Mikuláš Sivý: Na vajnorskom tanečnom tábore s Lúčnicou si pripravujeme tanečníkov i divákov

Dom kultúry Vajnory v bezprostrednej blízkosti príjemného Parku pod lipami je známy nielen v tejto mestskej časti Bratislavy, ale dnes už aj na celom Slovensku vďaka rôznorodosti realizovaných podujatí. Dôležitou osobou v tejto činnosti je pán Mikuláš Sivý, zodpovedný za jeho náplň a obsah činnosti. Okrem toho je umeleckým vedúcim tanca Umeleckého súboru Lúčnica, ktorý poskytol nielen svoje meno, ale aj pomoc pri realizácii zaujímavého podujatia, o ktorom sa budeme s ním rozprávať. Samozrejme, nielen o ňom.

Najprv však niekoľko údajov z jeho umeleckého života: vyštudoval pedagogiku ľudového tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, krátko bol členom folklórneho súboru Ekonóm,   od roku 1988 bol členom a sólistom tanečného súboru Lúčnica a asistentom choreografa Štefana Nosáľa, priebežne tanečným pedagógom, v rokoch 1993-94 bol účastníkom angažmán v tanečnej šou v Japonsku a počnúc  rokom 2017 je umeleckým vedúcim tanečného súboru Lúčnica. V tejto pozícii zotrváva do súčasnosti.

Text: Stanislav Bachleda

Snímky: Archív

o   Kedy ste prišli do Vajnor?

-  Do Vajnor som prišiel v roku 2000, keď som tu kúpil pozemok, resp. starší dom v spoločnom dvore a v roku 2002 som sa sem nasťahoval. Vajnory mi však boli blízke už dávno predtým, nakoľko tu môj otec Mikuláš Sivý st. pôsobil v oblasti kultúry a založil a viedol vo Vajnoroch detský folklórny súbor Vajnoráčik. Keď nám v roku 2014 doslova pred oknami rástol nový kultúrny stánok, a ja sa celý život pohybujem v oblasti kultúry, prirodzene som sa zaujímal o dianie a o to, ako bude nový kultúrny dom fungovať. Zašiel som na miestny úrad spýtať sa, akú majú predstavu o jeho činnosti. V tom čase na miestnom úrade hľadali možnosti, kto by kultúrny dom riadil a zabezpečoval jeho chod. Ponúkol som svoju spoluprácu a za týmto účelom sme zriadili firmu, Kulturia s. r. o., s ktorou sme sa zapojili do výberového konania.

o  Aká bola vaša predstava o koncepcii činnosti a jej realizácii?

-   Pravdu povediac, nevedel som úplne detailne do čoho pôjdeme, lebo tu boli aj pre mňa niektoré nové témy, ale zžili sme sa s tým a dodnes sa usilujeme udržať činnosť na takej úrovni, ktorá zodpovedá súčasným i tunajším požiadavkám.

o   Keď sa spomína vedenie kultúrneho domu, hovoria o vás ako o riaditeľovi. Je to presné?

-   V podstate som správca kultúrneho domu a ako firma zabezpečujeme všetky potrebné funkcie, od riaditeľa až po vrátnika. Primárne máme na starosti všetky pravidelné a jednorazové akcie, ktoré sa organizujú v sálach domu kultúry a  zabezpečujeme ich ako firma od obhliadky, cez administratívu, realizáciu až po odovzdanie priestorov po akcii. Podujatia, ktoré sa konajú v réžii mestskej časti, zabezpečuje miestny úrad, konkrétne oddelenie kultúry. Pre nás z toho vyplýva koordinačná činnosť.

o  Z toho vyplýva, že sa v ňom konajú nielen podujatia v spolupráci s miestnym úradom, ale je možné predpokladať, že si toto zariadenie objednávajú a prenajímajú aj iné organizácie či firmy.

-    Mojou úlohou je najmä zabezpečovanie akcií mimo pôsobnosti miestneho úradu. Sú to kultúrne a spoločenské podujatia, ako plesy, svadobné hostiny, stužkové slávnosti, súťaže, prehliadky, prednášky a iné verejné alebo súkromné akcie, na ktoré si záujemcovia prenajmú priestor. A druhá časť sú potom pravidelné krúžky a kurzy, ktoré prebiehajú v sálach. Takto sa získavajú prostriedky aj mimo rozpočtu úradu, ktoré idú do Vajnorskej podpornej spoločnosti, tá  spätne dotuje, resp. poskytuje priestor na činnosť viacerým miestnym spolkom a organizáciám, ktoré majú v kultúrnom dome svoj  priestor a rezervované časy v sálach na svoju činnosť.

o    O ktoré organizácie ide?

-   Tunajšiu klubovňu využíva napríklad Jednota dôchodcov, Senior klub, členovia Pozemkového spoločenstva, v sálach nacvičuje Vajnorský okrášľovací spolok, Podobenka z Vajnor, Vajnorská dychovka a priestory na svoje podujatia využívajú aj vajnorská základná a materská škola.

o   Kto je zriaďovateľom Vajnorskej podpornej spoločnosti?

-   Je to dcérska spoločnosť mestskej časti Bratislava-Vajnory.

o   Ako by ste charakterizovali váš systém realizácie podujatí?

- V prvom rade, pochopiteľne, uprednostňujeme celoročné podujatia plánované mestskou časťou, teda pracovníkmi miestneho úradu. Koordinácia býva približne v októbri. Výhodou je, že tieto podujatia sa zväčša cyklicky opakujú a vieme s nimi počítať vopred. Je to napríklad Reprezentačný ples mestskej časti, Kvetná nedeľa, Deň úcty k starším, Deň učiteľov, festival folklórnych súborov a ochotníckych divadiel Vajnorský širáček, Deň detí, Kultúrne leto, Vajnorské dožinky, Hody, Martinská zábava, Katarínska zábava, Mikuláš, Vianoce, atď. Sú to ťažiskové podujatia, ktoré majú zväčša svoje pevné termíny konania a medzi ne sa snažíme vsúvať ostatné.

o  Miestni obyvatelia poznajú tunajšie aktivity, ale predpokladajme, že Vajnorské novinky sa dostanú do rúk aj iným čitateľom. Aké sú ďalšie podujatia?

-   Sezóna sa začína tradične vajnorským Reprezentačným plesom, ktorý mal tohto roku svoj osemnásty ročník. Nebyť korony, bol by to už dvadsiaty. Pokračuje to Fašiangovou veselicou. Na istý čas sa činnosť pre pôstne obdobie utlmí, aj keď nie celkom, lebo nie všetky akcie sú len tohto typu. Ale po Veľkej noci sa to opäť rozbieha, najmä činnosťou miestnych spolkov, napríklad Podobenky z Vajnor, ktorá má okrem svojho detského súboru rad ďalších aktivít. V kultúrnom dome našli svoj priestor i kluby spoločenských tancov Gala Dance Club a Dance Passion Bratislava. Interklub Bratislava tu každoročne usporadúva v spolupráci s mestskou časťou tanečnú súťaž Vajnorský tanečný pohár. Pôsobí tu aj tanečná škola a tanečná skupina Tribaladia, ďalej balet pre deti, joga, výstavy a iné aktivity. Sídli tu aj miestna knižnica obľúbená medzi mladými ľuďmi, tiež základná umelecká škola, jazyková škola, detský klub. Kultúrny dom takto žije a slúži verejnosti.

o   Je známe, že veková skupina približne od 10 do 16 rokov i viac, nejaví veľký záujem o účasť na kultúrnych aktivitách, na rozdiel od športu, napríklad futbalu...

-    ........je pravda, že mladých ľudí vidno viac pri športe ako pri kultúre, ale napriek tomu sú deti, ktoré sa aj v tomto veku venujú umeniu v rámci základnej umeleckej školy, ale skúsenosť máme aj z letných tanečných táborov, lebo aj v tomto veku deti tancujú v súboroch alebo hrajú na nejakom hudobnom nástroji. Zaujímavosťou v priestoroch domu kultúry je aj keramická dielňa s elektrickou vypaľovacou pecou, kde sa vyrába keramika pre Vajnory a o ktorej by sa dalo možno uvažovať aj ako o prostriedku záujmu mládeže. Radi by sme sa v budúcnosti zamerali aj na túto vekovú skupinu a pripravili pre deti v priestoroch domu kultúry viac možností kurzov a krúžkov.  

o  S príchodom prázdnin sa väčšina zariadení v lete zatvára. Ako je to u vás, aké podujatia robíte?

-   Ako som už spomínal, náš priestor slúži ako záložný aj pre podujatia vajnorského Kultúrneho leta, ktoré sa konajú vonku. Tiež bývajú požiadavky na svadby a v činnosti pokračujú aj niektoré tanečné kluby a tiež miestne spolky, ktoré sa aj v lete zúčastňujú rôznych podujatí alebo festivalov, a tak podľa potreby v priestoroch nacvičujú program. Ale je pravda, že v lete sú sály voľnejšie, neprebiehajú detské krúžky, a to nás hneď v prvom roku fungovania viedlo k tomu, že sme rozmýšľali, ako nevyužitý priestor počas letných prázdnin obsadiť. Zrodila sa myšlienka konania prázdninových táborov, a keďže pôsobím v Lúčnici ako umelecký vedúci tanca, spojil som potenciál tohto priestoru s možnosťou  prilákať k tancu a folklóru deti prostredníctvom Lúčnice. Tak vznikol vajnorský Denný tanečný tábor s Lúčnicou.

o   Aké sú podmienky účasti pre deti? Je to triedené na vekové kategórie a určené iba pre deti obyvateľov Vajnor?

-   Prvý tábor  - začali sme pred ôsmimi rokmi -  trval týždeň, lebo sme začali neskôr ako sme predpokladali a nevedeli sme, aký bude záujem. Lenže stalo sa, že záujem bol od prvého ročníka enormný a podujatie sa tu udomácnilo natoľko, že tábor robíme každoročne v štyroch turnusoch, čo predstavuje celé štyri týždne. Dva turnusy bývajú pre deti od 7 do 12 rokov a jeden alebo dva týždne robievame pre staršie deti zo súborov. Prihlásiť sa môžu deti z Vajnor, ale bežne sa do tábora hlásia aj deti z okolitých miest, dokonca i z väčšej diaľky.

o    Tábor organizuje miestny úrad, alebo nejaká organizácia?

-     Denný tábor s Lúčnicou organizuje a realizuje občianske združenie Tanečná škola profesora Štefana Nosáľa v spolupráci s Umeleckým súborom Lúčnica. Cítime však podporu a ústretovosť aj zo strany mestskej časti. Snažíme sa do programu zapájať viaceré vajnorské spolky, tu sídliace firmy, miestnych umelcov a ďalšie osobnosti. Program tábora je okrem tanca postavený aj na folklórnych tradíciách z Vajnor. Využívame tiež bohaté možnosti na programy v okolí domu kultúry, či už sú to exkurzie na družstve, mali sme výtvarné dielne v galérii Typo&Ars na Roľníckej ulici, spolupracujeme, samozrejme, s miestnym spolkom Podobenka z Vajnor, s ktorým robíme prehliadku Vajnorského ľudového domu, ukážku vajnorského čepčenia nevesty a školu ľudových tradícií, kam si pozývame aj ľudových výrobcov z dreva, šúpolia, remeselníkov, drotárov z ÚĽUVu. Tunajší známy folklorista a multiinštrumentalista Igor Hraško nám príde vždy predviesť vystúpenie s ukážkami hry na rôznych nástrojoch aj s priblížením zaujímavostí o nich. Spolupracujeme aj s kaviarňou Prešík, ktorá má prevádzku v budove domu kultúry. Snažíme sa, aby to bolo pestré, obsažné a zaujímavé. A užitočné.

o   Spomínali ste veľký záujem, ale aj obmedzenú kapacitu. Ako riešite túto situáciu?

-   Prihlásených detí máme vždy veľa, ale my môžeme zvládnuť len dvesto – teda len päťdesiat detí týždenne. Predpokladáme, že sa na nás niektorí rodičia aj hnevajú, že ich deti nevyberieme, ale nie je v našich možnostiach tábor kapacitne rozšíriť. Tohto roku bude pravdepodobne situácia ešte horšia, budeme mať len tri turnusy, lebo s Lúčnicou máme obsadený celý august a ja musím rešpektovať aj požiadavky svojho zamestnávateľa. Navyše počas táborov ako lektori pôsobia aj pedagógovia a tanečníci z Lúčnice, takže sme limitovaní aj touto skutočnosťou.

o    Čo obsahuje taký týždeň tábora?

-    Snažíme sa dať deťom širšiu paletu poznania folklóru. Nie je to však len o Lúčnici, aj keď ich záujem je nepochybne určovaný popularitou tohto telesa, ale približujeme im, prečo sú tance také, aké sú, zvyky, prečo sú súčasťou ľudových zvykov remeslá, ktoré sa v tancoch nachádzajú. Takto sa dostávame ku koreňom ľudového umenia, aby deti pochopili zmysel ľudového prejavu ako súčasti kultúry národa, súčasťou ktorého sú napríklad folklórne festivaly, prečo sa konajú, prečo majú vysokú návštevnosť a napokon aj prečo je slovenské ľudové umenie populárne aj v zahraničí. Ale okrem nácvikov a vyučovania pripravujeme pre deti aj ďalšie aktivity, napríklad prizvali sme si Bubnovú školu, ktorá prišla s pol stovkou bubnov, lebo pochopenie funkcie rytmu a rozvoja rytmického cítenia má tiež dôležitú úlohu.

o   Dominantnou súčasťou sú nepochybne ľudové zvyky a ich formy. Požadujú mladí ľudia aj iné prejavy, modernejšie?

-   Ale áno, a my to s pochopením prijímame, navyše keď človek vidí a cíti, že sa veľmi intenzívne zaujímajú a chcú sa dozvedieť čo najviac. Je to potešujúce, lebo snaha získať  nové vedomosti a poznatky je pre ne typická. Vtedy sa s nimi aj dobre pracuje.

o   Ako je možné, že to má celoslovenský dosah?

-    Meno Lúčnica je zvučné po celom Slovensku. Počas táborov tu máme deti  - približne 20 – 30 % -  takmer zo všetkých regiónov Slovenska, aj keď základ tvoria deti z Vajnor, Modry, Pezinka a, samozrejme, z Bratislavy. Rodičia si zabezpečia ubytovanie v Bratislave alebo v  blízkom okolí, prípadne tu majú príbuzných, známych. Ráno ich na denný tábor privezú, večer si ich zoberú. Takto má toto podujatie celoslovenský ráz. Účastníci táborov si prinášajú zo svojich regiónov aj kroje, a takto získavajú vedomosti o rozličnostiach jednotlivých oblastí. Je to zároveň vzájomné spoznávanie sa nielen osobne, ale aj spoznávanie typických čŕt Slovenska. Rád pripomeniem aj to, že niekoľkí účastníci táborov sa stali aj členmi tanečného súboru Lúčnica. Deti sú najlepší materiál na rozvoj kultúrneho diania a aj keď si nepripravíme tanečníkov, vychovávame si divákov a obdivovateľov Lúčnice. Ony potom privedú na naše vystúpenia svojich rodičov i starých rodičov. Je to akýsi obojstranný osvetový proces.

Vajnory sú aj v tomto osobité. Nepochybne má na tom, okrem miesta konania, zásluhu aj meno Lúčnice, ale jedno nevylučuje druhé, naopak, dopĺňajú sa, čo prináša mnohostranný úžitok. Dôležité je však najmä to, že starosta Michal Vlček, celé vedenie mestskej časti, teda miestny úrad i poslanci takéto aktivity širšieho významu a pôsobnosti podporujú.