Európsky týždeň lesov
Už po šiesty raz si pripomínane Európsky týždeň lesov, ktorého cieľom je predovšetkým zvyšovať povedomie verejnosti o dôležitosti lesov a lesného hospodárstva pre spoločnosť.
Podľa najnovšej Zelenej správy, ktorú vypracovalo Národné lesnícke centrum, sa Slovensko radí v rámci EÚ k tým najlepšie hodnoteným.
Drevo je z hľadiska zelenej ekonomiky, ktorú presadzuje EÚ, ideálnym materiálom, ktorý ukladá CO2 z atmosféry. V slovenských lesoch prirastie za každých 2,6 sekundy jeden meter kubický dreva. Ten viaže 250 kg uhlíka a priemerne zadrží až 400 litrov vody – čo má pri boji s klimatickou zmenou kľúčový význam.
Oproti roku 1990 vzrástli zásoby uhlíka v lesnej biomase o približne 45 % percent.
Lesy sú neoddeliteľnou súčasťou obrazu Slovenska. Zeleň vystupujúcu na horizonte vnímame takmer podvedome, ale len málo ľudí vie, čo sa tam odohráva, kto alebo čo tam žije či rastie. Len niektorí si uvedomujú, že voda netečie z vodovodného kohútika, ale najčastejšie sa zbiera niekde v lesoch, že jednotlivé stromy a aj lesy tlmia hluk, znižujú množstvo prachu v našom okolí a sú útočiskom rozličných druhov rastlín a živočíchov. Sme súčasťou veľmi jemnej siete vzájomne veľmi úzko previazaných vzťahov. Les a všetko, čo v ňom žije, po stáročia existovalo takmer v dokonalej harmónii.
V lese nič nevyjde nazmar. Je to akési perpetuum mobile poháňané neviditeľnou energiou slnečných lúčov. Napriek tomu, že si myslíme, že sme dokonalí, nedokážeme nahradiť obyčajný chlorofyl a fotosyntézu v zelených častiach rastlín, vďaka ktorým máme životodarný kyslík.
Viete, že naše lesy zadržiavajú štyrikrát viac vody ako všetky vodné nádrže Slovenska?
Produkčnou funkciou lesa je jeho schopnosť vytvárať drevnú hmotu, čo je úlohou lesného hospodárstva.
Verejnoprospešnou funkciou lesa označujeme schopnosť lesa tvoriť a chrániť úrodnú pôdu, zachytávať a akumulovať čistú vodu, produkovať kyslík, filtrovať vzduch, pohlcovať prach a rádioaktivitu, dezinfikovať životné prostredie pomocou fytoncídov a podobne.
Je nutné sa zameriavať na prírode blízke obhospodarovanie lesov, čo znamená predovšetkým prebudovať umelo vytvorený a často poškodzovaný klasický hospodársky les vekových tried na stabilný viacvrstvový prirodzený les.
Tzv. „trvalý les“ je výsledkom prírode blízkeho pestovania, pričom jeho základným prejavom je stála prítomnosť lesného porastu v rôznych vývojových štádiách a v rôznej úrovni ich vertikálnej a horizontálnej previazanosti.
Charakteristika:
-
trvalé pokrytie pôdy zmiešaným lesným porastom,
-
vysoká porastová zásoba s najvyšším možným prírastkom,
-
trvalá podpora najkvalitnejších stromov,
-
trvalosť ťažbových zásahov jednotlivým výberom alebo maloplošnou skupinovou ťažbou,
-
vylúčenie použitia holorubných postupov, periodicky spôsobujúcich zničenie ekosystému na obnovovanej ploche,
-
zabezpečenie prítomnosti lesa v jeho rôznych vývojových štádiách na ploche, využívanie priaznivého vplyvu starého porastu na klíčenie a odrastanie semenáčikov z prirodzeného zmladenia,
-
zmiešané lesy zmenšujú riziko veľkoplošných kalamít,
-
uprednostnenie prirodzenej obnovy, čo umožňuje lepšiu adaptabilitu mladého porastu na prostredie.
Svetový fond pre prírodu (WWF) vydal na rozhraní tisícročí hodnotenie stavu lesov Európy. V rebríčku posledného hodnotenia výsledkov starostlivosti o lesné ekosystémy európskych krajín patrí Slovensku tretie miesto za Švajčiarskom a Fínskom.
Zdroj: https://www.lesy.sk/lesy/o-lese
Klimatické zmeny na našej planéte budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou výrazný vplyv na väčšinu, ak nie na všetky ekosystémy našej planéty, a, samozrejme, aj na lesné ekosystémy.
Podľa najjednoduchšieho scenára meniace sa klimatické charakteristiky prostredia povedú k zmenám prirodzeného rozšírenia jednotlivých druhov a spoločenstiev. Absencia prirodzených bariér prostredia môže viesť k migrácii jednotlivých druhov a spoločenstiev v závislosti na zmenách prostredia. Zmeny priemerných teplôt môžu spôsobiť posun vegetačných zón a stupňov smerom k vyšším zemepisným šírkam alebo nadmorským výškam. V regiónoch strednej zemepisnej šírky (45 - 60°) sa predpokladá posun súčasných teplotných zón o 150 až 550 km smerom k pólom.
Dôležitým ukazovateľom je aj rýchlosť prebiehajúcich klimatických zmien, ktorá sa mení v závislosti od regiónov, dokonca je možné pozorovať zmeny aj na miestnej úrovni. Predpokladá sa, že maximálna rýchlosť "sťahovania" niektorých "usadlých" druhov organizmov, zahrnujúc mnohé druhy drevín, môže byť nižšia ako rýchlosť predpovedaných klimatických zmien.
Určité druhy organizmov sa oveľa rýchlejšie dokážu adaptovať na zmenené ekologické podmienky ako iné. Táto skutočnosť zvýši ich konkurenčné schopnosti voči iným druhom.
Zmeny týkajúce sa dĺžky ročných období sú v súčasnosti badateľné už v mnohých oblastiach mierneho pásma. Príroda sa zo zimného spánku prebúdza podstatne skôr, jarný aspekt sa začína objavovať už v "pôvodne" zimných mesiacoch.
Zvýšené koncentrácie atmosférického CO2 okrem priamo dokázateľného vplyvu na globálne otepľovanie sú "zodpovedné" aj za zvyšovanie intenzity fotosyntézy a lepšie hospodárenie rastlín s vodou. "Vlastnosti" rastlín vylepšené vplyvom prebiehajúcich klimatických zmien pravdepodobne vyústia do rýchlejšieho tempa rastu niektorých pôvodných spoločenstiev.
Čo môžeme urobiť?
Chodievať často do lesa, rešpektovať ho, pozorovať, skúmať, byť ticho, počúvať zvuky, zbierať odpad, nerušiť živočíchy, kochať sa všetkou tou nádherou v každom období a za každého počasia. Až potom si uvedomíme, ako svojou každodennou činnosťou môžeme prispieť k dlhodobej udržateľnosti tejto nádhery. A bude nám to dávať zmysel.
Ingrid Krumolcová
