O histórii, vzniku a uctievaní betlehemov na Slovensku i vo svete. Vstúpme do Domu chleba – do Betlehemu
Keď vstupujeme počas Vianoc do vajnorského chrámu Sedembolestnej Panny Márie, prvý pohľad padne na priestranný betlehem – symbol najkrajších sviatkov v roku. Popredné miesto im patrí najmä v liturgickom kalendári. Obľúbené sú však aj preto, že najviac oslovujú deti a mládež. K betlehemu však vedú kroky všetkých generácií, a tak stojí za to povedať si niečo o jeho vzniku a histórii.
Počas Vianoc ožívajú u nás ľudové tradície viac ako inokedy. S nimi sa spája aj uctievanie betlehemov približujúcich narodenie nášho Pána a potvrdzujúcich bohatosť ich tradície. Tá sa datuje do obdobia trinásteho storočia, keď zakladateľ rehole Františkánov svätý František z talianskeho Assisi v roku 1223 vložil do jednoduchých jasličiek v jaskyni pri mestečku Greccio živé dieťa ako pripomienku narodenia malého Ježiška. Bol to vlastne prvý betlehem a navyše živý, lebo prítomné v ňom boli postavy Márie, Jozefa v spoločnosti zvierat. Navyše František, v tom čase ešte nie svätý, zároveň v jaskyni odslúžil aj vianočnú omšu. Týmto nezvyčajným gestom si chcel nielen uctiť a pripomenúť narodenie Spasiteľa, ale upriamiť pozornosť aj na vtedajšiu chudobu obyčajných ľudí a poukázať, že Spasiteľ prišiel na svet tiež v takých podmienkach. Z tejto iniciatívy vzniká aj tradícia obdarovávania, čo pripomínalo božiu štedrosť lásky medzi ľuďmi. Podľa ťažiskovej súčasti tohto výjavu dostali betlehemy neskôr pomenovanie aj jasličky.
Spodobenie príchodu Ježiška na svet zaznamenalo značný ohlas, a tak sa v Taliansku začalo šíriť veľmi intenzívne. V chrámoch vznikali živé betlehemy a postupne aj s figúrkami rôznej veľkosti – od miniatúr až po životnú. Postupne k nim pribúdali ďalšie postavy – traja mudrci alebo králi, ktorí sa prišli pokloniť a priniesli vzácne dary – zlato, kadidlo a myrhu.
Popularite stavania betlehemov, ktoré sa začali ocitať okrem chrámov aj na námestiach a uliciach talianskych miest, pridalo aj to, že pápež Mikuláš IV., prvý františkán medzi pontifikmi dal postaviť pôsobivý betlehem v známej a uctievanej Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.
Mal som možnosť v roku 1994 zúčastniť sa rozsvietenia vianočného stromu, ktorý Vatikánu a svätému otcovi Jánovi Pavlovi II., zakladateľovi tejto tradície, darovalo Slovensko. Bol to jeden z najkrajších a z najvyšších vianočných stromov v Ríme. V jeho blízkosti sa nachádza umelecky mimoriadne vzácny betlehem, ktorého tvorbe sa každoročne venujú najvýznamnejší umelci. Tu sa už okrem svätej rodiny - Ježiška, Márie a Jozefa nachádzajú aj ďalšie postavy z ľudu, ktoré sa prišli pokloniť Mesiášovi.
Najbohatšie betlehemy sa však stavali vo františkánskych a jezuitských chrámoch, kde postavy v životnej veľkosti boli zaodievané aj do bohatých šiat. To pravdepodobne inšpirovalo cisára Jozefa II. k rozhodnutiu zakázať stavby betlehemov v kostoloch pre ich neúmernú honosnosť. Takto sa betlehemy dostávajú viac do rodinného prostredia, hoci nechýbajú ani v kostoloch, avšak už v skromnejšej podobe.
Tieto vianočné symboly sa postupne rozšírili do celého sveta, a tak sa „jasličky“ začínajú tvoriť v období stredoveku aj v našom priestore, keď nadobúdajú najväčšie rozšírenie v Európe.. Väčšina betlehemov sa vyrábala a vyrába aj dosiaľ z dreva, i keď jednotlivé postavy bývajú aj zo sadry či kameňa. Na Slovensku nachádzame predovšetkým drevené betlehemy, v čom patríme spolu s Čechmi medzi špičku vo svete.
To, že sú betlehemy prirodzenou súčasťou predvianočného a najmä vianočného obdobia, je samozrejmosťou, ktorá sa prejavuje aj tým, že sa organizujú súťaže o najkrajší betlehem – statický či živý, s účasťou živých hercov a zvierat - nachádzajúce sa na námestiach, uliciach, na vianočných trhoch a, samozrejme, v kostoloch. Vídavame ich aj na iných miestach, dokonca počas celého roka, ako je tomu v Rajeckej Lesnej, kde ho niekoľko rokov staval majster rezbár Jozef Pekara, či v Banskej Štiavnici, ktorý stále dopĺňa jeho autor Ing. arch. Peter Chovan. Spomínam najmä tieto dve umelecké diela, lebo patria k najväčším nielen na Slovensku, v Európe i vo svete.
Rajecký betlehem môžeme považovať za učebnicu dejepisu i zemepisu, zrkadlo umu a umenia rezbárskych tradícií v Rajci. Dýcha z neho optimizmus, radosť z práce i zo života, všedný i sviatočný deň prostého človeka. Dielo je dlhé 8,5 metra, široké 2,5 metra a 3 metre vysoké. Spolu je tu rozmiestnených 300 postáv, ktorých sa viac ako polovica pohybuje. Slávnostné verejné otvorenie tohto pozoruhodného diela sa uskutočnilo 26. novembra 1995, keď bola verejnosti sprístupnená prvá časť – oblasť Stredoslovenského kraja. Oblasť Západoslovenského kraja bola inštalovaná v novembri 1996 a o rok neskôr doplnením Východoslovenského kraja sa dielo skompletizovalo.
Banskoštiavnický betlehem zobrazuje vývoj, históriu a tradície jedného z najkrajších miest na Slovensku v rezbárskej podobe. Jeho tvorba stále pokračuje, dosiaľ však spodobuje jednotlivé časti mesta. Je rovnako sprievodcom históriou tohto výnimočného mesta a profesiami, ktoré ho charakterizovali - povrchovú ťažbu, ryžovanie zlata, ťažbu a vyvážanie rudy z bane, drvenie rudy, triedenie, nahrievanie, spracovávanie zlata a striebra, razenie mincí, banský gápeľ, rumpáľ, banské vetranie. Ťažiskom však je narodenie Ježiška v jeho historickej podobe, so všetkými známymi postavami. Jeho rozmery sú ešte ohromujúcejšie – dĺžka 21 metrov, šírka a výška rovnaká ako v Rajeckej Lesnej. Zahŕňa 800 postavičiek, z toho 400 je pohyblivých, v spodnej časti premáva dokonca vláčik – známa štiavnická Anča. Prvú, čelnú časť betlehemu sprístupnili 15. 12. 2007, pravú stranu 15. 3. 2008 a ľavá strana drevorezby pribudla 13. 12. 2008.
A prečo sa tento výjav volá betlehem? Malý Ježiško sa narodil v historickom meste tohto názvu, ktoré možno navštíviť aj v súčasnosti, aj keď s pomerne značným rizikom. Betlehem – v preklade Mesto chleba - má viac než symbolický význam – v hlavnej modlitbe, ktorú zanechal sám Spasiteľ ,sa hovorí …. chlieb náš každodenný...
Betlehemov je na Slovensku veľa, sú zaujímavé, príťažlivé a takmer všetky každoročne vzbudzujú duchovný, ale aj bežný záujem. Nielen pred a počas Vianoc, ale po celý rok.
Foto: FB Podobenka z Vajnor