Chcem, aby mali Vajnory osobitý charakter dediny v meste aj za života našich detí a nestratili ho
Michal Vlček je starostom mestskej časti Bratislava-Vajnory od roku 2018. V rozhovore hodnotí uplynulé volebné obdobie poznamenané dvomi rokmi pandémie, vojnou na Ukrajine, rastom cien energií a ďalších komodít a z toho vyplývajúcimi ekonomickými ťažkosťami, ktoré doľahli na väčšinu sveta a musia sa s nimi vyrovnávať aj samosprávy v Bratislave a na Slovensku. Starosta hovorí o tom, čo sa z jeho pohľadu v mestskej časti podarilo, ale aj to, čo sa nepodarilo a čo bude potrebné ešte dokončiť. Za najdôležitejšie zo všetkého však považuje, aby sa zachoval doterajší charakter Vajnor ako dediny v meste.
Starostom ste sa stali prvýkrát pred štyrmi rokmi. Aký plán ste považovali za najdôležitejší v tej dobe, keď ste sa ujali funkcie vo Vajnoroch?
Jednoznačne to, aby sme udržali doterajší charakter Vajnor. Aby sa rozvíjali tak ako doteraz - ako dedina v meste. Veľmi dobre viem, že ľudia tu radi žijú preto, lebo máme unikátny charakter. Že na jednej strane sme súčasťou Bratislavy ako hlavného mesta, ale na strane druhej pripomíname pokojnú dedinu s dedinským spôsobom života. Tento benefit si vážia aj noví obyvatelia, ktorí sa do Vajnor chcú prisťahovať a nikto tu nechce žiadnu neregulovanú živelnú výstavbu, ako vidíme v mnohých satelitoch Bratislavy, ktoré svoj doterajší charakter, ak ho aj niekedy mali, nadobro stratili. Pred poslednými voľbami som sa veľakrát stal terčom útokov, že keď sa stanem starostom, bude tu megalomanská výstavba a Vajnory prevalcujú developeri. Dnes už každý môže na vlastné oči vidieť, že opak je pravdou. Tie kuvičie hlasy, čo to predpovedali, dnes stratili hlasivky, lebo sa reálne nemajú o čo oprieť a sami zistili, že išlo o ničím nepodložené a prázdne strašenie. Som rád, že sme stále dedinou v meste a urobím vždy všetko pre to, aby sme ňou zostali. Chcem, aby boli Vajnory presne takýmito aj za života našich detí.
Z laického pohľadu môžeme sledovať ako vo Vajnoroch každým dňom rastie prístavba školy. Ktoré ďalšie nosné projekty sa podarili?
Máte pravdu, prístavba Základnej školy Kataríny Brúderovej utešene rastie. Je to vôbec najväčšia investícia v histórii našej mestskej časti v hodnote 2,9 milióna eur v celkovom rozpočte. Naštartovali sme však aj ďalšie veľké projekty, no i množstvo drobnejších vecí, ktoré skvalitnia život ľudí a ich bezpečnosť. Za všetky spomeniem osvetlené priechody pre chodcov, nové retardéry na cestách, množstvo zelene, starostlivosť o priestory pre mamičky s deťmi. Vajnory ale veľmi trápi najmä doprava z okolitých obcí, keďže sme takpovediac tranzitnou zónou.
Čo vie samospráva vo Vajnoroch v tejto oblasti urobiť?
V zmysle rozdelenia kompetencií v tom nie sme sami. K tomu, aby sme dopravu úspešne riešili, je potrebná súčinnosť štátu, magistrátu hlavného mesta aj samosprávneho kraja, s ktorými veci týkajúce sa dopravy kooperatívne riešime. V koordinácii so susednou mestskou časťou Rača sme napríklad pripravili všetky potrebné náležitosti, aby mohla začať výstavba cyklotrasy Rybničná, ktorá spojí centrum Vajnor s časťou Rybničná a mestskou časťou Rača. Chceme ďalej posunúť zámer využívania vlakovej dopravy. Podarilo sa nám dotiahnuť k úspešnému štartu projekt integrovaného parkoviska pred železničnou stanicou. Vajnoráci sa budú môcť tešiť na tento integrovaný bod a lepšiu dostupnosť na vlakovú stanicu, či už vlastným autom s možnosťou parkovania alebo MHD v spolupráci s dopravným podnikom.
Doprava si však vyžaduje systémové opatrenia, majú v nich Vajnory jasno?
Doprava je problémom aj preto, že napriek živelnému rozvoju susedných obcí my sa snažíme zachovať si svoj ráz, o ktorom som už hovoril, ale dopady stavebného boomu v okolí znášame bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie. Stále sme tranzitnou dedinou, a veľmi tým trpíme. Kvôli rozvoju satelitného bývania v okolitých obciach a potrebe riešenia dopravy vo Vajnoroch sme sa pred pár dňami obrátili na ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala. Upozornil som ho, že tranzitná doprava z Chorvátskeho Grobu a okolitých obcí už teraz zásadným spôsobom zahlcuje kapacity Roľníckej ulice, kadiaľ prebieha tranzit, a negatívne tak vplýva na kvalitu života v pamiatkovej zóne Vajnor. Treba si uvedomiť, že ďalšie plánované desaťtisíce ľudí v našom susedstve a ich presun do centra Bratislavy po doterajších komunikáciách by malo za následok totálny kolaps dopravy. Neuralgickým bodom je, samozrejme, nedokončená križovatka D1/D4. Ale aj v prípade dokončenia spomenutej diaľničnej križovatky budeme potrebovať riešiť dopravu z Chorvátskeho Grobu smerom na Raču a Nové Mesto a tu by bola zásadnou pomocou výstavba severného obchvatu. Riešením je vybudovanie veľkokapacitnej dopravy s širším prepojením na satelitné obce Bratislav.
Tohtoročné horúce a suché leto nám akoby pripomenulo aké je životné prostredie dôležité. Venovali ste sa tejto oblasti dostatočne počas uplynulých rokov?
K oblasti životného prostredia sme sa snažili pristupovať systematicky. Zaviedli sme pozíciu krajinného architekta, ktorý sa komplexne stará o zeleň v mestskej časti. Je ním šikovný mladý architekt, Daniel Lapšanský. Aj jeho zásluhou vidíte krásne rozkvitnuté záhony, muškáty, jedinečný kruhový objazd, ktorý nám závidí celé okolie, i množstvo ďalších vecí, ktoré potešia každé oko. Uvedomujeme si dôležitosť stromov, majú nielen estetickú, ale hlavne ekologickú funkciu. V horúcich letách, akým bolo aj tohtoročné, prispievajú k zmierňovaniu horúčav. Za dôležité považujeme aj zadržiavanie vody, preto sme uskutočnili viaceré vodozádržné opatrenia, ako napríklad dažďové záhradky.
Čo sa týka spomenutých stromov, máte aj nejaké konkrétne počty
Vysadili sme presne 74 stromov, z toho tento rok pribudlo celkovo 30 nových líp a platanov na Roľníckej ulici, o ktoré sme požiadali magistrát v akcii 10-tisíc stromov. Ak môžem ešte spomenúť konkrétne čísla, okrem týchto stromov vyrástlo 70-tisíc tulipánov, založili sme štyri nové kvetinové záhony, vysadili sme kvetinovú lúku ako záhon pre včeličky. V Parku pod lipami máme živý vianočný stromček. Týmto sa to, samozrejme, nekončí, čaká nás ešte ďalšia bohatá výsadba, napríklad aj prostredníctvom novýého projektu Strom do domu. Zeleň považujem za nesmierne dôležitú a treba jej venovať náležitú pozornosť.
Dva roky nás paralyzovala pandémia COVID-19 a okrem iného sa ukázalo, aký je pre človeka dôležitý šport a zdravie. Čo urobila mestská časť v tomto smere?
Snažili sme sa v prvom rade rozvíjať športový areál Alviano. Podarilo sa nám v tejto lokalite vysporiadať pozemky, a tým sme umožnili komplexný rozvoj územia a športových aktivít. Výsledkom je zrealizované pumptrackové ihrisko, deti už dnes môžu vidieť budúce skateparkové ihrisko. Hlavným zámerom na Alviane je pre nás však vybudovanie multifunkčnej haly, ktorá vytvorí zázemie hlavne pre hádzanárov i ďalšie športy a vytvorí vhodný priestor na športovanie aj pre žiakov základnej školy.
Keď hovoríme o covide, okrem spomenutého školstva a dôležitosti rozvoja športu je veľkou témou zdravotníctvo a sociálna oblasť, pohli sa nejako veci aj v tejto oblasti? Čo samospráva robila v čase pandémie, aby uľahčila život obyvateľom mestskej časti?
Ľudia museli v rámci pandémie na základe rozhodnutia štátu znášať rôzne obmedzenia a v rámci pomoci ľuďom vo Vajnoroch a ochrany zdravia sme sa snažili pomáhať aj nad rámec našich povinností. Aby mali ľudia väčší komfort a mohli sa otestovať takpovediac za domom, zriadili sme testovacie miesto, a keďže potvrdenie o testovaní sme v tej dobe potrebovali aj na cestu do práce, využívalo sa naplno. Neskôr sme priamo v mestskej časti zabezpečili aj očkovacie centrum. Zvlášť sme mysleli na seniorov, keďže sú najzraniteľnejšou skupinou, a tým nad 70 rokov sme poskytli do schránky vitamínové balíčky obsahujúce vitamín D, vitamín C, selén a zinok. Úprimne ma potešilo, že sme od našich seniorov dostali množstvo ďakovných listov. Avšak veľmi ma mrzí, že kvôli pandémii sme sa so seniormi vzhľadom na ich bezpečnosť nemohli osobne stretávať.
Ako vyzerá výstavba domu seniorov, o ktorej sa tiež hovorilo?
Téma senior domu je pre nás nesmierne dôležitá a je pre nás prioritou postarať sa o to, aby sa výstavba začala čo najskôr. A vyzerá veľmi nádejne. Ide o tak finančne náročnú investíciu, ktorá je nad rámec možností nášho bežného rozpočtu, preto sme odkázaní na spolufinancovanie, ktoré sme hľadali cez rôzne grantové schémy a fondy. V novembri minulého roka sme podali nový projekt, ktorý je momentálne už vo finálnej fáze na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Projekt je napísaný kvalitne, preto reálne môžeme dúfať, že podobne ako základná škola alebo integrované parkovisko, ktoré sa úspešne podarili, ani senior dom vo Vajnoroch nezostane len na papieri.
Hovoríme o aktivitách, ktoré sa v mestskej časti podarili, čo sa však naopak nepodarilo a čo by ste robili inak - lepšie?
Vždy, pri každej práci, keď sa spätne obzrieme, sa dá povedať, že snáď by sa niektorý projekt mohol zrealizovať lepšie a kvalitnejšie. Nečakane nás v roku 2020 zasiahla pandémia, ktorá nám skrížila mnohé plány. Frustrovalo nás, že takmer polovicu volebného obdobia sme boli nútení riešiť veci, ktoré nikto neočakával, a museli sme, či už pri covide alebo pri pomoci ukrajinským odídencom suplovať štát. No a neskôr sme boli sklamaní z toho, že napriek pomoci, ktorú sme štátu poskytli, nám na oplátku hádže pod nohy ďalšie a ďalšie polená.
Áno, covid môže za množsto vecí a takmer vo všetkých obciach a mestách skrížil mnohé rozvojové plány. Pýtali sme sa ale, čo konkrétne sa vo Vajnoroch nepodarilo?
Pripomenutie pandémie a toho, kde všade sme suplovali štát, považujem za veľmi dôležité. Napriek všetkému úsiliu ma veľmi neteší, že sa nepodarilo dotiahnuť do zdarného konca zámenu pozemkov pod futbalovým ihriskom, keďže na rozvoji futbalu a ďalších športov nám veľmi záleží. Mrzí ma tiež, že za štyri roky sme sa takmer nepohli v zonálnom pláne Šuty. Ten reálne stojí nepohnutý na okresnom úrade už päť rokov. Vyvíjali sme v tomto tlak všetkými smermi. Okrem iných sme sa obrátili aj na štátneho tajomníka ministerstva vnútra, pod ktorého gesciou je verejná správa. Napriek tomu sa nám úradníkov na okresnom úrade rozhýbať nepodarilo. To je aj pre mňa nová skúsenosť a taká studená sprcha, že napriek maximálnemu možnému úsiliu a neexistencii relevantných prekážok tu môže byť vec, na ktorej vám veľmi záleží, ale sa nepodarí. Mrzí ma to o to viac, že zonálny plán je jedným z mála nástrojov, ktorým vieme výstavbu vo Vajnoroch regulovať a dedinský urbanizmus zachovať.
Pandémia, vojenský konflikt na Ukrajine, následná inflácia a obrovský rast cien energií zasiahli finančne do rozpočtov samospráv na Slovensku. Ako hodnotíte spoluprácu so štátom v tejto oblasti?
Od začiatku, keď sme v roku 2018 ako nové vedenie prebrali zodpovednosť za mestskú časť, snažili sme sa manažérsky uchopiť finančnú kondíciu Vajnor. Zásadne sme za toto volebné obdobie znížili naše zadlženie. Realitou je, že v roku 2018 na začiatku súčasného volebného obdobia bolo zadlženie 25 %, v súčasnosti na sklonku volebného obdobia je to už len 9,3 %. Jediný úver, ktorý máme, je z roku 2017, a bude splatený v decembri 2025. Zároveň sa nám podarilo efektívne využívať možnosti financovania z dotačných schém Európskej únie a získali sme na naše projekty až 3 191 866 eur. Na porovnanie je to takmer o milión eur viac ako v predchádzajúcom volebnom období.
Nezasiahnu vám do toho opatrenia štátu, voči ktorým samosprávy protestovali?
Presne tak. Snažíme sa a máme výsledky. No keď už máte dobrý pocit, že napriek všetkým prekážkam, ktoré nám neplánovane vošli do cesty, ako pandémia, rekordná inflácia, dramatický rast cien stavebných materiálov či drastický rast energií, sa vám podarí dostať financie mestskej časti do dobrej kondície, tak sa ako blesk z jasného neba objaví z dielne ministerstva financií nápad (pripomínam, že nikým nekonzultovaný a nepripomienkovaný), ktorý všetkým samosprávam zoberie 10 – 15 percent z rozpočtu. Môžete teda s konsolidáciou financií začať odznova. Nielen my, týka sa to všetkých samospráv. Smutná je však ešte jedna vec. A tou je to, že tieto negatívne trendy riadenia a komunikácie z veľkej politiky sa presúvajú aj na komunálnu úroveň. Namiesto odbornej debaty čoraz viac zaznieva facebookový hejt, namiesto systematickej práce podliehame „hurá nápadom“ a živelným podnetom zo sociálnych sietí.
Oznámili ste svoju kandidatúru do ďalšieho volebného obdobia, aké sú Vaše priority pre roky 2022 - 2026?
Za tie štyri roky sa nám podarilo naštartovať a rozpracovať viacero veľkých projektov a mnohé z nich prekračujú rámec jedného volebného obdobia. Máme záujem ich úspešne dokončiť, aby Vajnory boli ešte lepším miestom pre život. Chceme dokončiť prebiehajúcu prístavbu základnej školy, ale napríklad otvoriť aj nový moderný školský dvor, taktiež spomenuté integrované parkovisko na vlakovej stanici a pre seniorov otvoriť nový senior dom. Dôležité je tiež, že sa nám po dvadsiatich rokoch podarilo získať pozemok a budovu starej škôlky na Šaldovej ulici, a nič nám nestojí v ceste premeniť spustnutú budovu na nové moderné kultúrno-vzdelávacie centrum. Všetko to považujem za užitočné projekty, ktoré prispejú ku skvalitneniu života Vajnorákov. Ako rodič sa teším zámeru revitalizácie detského parku na Koniarkovej ulici, súčasťou ktorého je vybudovanie nového sociálneho zázemia pre rodičov a deti či doplnenie hracích prvkov a výsadby. .Ak sa nám tieto projekty podarí dotiahnuť do konca, myslím, že budeme môcť oprávnene hovoriť o dynamickom a zmysluplnom rozvoji našej mestskej časti, ktorý ale nijako nenaruší charakter našej dediny v meste.
A na záver si Vám ešte dovoľujeme položiť otázku: čo Vás na práci starostu Vajnor najviac teší?
Čo človeka najviac poteší, nie sú vždy tie veľké veci, o ktorých aj tu v rozhovore stále hovoríme, ale mnohokrát práve drobnosti, ktoré robia život krajším a príjemnejším. Je to napríklad nápis Vajnory, ktorý sme toto leto inštalovali v centre obce, alebo to, keď sa nám podarí spropagovať nielen Slovensku, ale aj svetu Vajnorský ornament tak, že presadzujeme, aby bol na oblečení slovenských olympionikov, a dostávame na to len a len pozitívne reakcie. A potom ma veľmi tešia pravidelné kultúrne aktivity a každodenné stretnutia s ľuďmi, ktoré sú neraz veľmi podnetné. Dobre mi padne, keď mi povedia ľudia nielen u nás na ulici, ale aj z iných lokalít Bratislavy, že máme najkrajší kruhový objazd v hlavnom meste. Alebo sa potešia rozkvitnutým záhonom na jar a v lete alebo vianočnej výzdobe v zimnom období. Som rád, že práca starostu nie je len o sedení v kancelárii, to by som ani nechcel, preto sa mnohé veci snažím riešiť priamo v teréne. Už len taká perlička na záver: aj z dôvodu, aby som bol mnohokrát užitočný priamo v teréne, rozšíril som si svoje vodičské oprávnenie aj na vedenie traktora (úsmev).