Vajnorské ľudové umenie ocenili velikáni Martin Benka a Alois Kalvoda
Vajnory boli a sú známou obcou nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami. Dobré meno krajiny šírili najmä umelci svojím talentom - výtvarníci, hudobníci, literáti, ktorí si všímali osobitosti obce, jej obyvateľov. Okrem hudby to bola najmä výtvarná stránka prejavujúca sa prostredníctvom obrazov, ornamentov i oblečením. To nepochybne zaujalo aj takých výtvarníkov, akými boli Marin Benka a Alois Kalvoda.
„Stále ďalší a ďalší návľštevníci prichádzajú na vajnorskú školu nadchýňať sa prácami nielen žiakov, ale aj ich učiteľky, ľudovej umelkyne, maliarky Kataríny Brúderovej. O formách jej práce sa prišli presvedčiť v dňoch 13. – 14. mája 1926 už vtedy známe maliarske kapacity Martin Benka, neskorší národný umelec a Alois Kalvoda, keď obaja vyslovili umelkyni svoju poklonu a hlbokú úctu za jej vykonané ľudové maliarske práce“, píše sa vo vajnorskej kronike.
Martin Benka navštívil našu obec s jedným z najvýznamnejších českých výtvarných umelcov Aloisom Kalvodom. Ich prítomnosť vo Vajnoroch nebola náhodná. Vieme, že pochádzal z obce Kostolište (do roku 1948 sa nazývala Kiripolec), odkiaľ po vyučení za maliara a krátkom pôsobení doma odišiel pracovať ako maliar - natierač do Viedne. Talentovaný mladý človek sa však s touto prácou neuspokojil a čoraz viac ho priťahovalo ozajstné výtvarné umenie. Najprv navštevoval súkromnú školu českého maliara Emanuela Neumanna, avšak rozhodujúcim momentom bolo, keď ho český novinár Ján J. Langer odporučil na štúdium u popredného českého krajinára Aloisa Kalvodu. Tento významný výtvarník určil jeho ďalšie umelecké smerovanie, podporoval jeho tvorbu, umožňoval mu zúčastňovať sa na výstavách a na spoločných cestách do rôznych českých regiónov, najčastejšie na Moravu a Šumavu. Žil a pôsobil v Prahe, avšak svoje rodisko aj iné kraje navštevoval často.
Najvýznamnejším momentom bola jeho tvorivá cesta na Oravu v roku 1913, o dva roky neskôr už organizuje v Čechách svoju prvú verejnú výstavu. Nasledoval rad ďalších, najmä v českých krajoch, avšak v roklu 1939 sa presťahoval na Slovensko. Jeho túžba mať svoj ateliér a galériu v Malackách sa nenaplnila pre nepochopenie tamojších mestských funkcionárov, ale štát mu daroval vilu s ateliérom a neskôr aj s galériou v Martine. Z vďaky mu venoval veľkú časť svojej tvorivej pozostalosti. V súčasnosti je to Múzeum Martina Benku. Jeho meno nesie aj osobitná cena, ktorú udeľujú významným výtvarným umelcom.
A práve takáto osobnosť československého výtvarného umenia sa zaujímala o umeleckú činnosť a tvorbu vo vajnorskej škole a o jej iniciátorku a ľudovú umelkyňu Katarínu Brúderovú. Umelecký a osobný vzťah Martina Benku a Aloisa Kalvodu vyústil do ich ocenenia legendárnej vajnorskej školy i umelkyne.
Alois Kalvoda bol uznávaný pedagóg a výtvarník - krajinár. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval moravskou prírodou a životom obyčajných ľudí na dedine, teda oblasťou, odkiaľ pochádzala časť predkov vajnorských obyvateľov. Vychoval rad popredných českých výtvarných umelcov. Zo slovenských to bol Martin Benka, s ktorým mal aj po skončení jeho štúdií dlhodobý priateľský vzťah, čo potvrdzuje aj jeho prítomnosť vo Vajnoroch.
—
Návštevy významných osobností vo Vajnoroch umocňujú postavenie našej obce, podporujú hrdosť na jej dejiny, kultúru a na všetko, čo dotvára jej súčasnú podobu.
Stanislav Bachleda
