Maľované Vajnory 2025 – oslava vajnorského ornamentu, piesne a tanca
Vajnory majú množstvo krásnych a hodnotných priestorov. Cieľom podujatia Maľované Vajnory je sprístupniť verejnosti krásne historicky maľované síňe a miestne klenbové pivnice. Poprvýkrát sme pre vás podujatie Maľované Vajnory pripravili ešte v roku 2017. Postupne sa podarilo osloviť a dohľadať viaceré miestne dvory a súkromné priestory, kde sú maľované ornamenty na stenách, či na interiérových doplnkoch.
Cieľom podujatia je, aby sa Vajnoráci inšpirovali a viac využívali ornamentálne prvky aj v súčasnom živote a spolupracovali pri prezentácii tradičných vajnorských kultúrnych hodnôt. A že sa to dá mohli návštevníci vidieť na podujatí 21.6.2025. Veľká vďaka patri všetkým našim spoluobčanom a organizáciám za poskytnutie ich súkromných priestorov. Týmto umožnili nám všetkým spoznať život a kultúru našich predkov.
V rámci prehliadky bolo v tomto ročníku sprístupnených 12 lokalít. Najstaršia maľba je pravdepodobne na Roľníckej 56 z roku 1897, ktorá ešte neprešla renováciou. Hneď oproti Je interiérová maľba v priestoroch Vinárne a Reštaurácie pri kaplnke. Rodinný dom manželov Kocianových ukrýva tvorbu viacerých ľudových umelkýň. V predsieni predného domu je nástenná maľba Terézie Zemanovej a aj výšivky s motívom nádherného vajnorského ornamentu. Zadný pôvodný dom, kde sa často zdržiavala ľudová umelkyňa Katarína Brúderová, je typickým zachovaným obydlím s malinkými okienkami a nízkym vstupom pripomína niekdajšiu architektúru na dedine. Rodinný dom Martina Feketeho je plný spomienok na tvorbu starej mamy, Márie Feketeovej. Martin Fekete je aj vášnivým zberateľom starodávneho roľníckeho a vinohradníckeho náradia. Svoju zbierku sprístupnil pre podujatie Maľované Vajnory. Moderné priestory s historickým nádychom na Roľníckej 181 je dôkazom, že táto kombinácia je možná. Majiteľ zrekonštruovaného domu pán Škorupa zachoval pôvodnú nástennú maľbu ľudovej umelkyne Márie Feketeovej z roku 1923. Hneď v susedstve je objekt Regius s nástennou ornamentálnou maľbou z roku 2009 od Kristíny Rožňovcovej rod. Kociánovej. Ďalšími súkromnými priestormi, ktoré boli otvorené pre verejnosť bola aj pivnica pod reštauráciou Bakchus Vila s pôvodnými maľbami ľudovej umelkyne Hedvigy Krištofičovej. Tri ornamentálne oblúky nad vstupom do pivnice sú poznačené vlhkom a zubom času. Od tej istej umelkyne sú namaľované v 60-tych rokov 20. storočia aj tri ornamentálne oblúky v interiéri v budove spoločnosti San-Injekt s.r.o. na Osloboditeľskej ulici. Prekvapením podujatia bola ornamentálna maľba žiakov vo vestibule ŽŠ Kataríny Brúderovej. Maľbu zhotovili Mia Hrubík, Lea Herberová, Lukáš Tarčík a Matej Grebeči. Osobitné miesto majú maľby v kostole Sedembolestnej Panny Márie. Autorka návrhov ručne maľovanej výzdoby sanktuária, Hedviga Krištofičová, preniesla do pôvodne gotickej stavby kostola celú škálu ornamentov. Vytvorila nádhernú kompozíciu na stenách okolo hlavného oltára a na bočných stenách v 12-tich ornamentálnych oblúkoch, ktoré jej pomáhali vymaľovať viaceré šikovné vajnorské ženičky. Sprístupnená bola aj keramická dielňa. Pani Zlatica Šarközyová ručne maľuje na keramiku podľa predlôh zachovaných z minulých storočí. NKP Vajnorský ľudový dom je ukážkou pôvodného roľníckeho domu zo začiatku 19.storočia. Typická je aj vnútorná výzdoba – maľba na stenách. Vajnorským ornamentom maľované priestory môžete navštíviť aj prostredníctvom videa.
V tomto ročníku sa folklórna skupina Vajnorský okrášľovací spolok sa rozhodla na záver, alebo lepšie povedané pre úplnosť programu, predstaviť aj tanečno – hudobný program na pódiu v Parku pod lipami. Tanečníci ukázali tradičnú Mazurku, veselý tanec Hrozenú, ktorý žartovným, dobrosrdečným a ľudovým humorom poukazuje na rôzne spoločenské nedostatky, ale aj cechový tanec Kovárska, Židofka ale aj Ja pán čardáš. Osobitné miesto vo vajnorskom tanci má Sotiš, ktorý je predchodcom známej polky. Podujatie bolo aj galaprogramom piesní o víne a práci vo vinohrade, pre dobrú zábavu odznela aj zmeska slovenských piesní. Dramaturgiu hudobno- tanečného programu zostavil František Grebeči.
Jednoznačne tí, čo prišli, mali možnosť stráviť najdlhší deň v roku v maľovanej kráse vajnorského ornamentu a zaspievať si tie pravé vajnorské piesne.
Snímky: Maximilián Janík