Ako vznikali písmenká nápisu VAJNORY

Pani Vieru Slezákovú viedla k tvorbe nielen možnosť byť súčasťou vytvorenia zaujímavého diela, ale aj fakt, že Vajnory budú mať svoj reprezentatívny názov, zdobený viacerými vajnorskými umelcami, ktorí ním zachytia pohľad na ne z rôznych uhlov. „Vajnorský ornament ponúka veľké množstvo rôznych rastlinných motívov a vtáčikov v nespočetných kombináciách. Chcela som využiť jeho potenciál a na písmeno preniesť viacero z jeho motívov. Do svojho stvárnenia písmena „V“ som sa snažila vniesť aj typickú symetriu nášho ornamentu. Využila som osovú súmernosť písmena, aby som naň osovo súmerne namaľovala ružičky, vtáčiky a hrozienka, ktoré som však nestvárnila úplne rovnako, ale vždy s novým motívom“, hovorí Viera Slezáková, ktorá písmeno „V“ nádherne ozdobila. „Najskôr som si premyslela a pripravila návrh ružičiek, hrozienok a vtáčikov, ktoré som preniesla na písmeno. Potom som voľnou rukou dokresľovala klásky, kvietky, včielky a ďalšie detaily podľa priestoru, ktorý zostal voľný. Následne som motívy postupne maľovala farbami. Niektoré časti ťažšie chytali farbu, preto som ich musela premaľovať viackrát. Farebnosť jednotlivých prvkov som určovala priamo pri maľovaní písmenka. S prácou som začala počas leta a niekoľko týždňov som jej venovala svoj voľný čas, až kým som písmeno dokončila. Po skončení práce som ornament prelakovala transparentným lakom, aby si farb y uchovali svoju sýtosť“, dodala autorka písmena „V“ pani Slezáková.

Písmená „A“ a „J“ vytvorila pani Erika Surányiová Berenčiová. „Zvolila som si písmenko A, a to z dôvodu, že keď ma na maľovanie oslovili, tak pre ženu v kroji to bolo najlepším riešením. A prečo práve žena v kroji? Lebo žena je symbol života, darkyne života a kroj alebo ľudový odev označoval oblečenie ľudu žijúceho na dedinách a Vajnory donedávna boli dedinou v meste. Ako sa píše v knihách, kroj bol tradičná forma ľudového odievania vo Vajnoroch. Vajnorský kroj je osobitý, má svoj charakter a krásu. Je bohato vyšívaný a pestrofarebný s ornamentmi. Žena nesie hrozno, taktiež symbol života, čo je opäť typické pre túto vinohradnícku oblasť“, hovorí pani Surányiová. Pokračovanie hrozna a vinohradníctva preniesla potom autorka na písmeno „J“, na ktorom je hrozno aj víno ako symbol hojnosti, osláv, znovuzrodenia. „Etiketa zobrazuje posolstvo značky a druhu vína, a preto som ju vybrala ako spomienku na Vajnorskú frankovku, ktorú niekdajšie Jednotné roľnícke družstvo Vajnory používalo“, povedala Erika Surányiová Berenčiová.

Autorom písmena „N“ je pán Igor Zeman, ktorý o svojej tvorbe hovorí: „V jeho dvoch prvých ramenách som videl postavu hudobníka - klarinetistu, môjho otca. Vyrastal v prostredí vajnorskej dychovky pod vedením kapelníka Františka Feketeho. Veľa obrázkov ako podklad k tomu námetu som nemal, nakoniec som vybral obal platne, na ktorej je zobrazený. Obliekol som ho ale do modifikovaného vajnorského kroja... No a pridal som pozadie, murované tehly - ako v dedkovej pivnici a pred ním vinič a ruže. Všetko symboly, ktoré sú typické pre Vajnory.“

Zuzana Mišáková z Vajnorského okrášľovacieho spolku, ktorý vytvoril písmeno „O“, hovorí, že jeho výber vznikol spontánne. „Chceli sme do písmenka zakomponovať dožinkový veniec s obilnými kláskami ako symbol dožiniek a vinič s úrodou hrozna - symbol oberačiek. Reprezentuje to nielen Vajnory, ale aj nás - Vajnorský okrášľovací spolok, lebo naším cieľom je uchovávať vajnorské tradície, spevy o práci, vine, láske, jednoducho o živote“, hovorí pani Mišáková. Ich predstavu do grafickej podoby dotvorila Katka Šándorová, rod. Štelárová. „Do maľovania sa zapojili s veľkou chuťou takmer všetci členovia spolku za odbornej asistencie a kurzu maľovania - Eriky Surányiovej Berenčiovej, za čo jej aj touto cestou ďakujeme. Každý prispel svojou troškou, až vznikol jedinečný obraz“, povedala Zuzana Mišáková pre Vajnorské novinky.

Predposledné písmeno „R“ vybrala jeho autorka Kristína Rožňovcová podľa svojho priezviska. „Čo sa týka výzdoby, nechcela som, aby to boli úplne typické ornamenty, čiže pekne vypĺňajúce priestor a dané do nejakej formy. Páčila sa mi myšlienka fragmentov. Časť ornamentu je ukázaná a časť skrytá a ponechaná na predstavivosť“, povedala pani Rožňovcová.

Písmeno "Y" je v názve mestskej časti posledné a pripadá mu úloha uzatvoriť celý názov. Vytvorila ho Základná umelecká škola Vrbenského. Podľa jej riaditeľa Vladislava Katrinca je jeho úlohou dopovedať to, čo je ešte nedopovedané. „A to je z nášho pohľadu práve silný národný, kultúrny a duchovný základ tejto malebnej obce“, hovorí Vladislav Katrinec, podľa ktorého na ňom nesmel chýbať kostol Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska. „Stavba, ktorá sa v čase menila, menila dokonca svoje patrocínium, no vždy bola symbolom Vajnor. Vo vajnorskom kostole pôsobilo mnoho významných kňazov, ktorí sa podieľali na prehlbovaní viery tunajšieho ľudu, pestovaní vzdelanosti a v neposlednom rade na posilňovaní lásky k rodnému kraju, jeho tradíciám, k národu. Takto formovaný bol aj vajnorský rodák, don Titus Zeman. Morálna a duchovná osobnosť nielen Vajnor, ale celého Slovenska. Za vieru a slobodu obetoval najprv kariéru kňaza, potom slobodu a zdravie a napokon vlastný život. Takýmto osobnostiam patrí úcta nielen nás, ale aj budúcich generácií“, hovorí riaditeľ Základnej umeleckej školy na Vrbenského ulici Vladislav Katrinec.

Za to, že tieto písmená v našej mestskej časti existujú, môžeme poďakovať aj Jožkovi Kminiakovi z hospodárskej správy a k vzniku písmen obrovskou mierou prispel aj pán Tomáš Stopa, ktorý samotné písmená pred ich vymaľovaním vyrobil.