Prirodzená klimatizácia v sídlach
Chladiaci efekt vegetácie je nielen pocitovou, ale aj vedeckou realitou. Dá sa pomerne jednoducho vysvetliť pomocou fyziky: na premenu jedného litra vody na vodnú paru je potrebné približne 2,5 MJ, čo je 0,69 kWh. Stromy transpirujú cez svoje prieduchy vodu, ktorú premieňajú na vodnú paru odoberaním tepelnej energie z okolia. Ich „chladiaci výkon“ dosahuje hodnoty aj niekoľko sto Wattov na m2. Dá sa teda jednoznačne potvrdiť, že „vzrastlý“ strom, dobre zásobený vodou, chladí svoje okolie výkonom porovnateľným s niekoľkými klimatizačnými jednotkami. Závisí však od prúdenia vzduchu, nakoľko aj menší vánok zmieša okolitý prehriaty vzduch s takto ochladeným vzduchom za pomoci vegetácie.
Podľa výskumov podiel vody, ktorá sa za pomoci transpirácie dostane do ovzdušia, je naozaj obdivuhodný. U dospelého listnatého stromu sa uvádza aj okolo 300 l za deň napr. pre dospelú jabloň činí výpar 65 – 140 l vody počas letného dňa, dospelá breza môže za vegetačné obdobie odpariť až 7 000 l vody. V súlade s popísanou účinnosťou chladenia teda ide nielen o zvlhčenie vzduchu, ale aj o výdatné aktívne ochladzovanie.
Hore popísaný jav však prebieha len za predpokladu, že stromy majú dostatok vlahy, v opačnom prípade, a to osobitne u druhov dobre znášajúcich sucho, prestáva výmena plynov a chladiaci efekt je naďalej len vďaka tieneniu. Aj preto mestská časť Bratislava–Vajnory obstarala polievacie vaky, ktoré sú umiestnené priamo pri strome a postupne odvádzajú vlahu kvapôčkami ku koreňom.
Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj výskum rastu ozdobnej hrušky (Pyrus calleryana, Chanticleer), ktorý sa robil počas obdobia šiestich rokov v britskom meste Manchester (Rahman et all, 2011). Nielenže stromy v nespevnenom teréne, resp. stromy vysadené do špeciálneho „stromového“ substrátu, rástli dvakrát rýchlejšie ako stromy v spevnených plochách, ale aj ich chladiaci účinok bol asi päťkrát vyšší.
Avšak nielen samotný strom je možné si predstaviť ako samostatnú „klimatizačnú jednotku“. Premena krajiny, teda zmena nezastavaného územia na zastavané, má obdobný efekt. Zástavba jedného hektára kvalitnej pôdy s vysokou retenčnou kapacitou cca 4 800 m3 vedie k výraznému poklesu evapotranspirácie (výdaj vody v podobe vodnej pary z rastlín). Energia potrebná na vyparenie takého množstva vody zodpovedá energii, ktorú za rok spotrebuje približne 9 000 mrazničiek, teda asi 2,5 milióna kWh. Z pohľadu účinnosti zmiernenia letných horúčav je ešte potrebné dodať, že stromy v plnom olistení absorbujú 70 – 90 % slnečného žiarenia v lete a 20 – 90 % v zime (rozdiel je hlavne v listnatých opadavých stromoch). Vhodne vysadené stromy pri budovách predstavujú zhruba úsporu 2 % na vykurovaní. Zelené plochy zvyšujú vlhkosť vzduchu (v priemere sa udáva hodnota 5 až 7 %).
Na základe viacerých zdrojov vo všeobecnosti možno povedať, že rozdiel teplôt napr. medzi plochami zelene a zastavaným územím bol v priemere od 0,94 °C do 2,26 °C. Leizinger et all. namerali teploty pri skupinke stromov od 24 – 29 °C, zatiaľ čo teplota na ulici bola 37 °C a na streche budov 45 °C.
Vytvorenie podmienok pre uskutočnenie opatrení na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy je zásadné a prioritné aj pre mestskú časť Bratislava–Vajnory. Zastaralé, nefunkčné a veľmi malé koreňové misy postupne opravujeme a zväčšujeme ich plochu najviac ako je to možné. Pri projektovaní presadzujeme uličné pásy drevín (tak, ako je vidno napríklad na Pračanskej) namiesto solitérnych stromov v koreňových misách. Vysádzame stromy v skupinách. Vyberáme druhy, ktoré sú vhodné do prostredia nížiny z pohľadu znášanlivosti voči znečisteniu a odolné voči suchu. Druhové zloženie v pamiatkovej zóne konzultujeme s Krajským pamiatkovým úradom Bratislava. Podali sme návrh na nenávratnú fi nančnú dotáciu z EÚ fondov na projekty vodozádržných opatrení, ktorých hlavnou myšlienkou je transformácia územia vybraných lokalít tak, aby dažďová voda stekala práve k drevinám.
Dúfame, že čísla a fakty v tomto článku presvedčia mnohých, že podanie návrhu na výrub stromu v ulici z dôvodu, že na jeseň z neho padajú listy, ktoré je nutné pozametať, nebudú realitou.