Historky zo skautského snemu. Čo to vlastne je?
Na konci októbra sme mali tú česť byť súčasťou 19. skautského snemu v Ružomberku. Trval tri dni a stretli sa na ňom skoro dve stovky delegátov zo všetkých kútov Slovenska. Medzi nimi, za Vajnorských skautov, aj ja a Rado, a sprevádzala nás aj Betka ako pozorovateľka. Rado už zažil 3 snemy, pre mňa s Betkou to bol nový zážitok a zároveň aj úžasná skúsenosť.
Skautský snem sa koná raz za tri roky a volíme na ňom našich celoslovenských zástupcov - náčelníctvo. Tento rok bol o to dôležitejší, pretože náčelníctvo predložilo návrh na zmenu stanov, v ktorom presunuli veľkú časť svojich kompetencii na tajomníkov Ústredia slovenského skautingu (kanceláriu, ktorá nám napríklad poskytuje finančno-právnu pomoc). Táto zmena výrazne prispeje k pružnejšej a efektívnejšej činnosti našej organizácie. Preto nás potešilo, že sa nám návrh podarilo schváliť dvojtretinovou väčšinou, ktorá je potrebná pri všetkých zmenách stanov.
Počas snemu bolo udelených aj mnoho ocenení, okrem najvyššieho vyznamenania Rad strieborného vlka, sa za prínos pre skauting udeľovali aj Syrinx, Služba skautingu, Skautský čin a mnohé ďalšie. Skautská služba bola udelená skautom, ktorí pomáhali utečencom z Ukrajiny alebo počas pandémie covidu. Rad strieborného vlka bol udelený už v úvodný deň a nový nositeľ Bill to spolu s priateľmi patrične oslávil v reštaurácii, v ktorej sa večer po sneme zišlo okolo sto skautov. Atmosféra sa oživila, keď chalani vybrali gitary a začali spievať skautské pesničky, sprevádzané radostnými výkrikmi. Personál reštaurácie mal plné ruky práce, ale verím, že si na túto nezvyčajnú návštevu spomenú s úsmevom.
Bol to obrovský kontrast, keďže snem mal veľmi formálny priebeh: slávnostné otvorenie, kde sa spievala skautská hymna, rôzne príhovory, vrátane zástupcov z Česka a zo svetových skautských organizácií, návrhy, uznesenia, diskusné príspevky, faktické poznámky, mandátová, návrhová a volebná komisia… V mnohom sa to podobalo národnému parlamentu a museli sme si vopred dôkladne naštudovať rokovací poriadok, návrhy, aj kandidátov. Skauting týmto spôsobom pripravuje mladých ľudí k aktívnemu občianstvu.
Osobne som si uvedomil veľa vecí týkajúcich sa parlamentnej dynamiky. Napríklad, iba málo delegátov prišlo na snem perfektne nachystaných na predkladanie návrhov a vyjadrovanie sa v rozprave. S hrdosťou musím poznamenať, že Bratislavský kraj bol v tomto najlepší. Na druhú stranu, všeobecne panoval názor, že sme až príliš aktívni a preto nám vyšlo iba zopár iniciatív, ale určite to skúsime opäť o tri roky. Tiež som si všimol, akú silu môže mať vyjadrenie autority - často návrhy prešli alebo naopak neprešli iba kvôli dobrému príspevku v rozprave, obzvlášť ak ho predniesol nejaký známy skaut alebo skautka. Hoci nemám pochybnosti o tom, že každý delegát mal dobré úmysly, niekoľkokrát sme boli svedkami aj ich obmedzenej znalosti problematiky alebo rokovacieho poriadku, či dokonca nepriaznivých vzťahov kvôli rozdielnym názorom - a to si myslím, že skauti majú väčšinou celkom podobné pohľady na svet. Niet divu, že v národnom parlamente, ktorý je odbornostne a názorovo pestrejší a kde je dopad rozhodnutí oveľa dôležitejší, sú emócie hodne viac vybičované.
Skautský snem ale skončil na pozitívnejšiu nôtu. Po tom, čo sme schválili pár menších zmien a strategický plán do roku 2030, sme mali živé diskusie s kandidátmi do náčelníctva, revíznej a zmierovacej rady. Riaditeľka Ústredia, skautským menom Reti, ich humorne konfrontovala, neraz so štipľavými témami, a týmto spôsobom sme sa dozvedeli viac o ich skúsenostiach a plánoch. Potom prebehli tajné voľby a za náčelníka sme si zvolili Mariána Leza, známeho pod prezývkou Mafián, zo 61. zboru Modrý oblak Pezinok.
Po slávnostnom ukončení snemu sme sa vydali na cestu domov plní dojmov. Pre nás, vajnorských skautov, bol snem skvelý spôsob, ako sa lepšie zoznámiť s celoslovenskou skautskou komunitou, začleniť sa do procesov a naučili sme sa mnoho nových vecí. Prešlo veľa dôležitých zmien a verím, že sa to odrazí aj na lepšej činnosti skautov na Slovensku.
skaut Janči