Stretnutie folkloristov vo Vajnoroch

Stretnutie folkloristov, ktoré môžeme nazvať prvým stretnutím, organizoval Vajnorský okrášľovací spolok v sobotu 8. októbra 2023 v Kultúrnom dome vo Vajnoroch. Autorom myšlienky bol pán Ivan Štelár. Spolu s pánom Františkom Grebečim, ktorý podujatím po celý čas sprevádzal a bol jeho dramaturgom, predstavili všetky spolky venujúce sa folklóru vo Vajnoroch.  Nezabudli ani osobnosti, ktoré vo Vajnoroch pôsobili, prípadne vajnorský folklór prezentovali nielen doma ale i v zahraničí.

Pani Gabika Zemanová predstavila činnosť a aktivity spolku Podobenka. Jej činnosť sa venuje predovšetkým vajnorským hrám a tradíciám detí. Okrem iného sa venujú vyhľadávaniu a spracovávaniu tradícií a zvykov. Inšpiračným zdrojom ich tvorivej činnosti je autentický vajnorský folklór.

Peter Pokrivčák ako aj Stanislav Uhlár predstavili a spoločne zaspomínali na aktivity a čas strávený a venovaný Vajnorskej dychovke. Vajnorská dychovka svojou činnosťou nadväzuje na bohatú 150-ročnú históriu dychovej hudby vo Vajnoroch. 

Pevné základy ľudovému muzikanstvu položil už v roku 1866 organista a učiteľ Václav Kubišta. Jeho príklad nasledovalo nepretržite sedem kapelníkov až do dnešných čias. V súčasnej podobe pôsobí od roku 1995, keď sa po dvojročnej pauze podarilo Titusovi Pilnému, bývalému kapelníkovi Vajnoranky, vytvoriť novú hráčsku zostavu. Jej základ tvorili "starí" muzikanti Vajnoranky, doplnení hudobníkmi z najmladšej generácie. 

Ivan Štelár predstavil Vajnorský okrášľovací spolok, ktorý podujatie spríjemňoval svojím vystúpením.

Vajnorský okrášľovací spolok svoju aktívnu činnosť rozbehol od roku 2003. Hlavným motívom bola ľudová pieseň a tanec. V súčasnosti má 55 členov. Snaží sa o udržiavanie tradícií v rôznych smeroch s osobitným dôrazom na tradičné kroje a ľudové pesničky. Spolupracuje a podporuje aktivity ľudových umelcov. Vymieraním staršej generácie čoraz menej obyvateľov pozná svoje pôvodné ľudové piesne, a preto spolok vydal vlastný spevník, ktorý pomáha oživiť vajnorskú ľudovú pieseň a zapojiť širšiu verejnosť do tradičných aktivít .

Vajnory máju vo svojich radách aj umelecké osobnosti, ktoré vyrástli vo Vajnoroch. Medzi nich patrí aj súčasná poslankyňa ale predovšetkým folkloristka pani Ľubica Mešková.

Narodila sa vo Vajnoroch, neskôr skúšala tancovať vo folklórnom súbore Vajnoráčik pod vedením Mikuláša Sivého st. Neskôr pôsobila v národnom moskovskom súbore Kalinka. Od roku 1987 bola členkou detského folklórneho súboru Prvosienka , kde aktuálne pôsobí ako umelecká vedúca a choreografka. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v triede pána profesora Štefana Nosáľa. Jej profesný život je úzku spätý s Vysokoškolským umeleckým súborom Technik, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Od roku 1992 je jeho členkou, od roku 1998 jeho umeleckou vedúcou a od roku 2009 jeho riaditeľkou. V súbore Technik vytvorila spolu s Františkom Morongom choreografické pásmo „De sa dobré víno rodzí “, v ktorom je spracovaná vajnorská oberačka. V roku 2005 sa s menovaným pásmom stal  súbor Technik Laureátom Akademického Zvolena – medzinárodnej súťaže akademických súborov.

Veľkou osobnosťou Vajnor bol Ondrej Demo. Narodil sa a vyrastal v Bánove, bol absolventom Učiteľskej akadémie a Vysokej školy pedagogickej v Bratislave – odbor hudobná výchova, teória (Prof. Eugen Suchoň), hudobnej folkloristiky na FFUK (prof. J. Kresánek), vedeckej ašpirantúry na Etnomuzikologickom odbore Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. Pôsobil v Slovenskom rozhlase (1954-1993) ako redaktor redakcie ľudovej hudby. Do povedomia kultúrnej verejnosti sa zapísal najmä rozhlasovým cyklom Klenotnica ľudovej hudby (1966), do ktorého prinášal i uvádzal nahrávky autentického hudobného folklóru z územia celého Slovenska i Slovákov žijúcich v zahraničí. Bol pri zrode medzinárodnej rozhlasovej súťaže nahrávok folklórnej hudby Prix de musique folklorique de Radio Bratislava (1970) a v rámci nej získal za nahrávky viacero cien i medailí. Výraznou mierou sa pričinil o zrod Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu (OĽUN), bol jeho prvým umeleckým vedúcim (13 rokov). Do Vajnor sa priženil. Okrem skladateľskej činnosti sa stal zbormajstrom Speváckeho zboru Jána Pavla II. – Vajnory, ktorý obetavo viedol 20 rokov (1990-2010). Vrcholom bolo jeho koncertné vystúpenie v Ríme (2009), s prezentáciou CD-albumu Resonantia Tatrae s nahrávkami slovenskej sakrálnej, národnej a ľudovej hudby v latinčine.

Vajnorom zanechal hodnotný spevník Vajnory spievajú, kde zachytil zvyky a  tradície dediny v meste.

Na podujatí sa zúčastnila stovka folkloristov, ktorí si s Vajnorským okrásľovacím spolkom za zvukov Vajnorskej dychovky mohli zaspievať ale i zatancovať mazurku ale i japančardáš.

Ďakujeme autorom za zorganizovanie tejto myšlienky.

“Ľudová pieseň je najkrajšia z hrdiel tých, ktorí ju znovu a znovu citovo prežívajú, radujú sa a trpia s ňou. Našiel som v nej neobyčajné čaro krásy i pravdy a zapísal si ju hlboko aj do srdca“. Ondrej Demo

Autor: Ľubica Mešková

Foto: Vajnorský okrášlovací spolok