Začiatok druhej polovice dvadsiateho storočia bol pre vajnorskú dychovku úspešný, čo potvrdzovali aj časté víťazstvá na rôznych súťažiach. No zažila aj "neúspech", ako to chápala dychovka i časť verejnosti, keď na jednej zo súťaží získala "len" druhé miesto. Svedčí to o vysokých interpretačných nárokoch tohto telesa, ktoré sa zo spomínaného „neúspechu“ veľmi rýchlo spamätalo a pokračovalo kvalitnými prezentáciami. Vystúpenia dychovej hudby Vajnorák sledovalo nielen množstvo bežných návštevníkov, ale napríklad na koncertoch v Prahe aj ministri. Kvalitu tunajšej dychovky potvrdzuje aj skutočnosť, že viacerí talentovaní hudobníci začali študovať na bratislavskom Konzervatóriu.

V januári 1951 pri príležitosti 85-výročia založenia miestnej dychovej hudby vo Vajnoroch sa poriada slávnostný koncert, kde okrem programu odovzdáva zástupca Matice slovenskej Ladislav Galko „záslužný diplom“ za ochotnícku a hudobnú činnosť dychovke za uplynulé obdobie.

V tomto roku sa zúčastňuje dychová hudba súťaže v Trenčíne, na krajskom kole ĽUT (Ľudová umelecká tvorivosť, pozn.). Dychovka zase reprezentovala Západoslovenský kraj a po veľmi dobrej hre získala ďalšie prvenstvo.

Na sklonku roka sa hudba rozširuje o ďalších mladých hudobníkov a to: Vlado Benčič r. 1936, Belaj Ján r. 1940, Brúder Milan r. 1936, Grebeči Augustín r. 1938, Grebeči Cyril r. 1938 (neskorší majster športu vo vzpieraní), Lobpreis Kamil r. 1936, Noskovič Michal r. 1937, Orth František r. 1935, Polák František r. 1936, Tanáč Dušan r. 1938, Vlček Albert r. 1937.

I keď rok 1952 je úspešný pre vajnorskú dychovku, keď v máji získava na celoslovenskej prehliadke ďalšie prvenstvo v súťaži dychových hudieb, začali sa zaujímať aj profesionálni učitelia bratislavského konzervatória o mladých hudobníkov. A tak postupne ide študovať Milan Ježo, Titus Pilný, Marcel Jaslovský, Albert Vlček, Gusto Grebeči, Alojz Orth, Vlado Brenčič, Miro Zeman, aby sa neskoršie stali platnými profesionálnymi hráčmi či už v SĽUKu, Slovenskej fi lharmónii, VUS (Vojenský umelecký súbor-pozn.) a inde.

Začiatkom roku 1953 prijíma miestna dychovka na slávnostnom koncerte názov znejúci našsky "Vajnorák", odkedy je známa pod týmto názvom stále. Koncert sa konal pri príležitosti prevzatia "Putovnej štandardy", ktorá bola dychovke pridelená radou ÚNV (Ústredný národný výbor-pozn.) Bratislava za vynikajúce zásluhy o rozvoj tvorivosti na úseku dychových hudieb, ako aj rozšírenie družstevnej základni v obci.

Už v júni totho roku sa dychová hudba zúčastňuje na prehliadke a súťaži dychových hudieb v Brne na Zimnom štadióne, keď ešte predtým si vybojovala prvenstvo na celoslovenskej súťaži v Košiciach. Ako víťazi reprezentovali Slovensko v Brne. Náročnému brnenskému obyvateľstvu sa predstavil populárnou skladbou od Karola Pádivého "Sedliacka" a od toho istého skladateľa vtedy ešte takmer neznámu polku "Vajnorská". Po týchto skladbách nasledovali veľké ovácie takmer 20 tisíc účastníkov ĽUT po oba dni. V priebehu roka sa prihlásili do učenia títo mladí hudobníci: Levkovič Kamli r. 1942, Orth Vojtech r. 1937, Pilný Pavol r. 1939, Panák Cyril r. 1937, Turenič Vojtech r. 1942, Vitáloš Marcel r. 1941, Vitáloš Vlado r. 1940, Zeman Kamil r. 1939a Zeman Vlado r. 1943.

V roku 19545, keď si mysleli hudobníci z vajnorskej dychovky, že sú na vrchole svojej umeleckej dráhy, zrejme sa pomýlili. Niektorí starší hudobníci nevenovali už patričnú pozornosť pravidelnému nácviku a mladší, i keď snahou, nestačili svoji schopnosťami k zrelému výkonu. Výsledok sa dostavil v tom, že na nastávajúcej prehliadke v Bratislave roku 1954 obsadil Vajnorák už len druhé miesto za dychovkou z Devínskej Novej Vsi. Toto netradičné druhé miesto bolo síce pre muzikantov kruté, ale zároveň aj poučné. Rozobrala sa situácia v hudbe a našli hneď spoločného menovateľa – venovať zvýšenú pozornosť pravidelnému nácviku a usilovať získať stratenú pozíciu. Správnosť tohto zámeru ukázal krtáky čas…

V januári 1956 pri príležitosti 90. výročia založenia miestnej dychovej hudby schádzajú sa na slávnostnom koncerte v Sokolovni poriadajúceho jubilanta aj vzácni hostia z Prahy, Brna, ako aj zástupcovia kultúrno-politických zložiek NF (Národný front – pozn.), aby spoločne s domácim publikom oslávili toto jubileum.

Za dirigentským pultom sa striedajú kapelníci ako hosť Matej Belaj a domáci Fero Fekete. Po tomto slávnostnom koncerte v družnej debate zúčastnení hostia sa živo zaujímajú o históriu hudby, jej súčasnosť a jej plány do budúcnosti. Na záver diskúzie sa za hostí z Prahy poďakoval hudobný skladateľ Chvalkovský za príjemné prežité chvíľky asi v tom zmysle: „… jen hoši směle a neustávejte, hudba je krásna věc, netušil jsem, že něco takového dovedete až než jsem vás slyšel hrát…“

V marci odchádza dychovka s družstevníkmi na ich rokovanie do prahy, v júli víta na letisku v Ivanke delegáciu ZSSR na čele so s. Chruščovom a o pár dní na tom istom letisku aj štátnu delegáciu Vietnamskej demokratickej republiky vedenú ich prezidentom
Ho-Či- Minom. Dychová hudba Vajnorák začína i rok 1958 pravidelnými nácvikmi na blížiacu sa krajskú prehliadku dychových hudieb, ktorá ich očakávala v apríli v Bratislave. Tu po dobrom výkone získala tradičnú prvú cenu a tým aj právo ako absolútny víťaz
postúpiť do ústredného kola STM (Súťaž tvorivosti mládeže-pozn.).
V letných mesiacoch účinkuje dychovka na hudobných slávnostiach v Trenčianskych Tepliciach, ďalej v Bratislave na nábreží Dunaja pri stretnutí mládeže socialistických krajín.
Bilancia dychovej hudby z Vajnor za rok 1959 je pestrá a prebohatá. Začína sa návštevou v prvých mesiacoch nášho hlavného mesta Prahy, kde v dňoch 28. februára až 2. marca vyhráva na kultúrnej brigáde v rámci družby so IV. obvodom NV v Prahe Košíře a potom v Inoniciach Na oboch podujatiach boli prítomní aj ministri Kahuda a David, ktorí s účastníkmi týchto podujatí, ako aj s hudobníkmi vydržali v družnej debate až do ranných hodín.

—

Ilustračné obrázky použila redakcia so súhlasom vlastníka súkromnej zbierky zdigitalizovaných fotografií VAJNORY V SPOMIENKACH. Zbierka je prístupná na adrese www.spominajme.com alebo z facebookového profi lu „Vajnory v spomienkach“.

Jazykovo neupravené, doslovný prepis z kroniky Prešporská obec Vajnory.

Vojtech Fekete: Prešporská obec Vajnory (kronika)