Spomíname na vzácneho človeka Ondreja Dema

Významný slovenský etnomuzikológ, folklorista, skladateľ, hudobný redaktor Ondrej Demo sa narodil 14. januára 1927 v Branove. Ľudovú školu navštevoval vo svoje rodnej obci, do meštianskej školy chodil vo Dvoroch nad Žitavou (1942 – 1944). Pedagogické lýceum v Leviciach začal navštevovať v roku 1944, avšak kvôli vrcholiacej vojne musel štúdium prerušiť. Po jej skončení pokračoval vo vzdelávaní (1945 – 1948) na Učiteľskej akadémii v Bratislave. Po absolutóriu sa začala jeho krátka pedagogická činnosť v oblasti hudobnej výchovy a slovenského jazyka v Klížskej Nemej a v Čičove.

Po ukončení základnej vojenskej služby v roku 1953 začal pracovať ako redaktor v Redakcii ľudovej hudby Československého rozhlasu v Bratislave, kde pôsobil až do roku 1991, avšak s rozhlasom spolupracoval aj v naďalej. Popri tejto činnosti študoval na Hudobnej katedre Vysokej školy pedagogickej
v Bratislave odbor hudobná výchova a teória, ktorú ukončil v roku 1960. Titul doktor filozofie získal na Katedre hudobnej vedy Filozofi ckej fakulty Univerzity Komenského v roku 1975. Bol externým ašpirantom v Hudobnom ústave Slovenskej akadémie vied v odbore etnomuzikológia a v roku 1983 získal hodnosť kandidát vied o umení (CSc.). Keď som v septembri roku 1967 nastúpil do svojho prvého zamestnania v Československom rozhlase, hudobné redakcie sídlili na dnešnom Jakubovom (vtedy Leninovom) námestí. Hneď prvou úlohou bolo vybrať do silvestrovského programu aj folklórnych umelcov. Osobitný záujem bol o pani Darinku Laščiakovú, a tak som zavolal do folklórnej redakcie, keď sa mi ozval zvučný hlas neznámeho pána, ktorý mi ihneď odovzdal k telefónu pani Darinku. To bol môj prvý kontakt s vtedy už známym a populárnym redaktorom Ondrejom Demom. V rozhlase sme sa často nestretávali. Venoval som sa iným hudobným žánrom a o rok som odišiel pracovať do redakcie Smeny. K folklóru som sa však predsa onedlho dostal, keď ma redakcia v roku 1969 vyslala na festival do Východnej. V tom čase už patril medzi renomované osobnosti spoluformujúce folklórne dianie na Slovensku nielen prostredníctvom rozhlasových relácií, ale aj ako programový pracovník folklórnych festivalov na Slovensku (Podpolianske slávnosti v Detve, Medzinárodný folklórny festival Myjava a i.).

Ondrej Demo počas svojho pôsobenia v rozhlase vytvoril mnoho pôsobivých relácií. Založil a tridsať rokov pripravoval cyklus Klenotnica ľudovej hudby, v ktorej predstavil stovky súborov a sólistov venujúcich sa šíreniu slovenskej ľudovej hudby v jej autentickej podobe na Slovensku i v zahraničí. Rozhlas začal cyklus vysielať 23. októbra 1966. Stal sa natoľko populárny, že vznikol aj Kruh priateľov ľudovej hudby. V roku 1970 podnietil vznik medzinárodnej súťaže rozhlasových nahrávok ľudovej hudby Prix de musique folklorique de Radio Bratislava, v ktorej sa počas dvoch desaťročí prezentovalo viac ako pol stovky európskych rozhlasových staníc. Táto súťaž posunula slovenský folklór kvalitatívne na vyššiu, medzinárodnú úroveň najmä hodnotnými nahrávkami, ktoré sa dostali do medzinárodnej vysielacej siete. V roku 1978 založil a až do svojho odchodu z rozhlasu sa podieľal na formovaní Orchestra ľudových nástrojov (OĽUN). Slovenský rozhlas zaradil jeho nahrávky autentického folklóru do svojho zlatého dokumentačného fondu. Ondrej Demo bol aj plodným autorom. Pre OĽUN, Spevácky zbor Lúčnica, Rodokmeň a rôzne folklórne súbory kompozične spracoval takmer dvesto partitúr. V roku 1990 založil a stal sa umeleckým vedúcim a zbormajstrom Speváckeho zboru Jána Pavla II. vo Vajnoroch,  ktorý viedol do roku 2011.

Ondrej Demo bol autorom a režisérom mnohých programov na folklórnych festivaloch vo Východnej, v Detve i na Myjave. Bol členom odborných porôt na celoslovenských i medzinárodných hudobno – folklórnych súťažiach. Okrem odbornej muzikologickej, redaktorskej, autorskej a organizátorskej práce sa angažoval aj ako člen Spolku hudobného folklóru, od roku 1995 aj ako jeho predseda (funkciuvykonával do roku 2018). Následne ho  predstavenstvo spolku zvolilo za čestného predsedu. Okrem množstva odborných etnomuzikologických štúdií a článkov o slovenskom folklóre je tiež autorom kníh Spieva Janka Guzová, Folklórna hudba v rozhlase na Slovensku, Vianočné ľudové koledy, vinše a hry, Vajnory spievajú, monografi e Pavol Tonkovič, Z mojej klenotnice, a spoluautorom publikácií a kníh (Naše Vajnory, Žatevné a dožinkové piesne, Myjava, Cífer, Branovo – história, život a tradície a ďalších.

Ondrej Demo je držiteľom mnohých ocenení: Zlatý mikrofón (1986), Zlatý erb Opusu (1987), Zlatá medaila Folklórneho festivalu Východná (1987), Zlatá medaila Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve (1987), Plaketa Jozefa Murgaša (1996), Cena Pavla Tonkoviča (1997), Plaketa hlavného mesta Bratislavy (2002), Cena Fra Angelica (2005) a Veľká cena SOZA (2007). V roku 2005 mu udelili čestné občianstvo v Terchovej, v roku 2007 v Branove, v roku 2014 Cenu Folklórneho festivalu Výchdná a v roku 2017 ho poctili Cenou Ministra kultúry SR.

Vzťah Ondreja Dema k umeniu nášho národa vystihuje citát z jedného z rozhovorov s ním: „Čaro slovenskej prírody je späté so zvukmi, ba i s hudbou prírody. Koľko krásy počujeme počas letných dní na poliach, lúkach, lesoch… Spevy hrabáčok, zberačiek čučoriedok a ďalších, koľko krásy v ujúkaní z kopca na kopec, koľko otázok v piesňach, koľko odpovedí. Sú to jedinečné vyznania, ale aj jedinečné výpovede v kráse spevu. Predovšetkým spev i v mnohohlasných prejavoch má na Slovensku jedinečnú krásu. Napríklad spev hrabáčok v Štrbe, spev koscov v Šumiaci s jedinečnou ozvenou prírody…“.

Aj vo vysokom veku vynikal spontánnym záujmom o dianie v kultúre a umení, tvoril, rád pomohol, poradil, podporil, aktívne sa zúčastňoval na podujatiach Spolku hudobného folklóru, ktorý mu k deväťdesiatinám pripravil reprezentačný koncert. Bude nám veľmi chýbať.

Text: Stanislav Bachleda
Snímky: archív