Naplnil sa čas

Čítal som raz o rozhovore človeka, ktorý prišiel navštíviť starého múdreho mnícha do jeho jednoduchej cely v kláštore. Prihovoril sa mu: „Otče, hovorí sa, že sa snažíte žiť tak, akoby ste mali umrieť hoc aj zajtra...“ – Hoci aj dnes, aj dnes... – odpovedal pokojne mních.

Slová tohto dialógu mi napadli, keď som nedávno pripravoval preklad a dabing spravodajského materiálu pre televízny magazín o tom, ako prežívajú súčasnú náročnú situáciu bratia františkáni vo Svätej Zemi. Už niekoľko mesiacov je krajina, v ktorej sa narodil Spasiteľ sveta, opätovne zmietaná vojnovým konfliktom. Ten znemožnil pútnikom, aby mohli prichádzať na  sväté miesta spojené s  príbehmi Starého i Nového Zákona. Prekvapilo ma, že bratia františkáni i napriek tomu, že vedia, že turisti neprídu, denne otvárajú kostoly a  posvätné miesta, akoby prísť mali. Vyjadrujú tým nielen túžbu po ich návrate, ale aj vieru, že Boh je pripravený prijať nás kedykoľvek.

Naplnil sa čas. Tak sa zvykne v biblickej teológii hovoriť o Vianociach. Naplnil sa čas prísľubu Boha, že v konkrétnom čase, ľuďom neznámom, no Bohom pripravovanom, príde Spasiteľ. Prišiel. V podobe, v akej ho spoznali tí, ktorí mali čisté srdce.

A sľúbil, že raz príde opäť. Kedy? Nevieme. Bude to opäť „jeho čas“. „Jeho rozhodnutie“. Bez vyhrážok a strašenia, ako to, žiaľ, niekedy majú ľudia radi a tak radi to „prorokujú“ najmä na prelome storočí či pri vojnových konfliktoch. Istota je v tom, že príde. Ako a kedy, to je jeho rozhodnutím.

My žime tak, aby sme mohli povedať ako ten staručký múdry mních. Aj dnes. Hoci aj dnes. S pohľadom nádeje, ktorú aj tieto Vianoce tak veľmi všetci potrebujeme.

Jozef Kováčik, rímskokatolícky kňaz, správca farnosti Vajnory