Príbeh dvoch Vajnoráčok, ktoré menia svoje okolie k lepšiemu
V hlavnom meste Slovenska sa už niekoľko rokov konajú súťaže o najkrajšiu predzáhradku. Súťaž si našla svojich nadšencov, ktorým záleží na tom, aby obývaný priestor skultúrnili, umožnili ľuďom potešiť sa z pôvabu a krásy zaplnenej kvetmi, skvalitniť náš život i zlepšiť vzťahy.
Tento rok sa súťaže zúčastnili aj dve Vajnoráčky známe svojou starostlivosťou o svoje okolie – panie Mária Zemanová a Anna Belajová. Že boli úspešné, svedčia výsledky prvých dvoch kôl, keď sa spomedzi účastníkov umiestnili obidve v dvadsiatke a v nasledujúcom, v ktorom porota vybrala šesť super finalistov, sa ocitla pani Anna Belajová.
Radi by sme preto predstavili našim čitateľom obe úspešné účastníčky, ktoré nám porozprávali o tom, prečo sa zúčastňujú súťaže, čo im vytváranie estetického prostredia prináša, aké sú ich osobné pocity keď zaznamenali úspech.
Mária Zemanová - V prírode našla pokoj, pohodu a načerpala energiu
Vajnoráčka Mária Zemanová sa dostala do dvadsaťčlenného štvrťfinále v celobratislavskej súťaži predzáhradkárov.
Jedna z najiniciatívnejších Vajnoráčok, venujúcich sa skrášľovaniu svojho okolia a podnecovaniu na zamyslenie sa, ako by sa náš životný priestor dal skultúrniť, obohatiť. Aj v osemdesiatich ôsmich rokoch jednoznačne dáva najavo ako láska k prírode udržiava životnú pohodu, zdravie a robí radosť nám všetkým.
o Čo vám dáva starostlivosť o kvety, záhradku?
- Hovorí sa, že priamy a pravidelný kontakt so zemou a jej zveľaďovanie pomáha človeku nachádzať vnútornú rovnováhu. Ja som v prírode vždy našla pokoj a pohodu a načerpala predovšetkým psychickú energiu. Niet preto divu, že som sa snažila vytvoriť kúsok z nej v mojej bezprostrednej blízkosti, teda pred naším panelákom, v ktorom bývam .
o Odkedy sa venujete tejto záľube?
- Od roku 1968, odkedy stojí bytovka na Osloboditeľskej ulici .číslo 26, v ktorej bývam, takže je to už vyše pol storočia. Pri zatepľovaní bytovky bol priestor pred ňou značne zničený, oveľa bohatší a rozmanitejší. Pred rokom väčšia časť z nej bola dvakrát rozkopaná kvôli zavádzaniu rýchlostného internetu. Na jar tohto roku boli spílené dva štyridsaťročné ihličnany, ktoré som sama zasadila. Teraz to nanovo obnovujem, aj keď je to kvôli zakopaným častiam tehál zo stavby namáhavé. Avšak nič ma neodradilo začať odznova. S láskou a trpezlivosťou som sa opäť pustila do práce.
o Aké máte pocity, keď vidíte tú nádheru, ktorá vychádza spod vašich rúk?
- Tá kvitnúca nádhera stojí za to a pohľad na ňu vždy ulahodí môjmu oku a poteší moje srdiečko. Verím, že aj okoloidúcim. Milujem kvety. Moja predzáhradka je taký kúsok môjho kvetinkového raja. Zasadila som sirôtky, primulky, chryzantémy, azalku, georgíny, materinu dúšku, letné snežienky, heucheru, krík starček. Z pôvodnej predzáhradky prežila aj ružová hortenzia, zvončeky a nezábudky.
o Máte pocit, že má vaša práca zmysel, že to ocenia aj iní?
- Ak by to nemalo zmysel, asi by som sa tomu nevenovala. Verím, že aj malé zmeny môžu prispieť k príjemnejšiemu a krajšiemu prostrediu a v ľuďoch vyvolávať dobro. Prírodu mám rada a každý kvet má svoju históriu. Želala by som si, aby predzáhradka robila radosť nielen mne, ale aj ostatným naokolo. Želám si ešte zdravie, aby som ju mohla naďalej zveľaďovať.
Anna Belajová - Kvety nám zlepšia náladu a svet je hneď krajší.
Radi by sme predstavili našim čitateľom aj druhú úspešnú účastníčku, ktorá nám porozprávala, čo jej vytváranie estetického prostredia prináša, aké sú jej osobné pocity, keď zaznamenala úspech.
Stretli sme sa preto s pani Annou Belajovou, ktorá sa stala jednou zo šiestich superfinalistov. Býva neďaleko Lidla na Tomanovej ulici a mnoho ľudí, ktorí okolo jej domu chodia, sa zastavujú pri jej predzáhradke a obdivujú kompozíciu farieb, druhov, tvarov. Vďaka nej sa ocitla medzi bratislavskými súťažiacimi.
o Ako ste sa ocitli v celomestskej súťaži?
- Stretla som pred našou predzáhradkou jednu pani, myslím, že sa volá Petra Uhlárová, ktorá si ju obzerala a opýtala sa ma, či sa nechcem zúčastniť na tej tohtoročnej. Súhlasila som, a tak som sa ocitla medzi súťažiacimi aj s pani Zemanovou, s ktorou sme sa dostali medzi dvadsať seminfinalistov. Škoda, že nepostúpila aj ona, lebo jej predzáhradka je naozaj krásna. Ale boli sme sa pozerať na kvetinové kompozície aj v iných mestských častiach. Neverili by ste, akí pohodoví a nápadití sú ľudia venujúci sa kvetom a vôbec prírode. Hýri to u nich všetkými farbami. Viacerí súťažiaci sme navštívili ďalších účastníkov a ich tvorbu vo Vrakuni, v Petržalke, kde majú predzáhradku pred svojím činžiakom, pokračovali sme na Koceľovu ulicu v Ružinove, kde je výsadba tiež pri činžiaku, ale vo dvore, takže ju, škoda, nevidí mnoho ľudí. Zaujímavé však je, že ju spravujú, starajú sa a chránia dvaja mladí chalani. Potom sme vo Vajnoroch navštívili predzáhradku pani Zemanovej takisto pred činžiakom, boli sme aj v Rači, kde sa tomu venuje istý pán, čo je tiež výnimočné, lebo predzáhradky obhospodarujú najčastejšie ženy. V Starom Meste sme navštívili Žižkovu ulicu, kde sa okrem záhradky nachádza aj park, a herný priestor pre deti. Pochopiteľne, že som mala návštevu aj ja a podľa reakcií usudzujem, že sa mojim hosťom predzáhradka, ale aj dvor páčili. Všade sme si nielen poobzerali krásnu tvorbu, ale aj posedeli, pohostili, podebatovali.
o Prečo sa tejto súťaže zúčastňujete? Bola to Vaša prvú účasť?
- Teší ma, že sa to ľuďom páči a ja mám z toho tiež radosť. V celobratislavskej súťaži som bola prvý raz, ale vo vajnorskej už viackrát, dokonca som aj dva razy vyhrala. Neviem si predstaviť život bez kvetov, bez starostlivosti o ne. Dokonca sa s nimi a porozprávam, viem, že kvetinky si nás tiež rady vypočujú. Nesťažujú sa, nenadávajú. Je radosť s nimi robiť.
o Dirigentom vajnorskej dychovky bol Váš blízky príbuzný. O koho išlo?
- .Vo Vajnorskej dychovke bolo, samozrejme, viac kapelníkov, ale najdlhšie pôsobiacim bol môj otec Fero Fekete. Bol to jeho život. Tak ako ja ľúbim kvetiny, tak on miloval hudbu. Kvety a hudba majú k sebe veľmi blízko.
o Ako vyzerá každodenná starostlivosť o kvety a všetku zeleň?
- Už na jar, keď začínajú kvitnúť krokusky, hyacinty, tulipány, narcisky prináša to veľkú radosť, potešenie, ale keď odkvitnú, treba to vystrihať, aby to nešpatilo priestor. Je to taký kolotoč. Keď odkvitnú ďalšie, treba to znovu upraviť, upratať, udržiavať po celý čas pekné a aby boli kvietky zdravé. Okrem toho každý rok niečo dosádzam. Lásku ku kvetom som zdedila po mojej mame, ktorá tiež milovala kvety. Je krásne, keď sa vám darí pracovať s kvetmi. Je to aj kus umenia.
o Čo by ste odkázali nielen milovníkom kvetov a nám všetkým?
- Aby sa venovali kvetom, lebo starostlivosť o ne obohacuje najmä duševnú stránku človeka, ale posilňuje aj fyzickú. Niekedy to spôsobí aj únavu, ale keď sa pozriete na svoju prácu, všetka únava opadne. Trochu ma mrzí, že ľudia sa venujú kvetom čoraz menej. Možno je to tým, že majú veľa povinností, ale aj malá chvíľka v kvetinovom záhone, záhradke či predzáhradke oddiali únavu či stres. Odporúčam každému, aspoň chvíľu venovať pohľad na krásu a pôvab kvetov. Privodí to pohodu, zlepší náladu a svet je hneď krajší.
Celobratislavská súťaž sa už skončila.
Prvé miesto získali
Danka, Daniela, Evka na Hrobákovej ujlici v Petržalke
Druhé miesto získali
Komunita Henčekova záhrada na Žižkovej ulici v Starom Meste
Tretie miesto získali
Tibor a Daniel na Koceľovej ulici v Ružinove
Súťažiaci vo štvrťfinále získali po dvesto eur, finalisti na treťom až šiestom mieste po tristo, bronzoví súťažiaci 500, strieborní 750 a víťazi 1000 eur.