Vajnoráčka Viktória Vanerková a jej šeltia Annie sú druhýkrát majsterkami Slovenska
Keď sme vlani (Vajnorské novinky č. 9.-10. 2024) priniesli článok Viktórie Vanerkovej o jej nečakanom víťazstve v kynologickom športe agility, netušili sme, že sa k rovnakej téme vrátime aj v tomto roku. Známe klišé vraví: Titul je veľmi ťažké získať, no ešte ťažšie je ho obhájiť. V jej prípade sa to potvrdilo naplno. Tohtoročná cesta k titulu bola oveľa tŕnistejšia a plná výziev. Čelili zdravotným problémom aj neplánovaným prestávkam v príprave, čo úspešnú kynologičku prinútilo zamyslieť sa, či už nemajú svoje najlepšie dni v agility za sebou. A tak sme sa rozhodli, že opäť dáme priestor na rozprávanie, ako to je, keď sa človek oddá naplno svoje krásnej záľube, keď dokáže prekonávať všetky nástrahy.
o Ako to teda bolo s Vaším psíkom?
- Moja šeltia Annie, ktorá je (nielen) pre tento šport mojím neoceniteľným partnerom, musela začiatkom roka absolvovať dvojmesačnú prestávku kvôli zdravotným komplikáciám. Našťastie, vďaka včasnej liečbe nebol potrebný chirurgický zákrok. Potom sme sa pomaly a postupne mohli vrátiť k systematickému tréningu a príprave.
o Prezraďte, čo sa skrýva za označením šeltia. Psíčkari to nepochybne vedia, ale my neznalí potrebujeme vysvetlenie.
- Je to malé plemeno psa, ktorého celý názov je šetlandský ovčiak. V minulosti mal rôzne využitia, najviac však ako pomocník okolo farmy, na pasenie oviec, hlásenie príp. nebezpečenstva... Nápadne pripomína zmenšeninu dlhosrstej kólie, no je to pôvodnejšie plemeno.
o Ako ste dokázali prekonať tento zdravotný a časový sklz?
- Návrat po takej prestávke nebol, pochopiteľne, jednoduchý. Každý, kto sa venuje akémukoľvek športu, vie, že pauza znamená nielen fyzickú, ale aj psychickú výzvu. Prvých pár tréningov si vyžadovalo najmä trpezlivosť – u mňa aj u Annie. Postupne sme sa však začali vracať do tempa, a to práve včas pred kvalifikáciou na majstrovstvá sveta, ktorá sa skladá z troch kôl. Išla som do nej bez veľkých očakávaní a, úprimne povedané, aj bez ambícií. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď Annie zabojovala a kvalifikáciu vyhrala. Zabezpečila nám tak miesto na majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v októbri v Belgicku.
o Ešte poprosím o vysvetlenie ďalšieho pojmu – agility. Čo to znamená?
- Je to kynologický šport, pri ktorom pes navádzaný psovodom prekonáva stanovenú trať zloženú z prekážok v čo najkratšom možnom čase a bez trestných bodov. Z pohľadu psovoda je to najmä o detailoch – povely, gestá, načasovanie. Je potrebné svojmu psovi čo najviac uľahčiť prekonávanie prekážok, aby sa minimalizovalo riziko chýb, a to všetko v čo najväčšej rýchlosti. V tomto športe je všetko založené na vzájomnej dôvere a spolupráci. Preto každý úspech či neúspech závisí od oboch členov tímu.
Agility však nebolo prioritou tejto sezóny. Túžila som po tom, aby Annie mala šteniatka, čo by bol prvý vrh mojej chovateľskej stanice. Nanešťastie, tak ako pred dvoma rokmi, ani tento rok to nevyšlo. Letné horúčavy a potenciálna gravidita viedli k ďalšiemu tréningovému výpadku. To znamenalo, že na majstrovstvá Slovenska sme išli opäť s obavami a neistotou. Tento šport je totiž nesmierne náročný na presnosť a spoluprácu – aj malé zaváhanie vedie k diskvalifikácii v danom behu.
o Na snímkach vidno, v akej rýchlosti, ba žiadalo by sa povedať, vo veľkom trysku bežia psíkovia. Hovoríte, že to musíte absolvovať s nimi. Akú rýchlosť viete vyvinúť vy a akou rýchlosťou beží psík?
- Každý parkúr (tak sa volá trať, ktorú musí pes prekonať) je individuálny a rôzne dlhý. Navyše čas je meraný iba psíkovi. Následne sa vypočíta priemerná rýchlosť za daný beh. Annie zvyčajne dosahuje rýchlosť 5 alebo 6 m/s.
o S akými pocitmi ste prichádzali na majstrovstvá Slovenska, aj keď ste to už naplno a úspešne absolvovali?
- Keď sme znovu s Annie stáli na štarte majstrovstiev Slovenska, plne som dôverovala jej schopnostiam, nakoľko je pri prekonávaní prekážok precízna a dôsledne plní moje povely. Napriek všetkým obavám sme však jednotlivé behy zvládli pomerne dobre. V družstve, ktoré bolo zložené zo štyroch psovodov a ich psov, sme obsadili krásne 2. miesto. V individuálnych súťažiach, kde bolo kľúčové vyhnúť sa chybám a zároveň bežať čo najrýchlejšie, sme v súčte obsadili 1. miesto. To znamenalo, že sme obhájili titul majstra Slovenska v agility pre rok 2024. Bol to obrovský úspech, v ktorý som ani len nedúfala. Potom nasledovali Majstrovstvá sveta v Belgicku
o Bolo to pre Vás zadosťučinenie i veľký úspech...
Už kvalifikácia na ne znamenala pre mňa veľmi veľa. Tento rok sa ich zúčastnili pretekári zo 46 krajín sveta a vyše 600 psov. Hoci sme sa tentokrát neumiestnili na popredných priečkach, nesmierne som si užívala každý moment na parkúre so svojím psíkom. Atmosféra bola nabitá energiou a Annie si ju naplno užívala svojím vlastným spôsobom – poskakovala, štekala a naťahovala sa o hračku. Potlesk od divákov ju motivoval podať maximálny výkon. Pre mňa bolo najväčšou radosťou vidieť, aká je šťastná, keď môže robiť to, čo miluje.
o Boli ste aktívna hokejistka, dokonca reprezentantka Slovenska. Ako to prospelo súčasnému športovaniu?
- Hokeju som sa venovala už od ôsmich rokov. Najprv som hrávala s chlapcami, potom som prešla k dievčatám. V reprezentácii do pätnásť rokov som bola kapitánkou tímu. Bola som aj súčasťou reprezentácie do osemnásť rokov a aj dospelých žien. Hoci som po desiatich rokoch s vrcholovým hokejom skončila, dalo mi to do budúcna veľmi dobrý základ, najmä čo sa týka osobnej disciplíny a rozvoja pohybového aparátu. Keď som prišla prvý raz na tréning agility, trénerka ihneď postrehla, že som predtým aktívne športovala. Vraj to bolo na mojom pohybe vidieť.
o Ak sa chce ktokoľvek venovať športu na vysokej úrovni obmedzuje to jeho osobný život a kráti voľný čas. Napríklad ste spomínali, že rada čítate, zostáva Vám čas aj na túto záľubu?
- Dôležité je, na akej úrovni sa príslušnému športu, v tomto prípade agility, chcete venovať. Ak vezmete psíka na tréning raz – dvakrát za týždeň, stále je to záľuba, pri ktorej môže zostať voľný čas aj na iné aktivity. Ale ak sa, nielen tomuto športu, venujete intenzívnejšie, zvyšuje sa počet tréningov a celková fyzická príprava. Do toho pribudnú pravidelné preteky, ktoré sa konajú najmä počas víkendov. To už do osobného času zasahuje citeľne. Navyše je tu aj cestovanie, neraz do vzdialených destinácií, čo takisto ukrajuje z voľného času. Momentálne som vo fáze, že som ochotná voľný čas tomu venovať.
o Váš vzťah k psíkovi, s ktorým súťažíte, je veľmi osobný. Mali ste psíkov od malička?
- Nie, nemala, no odjakživa som po ňom túžila. Keď som hrala hokej, kvôli dvojfázovým tréningom a zápasom by som nemala čas sa psíkovi dostatočne venovať. Keď som s hokejom skončila a začala študovať na vysokej škole, paradoxne som času mala viac. S rodičmi sme sa preto dohodli na kúpe malého psíka, čo je moja Annie. Je to môj prvý pes a navyše pôvodne vôbec nemala byť športový psík, ale len ako člen rodiny.
o Skúsme nastoliť otázku – ako by sme sa ako Vajnoráci mohli zapojiť do súťaženia v agility?
- Ak máte doma psíka plného energie, ktorý by mohol mať radosť z behu cez prekážky, agility je skvelý spôsob, ako ho zabaviť, posilniť jeho zručnosti a prehĺbiť váš vzájomný vzťah. Nezáleží na tom, či máte psíka s preukazom pôvodu alebo kríženca – tento šport je otvorený pre všetkých. Dôležité je však začínať pod odborným dohľadom skúseného trénera, aby sa váš pes naučil techniku bezpečne a správne. V blízkosti Bratislavy môžete nájsť halu (Rose Speedlight Dog Camp (RSDC) v Pezinku, kde sa budú konať napríklad aj najväčšie agility preteky na Slovensku – Lord of the Winter s účasťou viac než 250 tímov z domova i zo zahraničia. RSDC ponúka širokú škálu tréningov – od agility cez obedience (poslušnosť), dogdancing (psí tanec) až po socializáciu a prípravu na výstavy.
o Sú Vajnory vhodným miestom pre pestovanie a rozvíjania psíčkarskych športov?
- Nielen vhodným, ale sú navyše skvelým miestom pre všetkých milovníkov kynologických športov. Či už máte záujem o športovú kynológiu, canicross, pasenie ovečiek, bull športy alebo frisbee, v užšom či širšom okolí nájdete množstvo možností. A ak nie ste športový typ, stále môžete naplniť prirodzené potreby vášho psíka príjemnou „špacírkou“ v prírode.
o Aké sú vaše plány do budúcna?
- Ako tie spred roka. Rada by som Annie dopriala materstvo. Verím, že tento krok by bol prirodzeným pokračovaním jej úspešnej kariéry a obohatil by ju o ďalšiu krásnu skúsenosť. Už dvakrát to nevyšlo, tak snáď sa to do tretice podarí...
Naša cesta pokračuje nielen v agility, ale aj v každodennom živote vo Vajnoroch. Okolie ponúka množstvo príležitostí na prechádzky, ktoré si Annie spolu s ostatnými psími kamarátmi užíva. Zároveň je však dôležité, aby sme my, psíčkari, prispievali k udržaniu čistoty a príjemného prostredia – tým, že po svojich psíkoch vždy upraceme. Vo Vajnoroch máme skvelé podmienky pre život so psami, a tak dúfam, že si ich budeme môcť užívať ešte dlho, či už pri športe alebo len pri obyčajných každodenných aktivitách.
Napokon ešte v krátkosti predstavíme Mgr. Viktóriu Vanerkovú:
Vyštudovala odbor zoológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako doktorandka a v rámci svojho výskumu sa venuje parazitom sysľov pasienkových na Slovensku. Ako zamestnanec vypomáha aj s administráciou európskych projektov. Je bývalá hokejistka a zároveň reprezentantka. Niekoľko rokov pôsobí ako dobrovoľníčka v Oáze sibírskeho tigra, kde sa stará o ohrozené šelmy. Rada sa venuje čítaniu.