Rozlúčka s pánom Antonom Jakubáčom

„Nezomrel som, pretože viem,
Že budem stále žiť v srdciach tých,
Ktorí ma milovali“

Tieto slová sú napísané na parte pána Antona Jakubáča, ktorého prítomnosť s fotoaparátom na všetkých akciách v našej mestskej časti bola taká prirodzená, že veľmi často sme si ju ani neuvedomovali, tak ako si zväčša neuvedomujeme vzduch či tlkot srdca. Akoby to bolo samozrejmosťou, akosi sme nemali čas sa nad tým zamýšľať, ženieme sa a náhlime, ani nevieme kam. Až keď blízkeho človeka navždy odvolá smrť, zachváti nás krutá bolesť, oči zalievajú slzy a náš vlastný život akoby strácal hodnotu. Až po tomto zvieravom ustrnutí zrazu vidíme životodarnosť a skláňame sa nad jeho silou.

Smutná zvesť o smrti nášho spoluobčana pána Antona Jakubáča sa stala pravdou. Už nič nemôže zastaviť jeho odchod do nenávratna. Len nedávno, 22. januára, sme si gratulačným medailónom pripomenuli jeho krásne životné jubileum 90 rokov a 7. februára 2021 prišla správa, že odišiel na cestu, odkiaľ niet návratu.

Určite nie je zbytočné pripomenúť si v tejto ťažkej chvíli jednu zo základných právd ľudstva. Život, ktorý bol prežitý plodne, v neúnavnej práci pre svojich blízkych i pre spoločnosť, nebol márny, a práve toto môžeme povedať o pánovi Antonovi Jakubáčovi. Každý, kto ho poznal, bude naňho vždy spomínať s úctou ako na človeka, ktorý vedel, pre čo žije a bol oporou svojim blízkym. Možno povedať, že obsah, ktorý vlial do svojich dní a svojho zavŕšeného života, bol v každom zmysle činorodý a užitočný. Nežil iba pre seba, žil pre tých, ktorí ho obklopovali. Pohyboval sa medzi nami nenápadne, vždy s fotoaparátom v ruke, aby zvečnil všetky významné udalosti v našej mestskej časti. Fotografovanie bolo od mladosti jeho vášňou, venoval sa mu už ako chlapec. Po odchode do zaslúženého dôchodku z Montážneho podniku spojov, kde prešiel snáď všetkými pracovnými zaradeniami, od výkopových prác cez pokladanie káblov, preberanie káblovej techniky vo výrobnom podniku až po funkciu technického námestníka, sa naplno začal venovať svojmu koníčku, fotografovaniu, vo Vajnoroch. Cez sakrálnu výšivku a vajnorskú keramiku, kde ho upútala pestrosť farieb, sa so záujmom zameral na dokumentovanie významných udalostí. V roku 2017 v spolupráci s mestskou časťou vyšla vo vydavateľstve Kozák Press kniha pod názvom MOZAIKA VAJNOR VO FOTOGRAFII. Knihu zapĺňajú fotografie, ktoré mapujú život vajnorskej komunity v rokoch 2013 až 2015 zachytené objektívom pána Antona Jakubáča.

V každom z nás, ktorí sme s ním boli v nejakom vzťahu, ostane zlomok jeho života, jeho hlboko ľudských vlastností s úprimným vzťahom k človeku a jeho vedomostí, ktoré ochotne poskytoval svojmu okoliu.

S pokojom jemu vlastným, hlbokou profesionalitou a s typickým výrazom spokojnosti v tvári dokázal zvečniť ten najdôležitejší okamih v pravú chvíľu. Spomíname na jeho optimistický, láskavý úsmev, ktorým dodával silu a odvahu svojmu okoliu, ukazoval verejnosti zdvorilú a vľúdnu tvár a pre mnohých z nás sa stal vzorom duchovne bohatého človeka. Nech odpočíva v pokoji.

Soňa Molnárová