Vinič potrebuje našu pomoc – fytoplazma nepozná hranice ani ploty

Fytoplazma žltnutia viniča je závažné karanténne ochorenie, ktoré ohrozuje vinohrady v celej Európe. V posledných rokoch sa objavila aj na Slovensku a jej výskyt zaznamenali aj v blízkosti Bratislavy. O tom, čo táto choroba znamená, ako sa šíri a aké kroky by mali podniknúť vinohradníci aj majitelia neudržiavaných viníc, sme sa rozprávali s Ing. Evou Vlašičovou, koordinátorkou a nadšenou vinárkou z občianskeho združenia Via Vitis – Vajnorský vinohradnícky spolok.

Ako ste sa dostali k vinohradníctvu a čo vás na tomto poslaní najviac baví?

Pochádzam z Prievidze a z detstva si pamätám na poliach obilie, burgyňu a silážnu kukuricu. Dodnes mám v pamäti pocit údivu, keď som ako dieťa videla, že na poliach okolo Nitry rastie hrozno a zem okolo Trnavy je po jesennej orbe takmer čierna oproti našej svetlohnedej. Keď som sa vydala do Vajnor, krása vinohradov ma celkom očarila.

Nedalo sa tam však len tak ísť pozrieť – vinohrady boli zamknuté reťazou a strážil ich vartáš. A potom sa všetko zmenilo: kvôli obchvatu sa začali vinohrady likvidovať, brána sa otvorila a ľudia v nich postupne prestávali pracovať. Bolo mi nesmierne ľúto, že toľké úsilie predošlých generácií zrazu vychádza nazmar, a preto som sa pridala k iniciatíve záchrany vajnorských vinohradov. Začala som obrábať zem, aby znovu plodila, aby vyzerala kultúrne a aby ju nepohltila divočina.

Ako by ste laikom vysvetlili, čo vlastne znamená karanténne ochorenie fytoplazma žltnutia viniča a prečo je taká nebezpečná pre vinohrady?

Nedávno sa na našom území vyskytla SLAK u hovädzieho dobytka – fytoplazma žltnutia viniča znamená niečo veľmi podobné. Napadnutý kmeň trpí ako človek s upchatými cievami: vodivými pletivami prestávajú prúdiť živiny a rastlina postupne odumiera.

Nákazu prenáša z Ameriky zavlečená cikáda, ktorá cicia šťavy z listov viniča a nerozlišuje, či je vinohrad riadne obhospodarovaný, alebo zanedbaný a spustnutý. Kým má dostatok potravy, cikáda sa rýchlo rozmnožuje, pričom v Európe nemá prirodzeného nepriateľa.

Aké sú najviditeľnejšie príznaky, podľa ktorých vinohradníci môžu rozpoznať napadnutý vinič?

Na zistenie prítomnosti cikády je vypracovaná metodika – okrem lepových doštičiek aj tzv. metóda 100 listov. V rámci nej sa náhodne vyberie 20 kmeňov z honu, z každého sa odoberie po 5 listov čo najbližšie pri kmeni a na spodnej strane sa zisťuje počet živých jedincov. Prah na zásah je 25 jedincov. Prieskum sa vykonáva medzi 9.00 až 15.00 h, keď sú cikády najmenej aktívne.

K typickým príznakom patrí oneskorené pučanie, spomalený rast letorastov, žltnutie a pokrútenie listov dovnútra či nedostatočné drevnatenie letorastov. Definitívne potvrdenie prítomnosti patogénu však prebieha len na základe analýzy DNA.

Ako sa choroba šíri a aké sú najčastejšie chyby, ktorých sa vinohradníci dopúšťajú pri prevencii alebo ošetrení vinohradu?

Stratégia ochrany musí byť kolektívna, keďže ochorenie sa šíri geometricky. Nestačí tých pár vinohradníkov, ktorí sa o vinohrady starajú – aktívne sa musia zapojiť všetci majitelia vinohradov, teda aj tí, ktorí ich iba vlastnia, no neobrábajú.

A práve to je najväčší problém, pretože naša legislatíva zatiaľ nepostihuje tých, ktorí šíreniu ochorenia nezabránia, napríklad včasnou aplikáciou insekticídu. V zahraničí, napríklad vo Francúzsku či Rakúsku, existujú za takéto zanedbanie tvrdé sankcie, vrátane možnosti väzby.

Aké opatrenia odporúča vinohradnícky spolok, aby sa zabránilo šíreniu tejto choroby v našom okolí?

Oba vinohradnícke spolky sa aktívne zaujímajú o možnosti podpory u samosprávy – pán starosta si vypočul naše obavy a prisľúbil pomoc v rámci možností. Okrem toho sme v kontakte aj s kolegami vinohradníkmi z Rače a ďalších okolitých obcí, ako aj s predsedníčkou Zväzu vinohradníkov a vinárov Ing. Jaroslavou Kaňuchovou Pátkovou, PhD.

Podrobnú prednášku nám odprezentoval aj špecialista – fytopatológ RNDr. Bruno Gábel, CSc.

Spolupracujete pri boji proti žltnutiu viniča aj s inými spolkami, obcami či odbornými inštitúciami?

Áno, spolupráca je nevyhnutná. V otázke ochrany vinohradov nemôže konať každý sám za seba. Pravidelne komunikujeme s odborníkmi, obcami a vinárskymi združeniami v okolí, vymieňame si skúsenosti a informácie o aktuálnych opatreniach či výskyte choroby.

Len spoločným úsilím môžeme zabrániť tomu, aby sa fytoplazma ďalej šírila.

Čo by ste odkázali menším vinohradníkom alebo domácim pestovateľom, ktorí možno ešte neberú túto chorobu dostatočne vážne?

Ako kedysi fyloxéra pripravila o živobytie mnohých vinohradníkov, teraz tak pôsobí fytoplazma žltnutia viniča. Proti fyloxére vtedy nestačila len starostlivosť o vinohrady – bolo potrebné zistiť, že európsky vinič treba preštepiť na americký podpník. Trvalo to dlho a obrovská časť viníc v Európe musela byť vyklčovaná.

Dnes riešenie poznáme: vinohrady môžeme ochrániť jednoduchým, včasným postrekom. Žiaľ, nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad javí. Najväčšiu hrozbu predstavujú práve zanedbané vinohrady, ktoré sú semenišťom škodcov a chorôb – a tých je vo vajnorskom chotári, žiaľ, násobne viac než tých udržiavaných.

Vajnoráci majú však obrovskú výhodu: vinice ležia v ľahko dostupnom, prívetivom teréne, ideálnom na rekreáciu, turistiku aj prezentáciu tradícií. Ak sa o ne budeme spoločne starať, môžu byť naďalej pýchou našej krajiny aj našej komunity.