Rovinné Vajnory majú svoju dolinu i horu

Hiking.sk je internetový magazín o pešej horskej turistike a príbuzných aktivitách v prírode (hiking= turistika). Venuje sa hlavne slovenským horám. Vajnorák Ľubomír Mäkký ho založil v roku 2002 so svojím kamarátom Martinom Šáchom počas štúdia na vysokej škole. Tento nápad dostali na hrebeňovke Nízkych Tatier na vrchu Veľká Vápenica. Pomohol im pri tom aj Boris Meluš, uznávaný dizajnér a laureát Národnej ceny za dizajn. Teraz ho vedie spolu s manželkou Soňou.

Uplynuli teda dve desaťročia od momentu založenia vášho magazínu. Priblížme trochu jeho zameranie a obsah.

- Za spomínané obdobie sme si vytvorili tím asi tridsiatich stálych prispievateľov. Potom sú to desiatky až stovky jednorazových prispievateľov, ktorí sa chcú podeliť o svoje zážitky z hôr aj ináč, než len na sociálnych sieťach. Nebudem neskromný, ak poviem, že sme najnavštevovanejší turistický portál na Slovensku s pokrytím aj tých najnenápadnejších lokalít. Príspevky majú rôzny obsah i rozsah – počnúc krátkymi informáciami až po rozsiahlejšie reportáže. Populárne sú aj poviedky z horského prostredia, ktoré sme neskôr vydali knižne. Neurčujeme rozsah, ani formu príspevkov, aj keď uplatňujeme isté štandardné prístupy, napríklad viacstupňovú editorskú kontrolu – faktografickú, štylistickú i jazykovú, ale umožňujeme značnú voľnosť v prístupe k tvorbe článkov a výberu tém, čo je pre čitateľov zaujímavé.

Ktoré témy rezonujú najviac?

-  Najčastejšími sú túry na Slovensku, avšak prinášame články o ochrane prírody, o turistických chatách,  prístreškoch a možnostiach prenocovania v horách. Uverejňujeme recenzie na turistické vybavenie i rady pre začiatočníkov. Veľmi rezonujú témy dotýkajúce sa medveďa hnedého i ochrany lesov v národných parkoch. Turisti kriticky vnímajú, keď sú v národných parkoch obmedzovaní v pohybe, no v tom istom území vidia ako lesníci devastujú lesy a developeri si robia, čo chcú. Cyklisti zas vytýkajú, že kým oni na lesné cesty v národných parkoch mimo značených cyklotrás nesmú, tatrovky plné dreva áno.

Sme my Slováci dostatočne uvedomelí vo vzťahu k prírode, k jej ochrane, k hodnotám, ktoré od nej dostávame?

- Počas dvadsiatich rokov, čo pôsobíme s našim magazínom si myslím, že sa to postupne zlepšuje. Pred zhruba štrnástimi rokmi nám v rozhovore bývalý riaditeľ národného parku Nízke Tatry Marián Jasík povedal, že necíti spoločenskú objednávku pre ochranu prírody. Podľa mňa je to v súčasnosti už úplne ináč. Dnes už turisti i neturisti vnímajú citlivo napríklad ťažbu dreva, najmä ak sa rúbe v národných parkoch.

Ktoré regióny, i lokality na Slovensku sú najzachovalejšie a ktoré by si žiadali viac starostlivosti? Mám na mysli aj zákon o ochrane prírody a jeho dodržiavanie.

-  Na papieri má Slovensko zabezpečenú vynikajúcu ochranu prírody. Avšak výnimky sú  inštitút, ktorý prírodu najviac poškodzuje. Kto má možnosť si presadiť svoje záujmy, vtedy mu inštitút výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny môže dať priestor na to, aby realizoval negatívne veci. Pokiaľ ide o zachovalosť regiónov, nedá sa povedať, že by niektorý bol výrazne zachovalý ako celok. V každom sa však nájdu mimoriadne cenné lokality. Niektoré majú až charakter pralesa. Koncom minulého roka schválila vláda novú Národnú prírodnú rezerváciu Pralesy Slovenska, zahrnujúcu lokality s týmto druhom lesa od východu až po západ krajiny.

Aj Vajnory sa môžu pýšiť svojim pralesom...

-  ....áno, tu neďaleko v Šúri, ktorý je najväčším jelšovým pralesom v strednej Európe. Technicky síce nepatrí do nášho katastra, ale beriem to tak, že je tu za našimi humnami, máme k nemu vzťah a tak sa dá brať ako náš. Vrátim sa ešte k zachovalosti – sú lokality, lebo je to skôr miestne, než regionálne, ktoré sú zachovalé. Vezmime si také Nízke Tatry. Hoci sú najväčším národným parkom na Slovensku a majú veľa cenných miest, nájde sa v ňom veľa lokalít zdevastovaných masovým tvrdým turizmom či ťažbou dreva. Podobne aj v ostatných častiach krajiny.

Môžete vzhľadom na charakter pôsobnosti vášho magazínu Hiking i na základe podnetov Vašich prispievateľov, alebo aj  čitateľov pôsobiť na miestnych organizátorov turistiky,  či napríklad aj štátnych lesov a upozorňovať ich na negatívne javy?

- Naše pôsobenie vychádza z veľmi silného environmentálneho povedomia, čo by som prirovnal symbolicky ku genetickej vlastnosti. Našou snahou je propagovať turistiku ako trvalo udržateľnú aktivitu v prírode a horách. Nepublikujeme články z lokalít, kam sa legálne turista nemá ako dostať. Napríklad hrebeňovka Belianskych Tatier. Ak to robia iné média alebo jednotlivci, škodia tým nielen prírode, ale aj turistom. Našou snahou je vplývať na komunitu, aby si turisti uvedomovali, čo sa môže a čo by sa robiť nemalo. Pochopiteľne, v našich článkoch popisujeme aj negatívne prejavy, ktoré sa nám nepáčia. Nie je však našim cieľom venovať sa kauzám, ale prezentovať známe i neznáme turistické miesta. Niektoré texty vyvolajú aj diskusiu, lebo náš magazín je aj fórom na takéto prejavy.

Pôsobnosť tohto druhu má aj ekonomické pozadie. Ako získavate prostriedky na to, aby ste mohli fungovať. Máte možnosť ich získať  aj zo štátnych zdrojov?

-  Nikdy sme sa neuchádzali o štátnu podporu. Už viac ako rok sme súčasťou významného  vydavateľstva, v ktorom sme získali ekonomickú istotu a zároveň aj veľkú mieru slobody pri publikovaní tém, ktoré môžu niekedy zasiahnuť výraznejšie jednotlivca, i organizáciu. Raz sa stalo, že sme kriticky písali o ferratovom lezení na Skalke neďaleko Kremnice, kam aj v čase uzávery chodili turisti liezť. Podľa nás prevádzkovateľ, ktorým je mesto Kremnica, neurobilo dosť preto, aby sa negatívnemu vplyvu v hniezdnom období dravcov zabránilo, čo malo následne negatívny dopad na rozvoj ferrát v iných regiónoch. Ochranári ich totiž potom nechcú povoľovať. Od kremnickej radnice sme dostali predžalobnú výzvu, hoci sme nenapísali nič nepravdivé. Museli sme si nájsť právnika, ktorý im odpísal a šlo to do stratena. Odkedy sme súčasťou veľkého vydavateľstva, nič podobné sa nám neprihodilo.

Ktoré slovenské regióny sú podľa Vás i na základe poznatkov Vašich prispievateľov najatraktívnejšie, okrem Vysokých Tatier?  

-  Nám sa javí, že veľmi atraktívnou lokalitou u nás, aj vďaka pandémii, zásluhou ktorej mnoho ľudí objavilo, alebo obnovilo turistiku, nie sú len Tatry a Fatry, ale aj Malé Karpaty. Nepochybne je to aj tým, že v Bratislave a okolí je najväčšia koncentrácia obyvateľstva. Keď sme v máji vydali článok Pätnásť najkrajších túr v Malých Karpatoch, počas jedného týždňa si ho prečítalo okolo päťdesiat tisíc ľudí. Naše Malé Karpaty sú vlastne dosť rozsiahle, veď sa začínajú ešte v Rakúsku a končia pri Novom Meste nad Váhom. Zahŕňajú nielen lesy, ale aj krasové celky, jaskyne, príťažlivé vrcholy, trávnaté svahy a lúky. Slovom - značná pestrosť a príťažlivosť prostredia.

Nemali by byť aj Malé Karpaty národným parkom, nielen Chránenou krajinnou oblasťou?

-  Na to v tejto chvíli nemám odpoveď, lebo tento priestor možno nespĺňa všetky predpoklady na takýto inštitút, no to musia posúdiť odborníci. Pre verejnosť je to však neobyčajne pôsobivé prostredie. Výhodou je, že okrem maloplošných rezervácií sa nachádzate len v druhom stupni ochrany a v ňom platí voľný pohyb aj mimo značkovaných chodníkov. Môžete ísť, kam chcete, vybrať si akúkoľvek trasu a nik vám k tomu nemôže nič povedať. Či je to štátny, súkromný pozemok, trávnatý, alebo lesný porast. Dokonca keď je tam ohradená zvernica, musí byť urobený priechod ako je napríklad na Hubalovej. Voľný pochyb v tomto atraktívnom priestore môžeme ľubovoľne používať. Pritom je to aj v bezprostrednej blízkosti Vajnor.

Sú Vajnory tiež turisticky lákavé?

-  Nepochybne. Vajnory môžeme rozdeliť do dvoch častí – rovinatú, obývanú a na zvlnenú.  Vajnoráci majú aj Márovu búdu a možno to niektorí ani nevedia, aj Vajnorskú dolinu, ktorou síce nevedie turistický chodník, ale je to veľmi zaujímavá lokalita pre pešiu turistiku aj bicykel. Na úpätí Malých Karpát, tesne nad vinicami, sa nachádza ďalší zaujímavý priestor – riedky dubový les, typický rúnovými útvarmi.

Čo si možno predstaviť pod pojmom rúna?

- Je to naukladané kamenie do formy nízkeho kamenného valu tam, kde kedysi boli vinice, alebo políčka. Karpaty, ktoré sú kryštalickým pohorím, majú veľa kamenia, ľudia ich, pochopiteľne, zbierali a nastavali na hraniciach svojich pozemkov tie útvary, ktorým sa hovorí rúny. Keď vojdete do tohto dubového lesa na jar, zažijete neopakovateľnú atmosféru z rodiaceho sa života. Ocitnete sa dokonca aj pri vrchu, ktorý sa volá Vajnorská hora, kúsok od zelenej turistickej značky, ktorá vedie smerom na Márovu búdu. Je to ideálne miesto na prechádzky. Napriek tomu, že sme na rovine, máme svoju dolinu i svoju horu. Okrem toho aj najväčší jelšový prales v strednej Európe. Existuje ešte niekde dedina v meste, ktorá má takéto zaujímavosti?

Možno ešte nájdete vo Vašom portfóliu ďalšiu zaujímavosť.

-  Panónsky háj, čo je lokalita na skok z Vajnor. Ide o dubový les, ktorý vznikol na riečnej terase Dunaja. Je zvyškom oveľa väčšieho pasienkového riedkolesa, ktorých už máme na Slovensku minimum. Pod konármi dubov, ktoré tu rástli už v 16. storočí, sa pásol dobytok, ten pomáhal vytvárať jedinečné územie s množstvom vzácnych rastlín a živočíchov. Žijú tu napríklad najväčšie slovenské chrobáky - roháče. Neskôr, keď pastva prestala byť ekonomicky zaujímavá, územie rýchlo zarástlo náletovými drevinami, v ktorých sa duby úplne stratili. V posledných rokoch časť hája vyčistilo Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) v spolupráci so štátnou ochranou prírody a začali tu pásť kravy, ktoré územie udržiavajú v jeho typickom vzhľade. Touto časťou územia vedie náučný chodník Klenoty Šúru, môže si ho teda pozrieť aj bežný návštevník. Je tam aj tabuľa pri dube, ktorý tu rastie od polovice 16. storočia.

Sú Malé Karpaty niečím osobité?

-  Sú výbornou destináciou aj pre horskú cyklistiku. Dokonca by som povedal, že patrí medzi najlepšie lokality na Slovensku, pretože máme vybudovanú rozsiahlu sieť singletrailov, aká v iných pohoriach nie je. Môžete sadnúť na bicykel a len nad Bratislavou prejdete štyridsať kilometrov takmer výlučne po singletrailoch. Ktoré hlavné mesto má takéto možnosti? Z Vajnor sa pritom do Malých Karpát na bicykli dostanete rýchlo cez jurskú cestu, priemyselný park, okolo BEZ-ky a cez vinice. Hoci sa to dá zvládnuť aj s deťmi, hodila by sa tu aj oficiálna cyklotrasa, lebo vznikajú nebezpečné situácie najmä pri stánkovom predaji ovocia, ktoré bráni bezpečnému prejazdu cyklistov mimo frekventovanej cesty na Rybničnej ulici.

Nie je horská cykloturistika na úkor lesa?

-  Patrí medzi trvalo udržateľné spôsoby trávenia času v prírode, tzv. mäkký turizmus. Singletrail je cestička prírodná, neregulovaná, len vyjazdená bicyklom, maximálne vyhrabličkovaná. Všetky jazdné prvky sú len z dreva, hliny a kameňov. Ak by sa tam prestalo jazdiť, zanedlho by ste nespoznali, že sa tam niečo dialo. Les si to vezme späť. Nie je to ako keď sa stavajú zjadovky či lanovky. Pre singletrail nepadne jediný strom. Výhodou je aj to, že singletraily spravujú občianske združenia, ktoré majú k prírode blízko a vedia spolupracovať s ochranármi tak, aby bol vlk sýty aj ovca celá. Cyklisti, tak ako peší horskí turisti, sú spojencami ochrany prírody, hoci ich k tomu vedie možno mierne odlišná motivácia, no cieľ majú spoločný – aby sa zachovala príroda v čo najčistejšej forme.

Snímky: Ľubomír Mäkký, Tomáš Benedikovič / Denník N