Čo hovorí kronika Prešporská obec Vajnory 3.časť
Po tomto kráľovskom súhlase (Ondreja III., ako bolo uvedené na záver predchádzajúcej časti, pozn. red.) ešte aj ostrihomská kapitula na čele z jej arcibiskupom spomínaným Ladomeriom dňa 16. júna 1297 aj po cirkevnej stránke overila súhlasom túto výmenu a tak obe osady Dvorník a Prača (Vajnory, pozn. red.) sa defi nitívne stávajú majetkom konventu kláštora sv. Kríža (Heiligenkreutz) v Rakúsku, rádu cistercitov pasovskej diecézy výmenou za Tartoskedd (Tartoskedd = Tvrdošovce,pozn, red.).
Ostrihomskej kapitule však zostalo naďalej možnosť vyberať desiatky. Všetky ostatné práva a náležitosti patriace osadám, ako lúky a pasienky, lesy, stromy, obrobená a neobrobená pôda, tribút, dávky z vína prešli už na nového majiteľa spomínaného konventu cistercitov z Rakúska. Pokiaľ ide o cirkevné desiatky, prepustila ostrihomská kapitula neskôr štvrtinu z nich bratislavskej kapitule, ktorá zase časť prenajímala mestu Bratislave (5).
K vôli pohodlnejšiemu spravovaniu osady Prače a Dvorníka odkúpil konvent Heiligenkreutz roku 1307 kúriu v Bratislave na Michalskej ulici. Peter, ostrihomský arcibiskup a bratislavský kanonik, predal tento svoj majetok cistercitom za ročný poplatok osem libier starých viedenských denárov a jeden talent čierneho korenia (6).
A ako to pokračovalo v nastávajúcom storočí okolo výmeny týchto dvoch osád?
- v Heiligenkreutzi arcibiskup Tomáš, spravujúci toto opátstvo dňa 26. februára 1313 potvrdzuje už predtým vydanú listinu Ladomeria z roku 1297 o výmene Prače za Tartoskedd.
- na druhej strane v Bratislave dňa 24. júna toho istého roku bratislavský župan Ditrich,
- ďalej kastelán a slúžní, vydávajú svedectvo o dohode medzi mestom a konventom spomínaného opátstva v Rakúsku aj vo veci hraníc osady Prača,
- naostatok 30. mája 1316 vo Viedni Mikuláš, opát kostola Panny Márie Škótskej a Otto, prior rádu kazateľov taktiež potvrdzuje výmenu Prače za Tartoskedd (7).
V tom čase obdobia po roku 1313 sa obe osady a to Prača a Dvorník zlučujú v jednu obec, keď sa pre Praču používa prvý krát názov obce „Weinern“ (Weinern sive Parachan), ale ďalej listinne aj pod inými názvami. Už pred tým obdobím poukazujú odborníci tiež na možnú existenciu osady staršieho slovanského názvu Vinari, čo dosvedčuje jej uvedený mladší nemecký názovWeinern.
Tu treba pripomenúť, že roku 1311 daroval mních František Columba konventu cistercov kaplnku sv. Kataríny v Bratislave. Kaplnka bola v priestoroch kúrie, ktorú odkúpili cisterciti pred štyrmi rokmi a podľa nej pomenovali celú kúriu ako „Dvor sv. Kataríny“. Od tých čias tento Dvor vystupoval vždy v súvislosti z Vajnorami. Odtiaľto spravoval konvent osadu a neskoršie pri predaji Vajnor mestu Bratislave predal zároveň kaplnku i Dvor sv. Kataríny i napriek tomu, že si cisterti v Heiligenkreutzu zabezpečili možnosť spravovať Vajnory. Postupom času bolo pre nich asi výhodnejšie dávať osadu so všetkými úžitkami do prenájmumestu Bratislave, ktorému jej neskôr aj predali.
Už začiatkom tohto storočia, pred týmito udalosťami, sú náznaky predaja obce. Hovorí o tom zo záznamov spísaného 13. augusta 1323 vo Vyšehrade, kde sa hovorí, že kráľ Karol I. súhlasí s tým, aby Peter syn Bydov a Ján Gumba predali osadu mestu Bratislave. Avšak hneď 20. septembra toho roku vydáva ten istý kráľ dekrét v ktorom mení predchádzajúce rozhodnutie a daruje mestu ako zem Dvorník a pri tom aj osadu s majetkom a tak na základe tejto d o n á c i e zostalo mestu Bratislave poddanskou obcou až do skončenia feudalizmu. Potom hneď obce poskytol aj trojročnú úľavu od daní (8).
V tomto období prichádza pravdepodobne k doosídľovaniu okolia Bratislavy, teda aj Vajnor, novými usadlíkmi. Dokazuje to nariadenie zo dňa 30. novembra 1344 z Vyšehradu kráľom Ľudovítom I., v ktorom zakazuje prekážať tým, ktorí chcú zem Dvorník osídliť a tam sa usadiť. Toto rozhodnutie kráľa musel zobrať na vedomie aj bratislavský župan so sídlom v tom čase v Budíne zápisom z 8. mája 1348. Sám kráľ berie dokonca do ochrany týchto nových usadlíkov (9).
Ďalší majitelia pozemkov v oblasti chotára, pochopiteľne grófi , sa spomínajú ešte mimo jurských aj pezinskí grófi v severnej časti chotára, kým vo východnej časti bol už v roku 1324 ako majiteľ poľnohospodárskej pôdy gróf Mikuláš, syn Lökösa z Čeklísa, kým predtým bolo spomínané, že túto pôdu vlastnili opáti z Heiligenkreutzu (Szentkeresti) v Rakúsku. Nie sú však záznamy o predaji, alebo príp. delení týchto majetkov v oblasti Vajnor (10).
Vrátime sa však k cirkevným patriotom v obci. Zdá sa, že opátstvo cisteriánov v tom čase ako majiteľ pozemkov vo Vajnoroch nemalo dostatok peňazí, lebo začínajú s predajom niektorých pozemkov, hlavne viníc v prospech mešťanostov z Bratislavy. Svedčí o tom aj jeden z prvých zápisov o súhlase opátstva v Heiligenkreutzi zo dňa 1. februára 1348, kde opát Konrád, ako aj konvent tohto kláštora schvaľuje predaj vinice, syna Beňovho z Rače. Ďalej Jánovi, synovi richtára Jakuba z Bratislavy, neskoršie aj ďalšiemu synovi Mikulášovi (11).
Takto sa stávajú postupne novými majiteľmi predtým cirkevných vinohradov nielen príslušníci menovaného richtára (ovšem tieto boli neskoršie skonfi škované, t. j. zabraté), ale k vlastníctvu vinikajúcich viníc prichádza aj ďalšia smotánka bratislavskýchpánov a mešťanostov.
V. Fekete: Prešporská obec Vajnory (kronika)