Čo hovorí kronika Prešporská obec Vajnory 7.časť

V predchádzajúcej časti sprístupňovania kroniky Prešporskej obce Vajnory sme sa dozvedeli o peripetiách dávnych obyvateľov, ktorí sa museli starať o poživeň a ubytovanie vojenskej posádky. Ožobračovanie tunajšieho obyvateľstva už postupovalo do takých krajností, že sa nielen vrchnosť, ale i tunajší farár či opáti museli sťažovať až u panovníka. V nasledujúcej časti sa dozvedáme, ako sa utváralo zloženie obyvateľov Vajnor, ktorých predkovia pochádzajú z rôznych oblastí Európy.

Všetky tieto národnosti (najmä chorvátska a maďarská - pozn.) splynuli v priebehu dvoch storočí s pôvodným obyvateľstvom ktoré sa ešte skoršie doosídlilo.Toto sa malo stať podľa ústneho podania i písomného, neb. profesorom histórie Juraja Hod ála, ktorý tvrdil, že časť tohto obyvateľstva mala sa dosťahovať z Moravy od Kyjova. Stalo sa tak údajne ešte po prvých tureckých nájazdoch, keď následkom týchto v jednom boli Vajnory úplne vypálené, pričom rychtár na námestí sťatý na kláte, stárež dorúbaná, deti s matkami a súcimi mladými ženami a chlapmi zobraté do zajatia a otroctva.

Keďže v obci bola stále časť vojenskej posádky hradného vojska po ich skončení vojenských úloh bolo treba túto zničenú obec doosídliť. Malo sa tak stať na základe vydaného kráľovského dekrétu a voľba mala padnúť (na) práve spomínaných obyvateľov z Moravy. Odvtedy majú údajne mať nielen podobné moravsko-slovenské nárečie, ale aj navlas podobné mužské a ženské kroje. Sú tiež poznačení časťou ľudových zvykov a spevov z tohto regiónu…

Zo 17. storočia zachoval sa už väčší počet písomných prameňov a preto možno lepšie sa pozrieť na pomery vo Vajnoroch.Je iste zaujímavé, že všetky tieto prístupné spisy, ktoré sa o. i. zachovali pri obecnom úrade „Prešporskej obce Vajnory“ sú písané moravsko slovenským nárečím a sú takto sprístupnené na tú dobu sa vyjadrovania miestneho obyvateľstva. či už pri súdnych, alebo iných pojednávaniach. Preto vyberáme aspoň niektoré z týchto časov, čo len dokazuje možnosť doosídlenia časti moravských predkov. Jedným z takýchto prvých písomných zachovalých prameňov je sťažnosť podaná sudcom do Jura, napísaná z obecného úradu Vajnor zo dňa 11. mája 1643 proti počínaniu si jurských pánov. V tejto sa hovorí: – „pozdravení od Pána Boha všemohúceho Vašim opatrnostiam a súsedskú lásku vinšujem a vinšovat neprestávame. Pritom v znalost uvádzame Vašim milostiam a na vedomie dávame na stranu niektorých vašich pánov sudcov, ktorí chovajú chrty a chodia na polovačku po našem chotári, v tom by sme nemali za zlé, keby nám škody nečinili, ale viete Vaše opatrnosti vyslyšené čím buď Pán Boh pochválen, žitá sú zelené a raži tiež metajú, a na to vaši niektorí páni nič nedávajú, jakoš dnešného dňa stalo sa od vašich niektorých susedov po našich žitých chodili jak s koňmi tak i s chrtmi, tak že nemalú škodu učinili v našich žitách. Vidiac to niektorí naší susedia, alebo hospodine, ktorí bili v žitách, niektorí orali, ich napomínali, aby to nečinili, ale oni navzory behali po žitách, jestli tak bude, utečieme k naším pánom. Preto prosíme pokorne a ponížene, aby ste ráčili takým ludom vynadat, aby to viacej nečinili, lebo by sme rád s Vašimi Opatrnostiami (v moc) a ochranu Pána Boha porúčame. Rychtár aj obec poctivá Vajnor vaší úprimní susedia (41)“

Ďalej sa hovorí v týchto dokumentoch o jednom pojednávaní rozvetvenej rodiny v obci: – „dňa 5. marca 1648 za rychtárstva múdreho a opatrného Srnu Martina, ďalej konšelov, menovite Matúš Bálenta, Vincent Hubáčka, Michal Bucha, Jakub Mesároša - skladá syn Martin Antalicz svojmu otcovi Tomášovi Antaliczovi za dom 30 f a Mikuláš Bálent zo svojich penazí 30 f., teda spolu 60 f. Poneváč má Martin Antalicz jedného syna od dcéry Matúša Bálenta menom Dorotu a ak by Pán Boh nezachoval ju v šťastí pri živote a ju ráčil z tohto sveta povolať, aby z tomu to dieťa menom Kuba malo svoj podiel, čo bude na neho svedčiť. Ale však Martin Antalicz, sestry, ani brat, do domu nič nemali, ani sa tam nenasťahovali. Toto sa stalo v rychtárovom dome martina Srnu v prítomnosti horepodpísaných dňa a roku označené. P. S. Poneváč predkladá Matúš Bálent svojich peňazí v sume 30f, a keby dieťa menom Kuba zomrelo, aby ďalšie Matúš Bálentove deti nemali tieto peniaze vrátené."
– „dňa 18. marca 1648, za rychtárstva Martina Srnu a konšela Matúš Bálenta odovzdávajú peniaze Martinovi Vrbenskému ako  irotské za nebožtíka Németh Martina v sume 17 tvrdých toliarov a to tým spôsobom, ak by Pán Boh Martina Vrbovského (asi je myslený Vrbenský) z tohto života šťastne povolať ráčil. Ďalej aby sa jeho sirotám z jeho majetku polovicu a ďalšiu polovicu zo strany jeho manželky dané. Peniaze sa použijú za tým účelom, aby sa nepoužili na iný účel, než na živobytie detí, alebo vrátili späť Németh Martinovým sirotám,“
– „dňa 17. januára 1656 sa v zázname hovorí už o skorej smrti siroty Németh Martina, ktorá sirota sa odobrala z tohto sveta skrz skorú smrť. Preto majetok 17 tvrdých toliarov sa rozdelí takto: vystavenie 3 krížov, odslúženie 4 omší a ostatné na chrám pána vo Vajnoroch a vyplatenie dlžôb v obci. Likvidácia týchto pozostalostí bola prevedená 17. januára 1663 a overená ako splnená za prítomnosti rychtára Adama Srnu prísažných konšelov Jakuba Mesároša, Matúš Bálenta, Jána Čzíka,Martina Antalicza a Lukáč  Vitáloša.“
– „v roku 1665 v piatok pred sv. Luciou daruje Juro Vrbenský pre obec 10 zlatých, 4 f a dva okovy vína mimo interessa (z toho 10 zlatých na kostol). Pri tom bolo toto predstavenstvo obce a podpísaní za prísažných Jurac Čzík, Tomáš Polák, Juro Vrbenský, Martin Antalicz, za obec Juro Valčzek Michal Fukovský, Martin Axamit, Martin Grubiša a Martin Hubáček.“

(pozn.) – táto listina bola napísaná a dobre zachovaná okrem prvého svedectva, ktoré bolo prečiarnuté a jeden list „in folio“ vytrhnutý. Zápisy boli prevedené pri Prešporskej obci Vajnory (42).
Prvé záznamy o škole vo Vajnoroch sú síce z 18. storočia, keď sa vedelo, že v obci je farská škola. Nie sú však tieto správy doložené, dá sa však predpokladať, ža tak tomu bolo i skorej. Dokazujú to počiatky národnej kultúry v Bratislave a na jej okolí, keď už v 17. storočí odchádzajú mnohí mladí nadaní žiaci študovať na vysoké školy a na univerzity. Jedným z nich bol aj vajnorský rodák, ktoré je uvedený v roku 1635 v zozname trnavskej univerzity pod menom Juraj Rajkovič z Vajnor (Slavus Praczensis)(43).

—

Jazykovo neupravené, doslovný prepis z kroniky Prešporská obec Vajnory.

VYBERÁME PRE VÁS
Na facebookových stránkach Vajnory v spomienkach nájdete každý deň odkaz na nový príspevok do niektorého zo štyridsiatich albumov www.spominajme.com.

V. Fekete: Prešporská obec Vajnory (kronika)