Vdýchol mu nový život

V obsahu viacerých čísiel Vajnorských noviniek v rokoch 2020 - 21 sme priniesli niekoľko pokračovaní o priebehu reštaurovania vajnorského chrámového organa. Autorom článkov je renomovaný odborník na stavby a rôzne formy opráv kráľovského nástroja – pán Vladimír Gazdík. Patrí medzi významných predstaviteľov tejto zriedkavej, no o to zaujímavejšej profesie. Preto by sme ho na stránkach našich noviniek radi predstavili aj v neformálnom rozhovore, v ktorom nám prezradil niekoľko menej známych okolností súvisiacich s prácou na historických organoch, najmä na tom našom, vajnorskom. 

Môžeme vajnorský organ považovať za historický nástroj? 

Áno, tunajší organ patrí do kategórie historických nástrojov nielen tým, že jeho vek presahuje sto rokov, ale i preto, že tieto kritériá spĺňa svojím charakterom – výtvarným, technickým i hudobným.

Kedy a v akom stave sa musí takýto nástroj nachádzať, aby bolo treba pristúpiť k jeho, možno povedať, generálnej oprave? 

Prvý impulz na opravu organa prichádza zvyčajne od organistu, ktorý ho dôvernejšie pozná, ale môže to byť aj niekto iný, kto síce na ňom často nehrá, ale vie posúdiť momentálny stav. Zvyčajným nedostatkom je ťažký chod klávesov či pedálov, je zjavný zhoršený alebo zlý celkový technický stav, chýbajú alebo sú pokazené niektoré súčasti, ako píšťaly, mechy a podobne. Ja sa zaoberám najmä historickými nástrojmi, takže vidím, že ak sa niekto pustí do generálnej opravy, zvyčajne to býva pre už uvedené príčiny alebo predchádzajúci organár nevhodne pridal či ubral z pôvodného zámeru staviteľa. Sú, pravdaže, zásahy, ktoré možno považovať za prínos, ale sú aj také, ktoré organ poškodia technicky, vizuálne alebo hudobne a takéto zásahy nástroj degradujú. Možno je to profesionálna deformácia, ale ja si na mnohých nástrojoch všímam možnosť, ako by sa dali vylepšiť. Pri zásahu do historického nástroja sa treba vrátiť k pôvodnej myšlienke, k úmyslu jeho staviteľa. Z opravy by malo vzísť ucelené dielo, ktoré nielen pekne vyzerá, ale najmä sa na ňom dobre hrá.

Súčasní organári disponujú nielen moderným zmýšľaním, prístupom, ale aj odlišnými technickými postupmi a prostriedkami. Prikláňate sa k ich využívaniu alebo preferujete dobové postupy vzniku nástroja? 

Neuzatváram sa pred modernými postupmi, ale používam aj tie tradičné. Každý nástroj 2 si vyžaduje osobitný prístup. Staval som nové nástroje, opravoval som historické i novšie, takže môžem povedať, že mám komplexný náhľad na túto problematiku. Nie som proti modernizovaniu historických organov, ale musí to byť urobené citlivo, aby to nebol zásah do niektorého zo spomínaných troch kritérií. Na Slovensku máme zväčša menšie historické organy. Ak v takomto nástroji niečo vymeníte, pomerne zásadne ho ovplyvníte. Otvorený som každej myšlienke, ale pri jej realizácii sa nesmie narušiť charakter pôvodného historického nástroja.

Ako sa dá charakterizovať oprava, rekonštrukcia, reštaurovanie? 

Pridal by som ešte jednu kategóriu, a to údržbu. Pri nej sa toho veľa nemení – vyčistí sa nástroj, odstránia sa menšie poruchy, naladí sa. Oprava, aj generálna, už zahŕňa výmenu poškodených vecí za nové. Oproti tomu pri reštaurovaní je snaha zachovať čo najviac pôvodných častí, i keď sú poškodené. Vhodnými postupmi sa dá poškodená časť upraviť tak, aby sa dala používať a nemusela sa nahradiť novou. Pri rekonštrukcii ide o náhradu chýbajúcich súčastí podľa vhodného historického vzoru. Ja sa pri reštaurovaní snažím zachovať všetko, čo sa zachovať dá. Napríklad drevo na píšťalách napadnuté červotočom je možné vhodnými prostriedkami spevniť tak, aby píšťala opäť hrala. Je to síce časovo náročný proces, ale dôležitý aj pre zachovanie historického spoločenského povedomia vzhľadom na to, že organ je produktom príslušnej doby, spoločenského procesu a zdrojom poznania. Ak sa aj podarí postaviť presnú kópiu historického organu, nikdy nebude hrať tak ako originál. Navyše, kópia historického nástroja nám z minulosti pôvodného nástroja neprezradí takmer nič.

Čo bolo podnetom pre reštaurovanie tunajšieho chrámového organa? 

Už počas jeho rozoberania bolo zrejmé, že všetky problematické súčasti, aj keď nie sú staré, spolu nekorešpondujú, nie sú kompatibilné. Organ má za sebou dve významnejšie prestavby – okolo roku 1900 a v roku 1975, kedy bol pridaný druhý manuál. Z hľadiska mechanického bol už vo veľmi zlom stave. Organisti už nedokázali hrať bez veľkej námahy. Na klávesy bolo treba vyvinúť trojnásobne väčší tlak, ako je bežné. V zlom stave sa nachádzala aj skriňa. Bol to stav, ktorý si isto všimli už aj laici. o Aký starý je tento nástroj? - Najstaršie časti tohto organa pochádzajú pravdepodobne z prvej polovice 19. storočia, aj keď o jeho nadobudnutí nemáme dostupné historické dokumenty. Podľa druhu papiera naglejeného vo vzdušnici mohol organ vzniknúť najskôr roku 1807.

Nepoznáme teda autora, staviteľa tohto nástroja, ani jeho pôvod či miesto vzniku? 

Nie. Na začiatku 19. storočia mal organ jeden manuál s ôsmimi a pedál s dvoma 3 registrami. Z pôvodných píšťal sa zachovalo päť registrov s drevenými píšťalami. Z kovových píšťal sa zachoval iba jeden register, ostatné píšťaly sú zmesou z rokov 1900 a 1975, kedy pridali aj druhý manuál. Mojou úlohou i zámerom bolo dopátrať sa k čo najstaršej podobe nástroja, aj keď ju už asi ťažko odhalíme, lebo ani časť organovej skrine nie je pôvodná. Jej spodná časť je novšia, pravdepodobne z roku 1900. Zistiť odkiaľ tento organ pochádza je úloha pre archivárov.

Je to veľká záhada, prečo nie je známe, kedy sa ocitol organ v tomto chráme?

Nie je to záhada. Existuje iba časť archívnych záznamov, v ktorých sa však tieto údaje nenachádzajú. Pred týmto organom tu bol v polovici 18. storočia malý šesťregistrový organ, pozitív. o Predsa však, ako by ste tento nástroj charakterizovali, a dá sa podľa jeho vlastností aspoň približne regionálne lokalizovať? - Zložením registrov, tzv. dispozíciou, je podobný organom stavaným v tomto období na našom území. Zaujímavý je vzhľad skrine, ktorá pripomína tvorbu významného barokového nemeckého organára Gottfrieda Silbermanna (1683 – 1753). Jednotlivé časti v organe majú vysokú hodnotu a nie je neobvyklé, že organár použije pri stavbe nového nástroja aj staršie, vhodne upravené diely. To sa udialo aj vo vajnorskom organe. o Z akého materiálu sú píšťaly v tomto organe a koľko ich je spolu? - V pôvodnom organe bolo 602 píšťal, z toho sa zachovalo 76 kovových a 186 drevených. Chýbajúce nepôvodné kovové píšťaly boli pozbierané z rôznych organov. Nepôvodné píšťaly v prednej časti organovej skrine (tzv. prospekt) boli z pozinkovaného plechu nastriekaného striebornou farbou. V štyroch menších poliach prospektu sa zachovali aj staré píšťaly, dve spodné polia sú funkčné, dve horné polia sú drevené atrapy potiahnuté fóliou z organového kovu. Organovým kovom sa nazýva zliatina cínu a olova a malého množstva iného kovového prvku, ktorý ďalej ovplyvňuje jej vlastnosti. Cín je kov s vysokou odolnosťou voči korózii, oproti iným kovom sa výborne a pomerne jednoducho spracováva a dá sa leštiť. V organárstve sa osvedčil aj kvôli dobrému vplyvu na zvuk píšťal. Vyšší obsah cínu v zliatine robí tón tvrdším, viac olova mäkším. Pre predné prospektové píšťaly sa používa zliatina s vysokým obsahom cínu (75 – 90 %), vnútorné kovové v starých organoch majú obsah cínu nižší. Tak to je aj v tomto organe, kde bol nameraný obsah cínu 70 – 75 % pri prospektových píšťalách a výrazne nižší obsah cínu 30 – 50 % pri zachovaných vnútorných kovových píšťalách. Nové prospektové píšťaly majú obsah cínu 75 %. o Aké drevo sa používalo drevené píšťaly? - Stavitelia vychádzali väčšinou z miestnych zdrojov. sa Na stavbu píšťal sa výborne 4 hodilo najmä smrekové drevo, ktorého bolo veľa a malo výborné rezonančné vlastnosti. Na menšie časti píšťal, dôležité pre tvorbu tónu, sa používalo tvrdšie drevo, najmä buk, dub, ovocné stromy, ale aj lipa.

Koľko je úplne nových píšťal v tomto organe?

Všetky píšťaly z pôvodného organa ostanú. Nových bude 340 kovových píšťal. o Zmenila sa zvuková stránka tohto nástroja po tejto rekonštrukcii? - Ešte nie, ale po jej ukončení sa zmení. o Zistia veriaci, ktorí chodia do tohto chrámu, že sa na zvuku organa niečo zmenilo? - Budem rád, ak si krajší zvuk organa všimne čo najviac poslucháčov. Zmenu zaregistrujú hlavne organisti hrajúci často na tomto nástroji alebo skúsení interpreti, ktorí zistia, že sa na ňom hrá ľahšie, komfortnejšie. o Koľko registrov bude mať nástroj po ukončení rekonštrukcie? - Prvý manuál má osem plus dva pedálové, druhý má päť registrov. o Možno povedať, že Vaša predstava o výslednom tvare sa napĺňa? - Moja predstava na začiatku rekonštrukcie bola trochu odlišná. Vplyvom nových zistení počas reštaurovania som ju mierne upravil až do podoby, ktorá teraz vzniká. Čas venovaný rekonštrukcii a reštaurovaniu organa vajnorského chrámu Sedembolestnej Panny Márie sa blíži k svojmu záveru. Majster Gazdík ho postupne kompletizuje, aby sa, keď ho nanovo postavia na chrámový chórus, zaskvel v plnej kráse zvukovej i technickej.

Foto: Stanislav Bachleda