Veľkonočné zvyky na Ukrajine

Súčasná situácia u našich východných susedov mimo iného spôsobila, že sa o túto krajinu, ľudí či reálie zaujímame viac ako pred časom. Obrovská vlna solidarity, súcit, sledovanie aktuálnych správ má za dôsledok, že sú nám naši susedia akosi bližší. Slávenie sviatkov Veľkej noci nás spája spoločnými zvykmi či tradíciami. Veľmi podobné je napríklad maľovanie vajíčok či pôst, ktorý Veľkej noci predchádza. Veľká noc je na Ukrajine najvýznamnejším sviatkom a počas týchto dní ľudia dodržiavajú rôzne tradície. Niektoré z nich zdedili po predkoch, zachovávajúc zvláštne rituály a činnosti v tej istej podobe, ako sa slávili v minulosti. Iné boli v priebehu rokov upravované a diverzifikované medzi rôzne rodinné zvyky.

Slovo Veľká noc v ukrajinčine je Velykden, čo v preklade znamená Veľký deň. Veľká noc na Ukrajine pochádza z rovnakého sviatočného slávenia v iných kresťanských komunitách, ale väčšinou sa hlási k pravoslávnej viere a kalendáru. Preto sa slávi týždeň po katolíckej Veľkej noci. Príprava na Veľkú noc začína už dva mesiace vopred. Krajina je silne veriaca, a preto ľudia striktne dodržiavajú pôst a uskromňujú sa od svetských pôžitkov. Najdôležitejšími prvkami Veľkej noci sú „krashenki“ (viacfarebné varené vajíčka), ako aj „pysanka“ (maľované vajíčka). Druhé spomenuté majú veľmi hlboký symbolický význam, pretože každý detail ľudového vzoru má svoj zmysel. Napríklad červená farba symbolizuje dobro a radosť zo života. Žltá je pre teplo a úrodu, zatiaľ čo zelená znamená nádej. Korene tejto tradície pochádzajú predovšetkým z oblasti západnej Ukrajiny.

Krashenka je vajíčko, ktoré je zafarbené červeným potravinárskym farbivom. Symbolizuje krv, ktorú Ježiš prelial za hriechy ľudí. Na Ukrajine existuje veľa nebiblických náboženských legiend o vajciach, vrátane tej o košíku vajec, ktorý si Mária Magdaléna priniesla ako jedlo, keď išla k hrobu pomazať Kristovo telo. Podľa legendy, keď v hrobke odkryla vajíčka, biele škrupiny sa zázračne zmenili na všetky farby dúhy. Moderné tradície zaviedli nové farby, od zelenej a modrej po žltú a oranžovú. Poverčiví Ukrajinci dodržiavajú túto tradíciu už mnoho storočí a radi do tejto činnosti vkladajú srdce a dušu aj v súčasnosti. Veľká noc tiež nie je Veľkou nocou bez tradičných veľkonočných koláčov (kulich alebo paska). Výroba pasky bola tradične obradnou záležitosťou. Recepty pasky sa v jednotlivých oblastiach líšia. Niekde sa pečú veľmi sladké a nadýchané pasky a v iných oblastiach zase pikantnejšie a hutnejšie. Stôl zvyčajne zdobia jarné kvety, ako narcisy alebo tulipány. Chlieb paska spolu s farbenými krashankami a nepôstnymi jedlami, ako je klobása, syr, masť a šunka, sa vloží do košíka so zapálenými sviečkami a na veľkonočné ráno sa prinesie do kostola na omšu. Súčasťou bohoslužieb je často sprievod okolo kostola. Mnoho kostolov má na Veľký piatok falošný hrob alebo čierne závesy, ktoré zbor odstraňuje ako súčasť procesie. Veľkonočné košíky požehná kňaz v rámci omše a rodiny si ich odnesú domov, aby sa najedli ráno. Veľký týždeň – týždeň pred veľkonočným pondelkom – začína vŕbovou nedeľou. Vo väčšine krajín sa tento deň nazýva Kvetná nedeľa, ale kombinácia predkresťanskej pohanskej symboliky a nedostatku kvitnúcich stromov viedla Ukrajincov k prijatiu vŕbových výhonkov ako svojich symbolických ratolestí. Celý týždeň je ďalej venovaný príprave na Veľkonočný pondelok, očiste domova, vlastného tela v chráme a chystaniu tradičných jedál.