Kto tu má vlastne kúriť a svietiť?
S nástupom súčasnej vládnej koalície sme na začiatku spájali svoje nádeje aj v samospráve. Očakávalo sa, že po voľbách v roku 2020 nastúpi vládna garnitúra, ktorá bude mať samosprávu za rovnocenného partnera. Bohužiaľ končiace sa volebné obdobie z pohľadu samosprávy bude bez pochýb hodnotené ako jedno z najhorších v novodobých dejinách Slovenska.
Vzťahy s vládou definovali najmä pandémia Covid-19, vojnový konflikt na Ukrajine, inflačná a energetická kríza. Samosprávy sa aj v ére lavínovitých nápadov Igora Matoviča pokúšali držať akcieschopnosť štátu a spolupracovali pri všetkých plošných testovaniach, alebo aj očkovaniach, kde kompenzovali nedostatočné kapacity a zlyhávania štátu. Ukázalo sa, že samosprávy sú oporným a fungujúcim pilierom Slovenska. Odmenou však bolo, že ďalšia séria nekoncepčných nápadov, ktoré vymyslela vláda, boli zaplatené z peňazí z príjmov samospráv. Samozrejme všetko v raketovom tempe, bez akejkoľvek diskusie. Vláda zlyhávala aj pri riešení energetickej krízy, vládne kompenzácie sa dlho niesli len v rovine sľubov a vzhľadom na poslednú chvíľu schválený štátny rozpočet sa mnohé samosprávy ocitli v rozpočtových provizóriách a s ekonomicky nezvládnuteľnými cenami energií.
Keď už sa zdalo, že toto je všetko, čo dokáže aktuálna vláda smerom k samosprávam predviesť, objavil sa v januári v Národnej rade SR návrh novely zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý predložila veľká skupina poslancov vládneho OĽaNO. Do slovenského politického žargónu sa už dávno dostalo to, čo je bežnou súčasťou dlhoročných parlamentných demokracií, že vládna zostava, ktorej je vyslovená nedôvera, by už mala len kúriť a svietiť, a ak nie je vôľa na úradnícku vládu, čo najskôr smerovať k predčasným voľbám.
Miesto toho tu máme pokračovanie chaosu, ktorý predčasné voľby bezdôvodne naťahuje, obce a mestá dostáva do stavu, že nie sú schopné ani kúriť, ani svietiť. Namiesto riešenia akútnych problémov, ide bez akejkoľvek diskusie ešte aj otvárať základný zákon, na základe ktorého fungujú samosprávy a tým je spomenutý zákon o obecnom zriadení. Pod rúškom opatrení pre zvýšenie transparentnosti a zapojenia verejnosti, zásadným spôsobom prostredníctvom poslaneckého návrhu menia dlhoročne nastavené kompetencie vo vzťahu primátor/starosta - zastupiteľstvo, ktorých jediným výsledkom môže byť len chaos a paralýza v tých obciach a mestách, kde už doteraz ťažko hľadali konštruktívnu komunikáciu.
Predkladatelia sa šarmantným spôsobom vyhli záväzkom vlády z programového vyhlásenia, či programu svojej vlastnej strany, ktoré mali posilniť kompetencie samosprávy alebo stabilizovať ich príjmy. Keďže táto aktivita prichádza na stôl po tom, čo OĽaNO neuspelo v komunálnych voľbách a potom, čo bola vláde vyslovená nedôvera, nedá sa na tento návrh pozerať inak ako na úplnú zlomyseľnosť. Keď vám nevieme pomôcť, aspoň vám poškodíme, si zrejme povedali vládni poslanci, ktorí predkladajú tento návrh.
Z predkladanej novely základného zákona mestských a obecných samospráv na Slovensku nemôže vzísť nič pozitívneho a tak ostáva len dúfať, že aj tento proces tak ako mnohé iné predtým, nezvládnu doviesť do konca alebo im ako ďalšie nápady odpadne od chuti. Po paralýze štátu, ktorú spôsobili svojim nekompetentným a chaotickým vládnutím je to posledné, čo na Slovensku potrebujeme aj paralýza samospráv.
Michal Vlček
(text bol publikovaný v denníku SME 27. januára 2023)