Život FK Vajnory
Konečne. 19. apríla sme opäť začali trénovať. Nie plnohodnotne, ale predsa. Ani po uvoľnení opatrení nemohli družstvá využívať šatne a rodičia museli zostať za plotom. Najskôr muselo byť ihriskorozdelené na sektory o veľkosti 800 m2 (spolu ich u nás bolo 8), neskôr sa tento priestor zmenšil na 300 m2. Tých sa už zmestilo na naše ihriská 15.
V prvých týždňoch mohlo v každom sektore trénovať len 6 detí, ale aspoň niečo. Vytvoriť harmonogram tréningov bolo náročné. Museli sme ho aj viackrát meniť. V čase vzniku tohto textu sa čakalo na ďalšie uvoľnenie podmienok Úradom verejného zdravotníctva. Dokonca aj na spustenie amatérskych súťaží vrátane seniorských, ktoré boli prerušené v októbri. Posledné súťažné zápasy odohrali naše tímy 11. 10. 2020. Reštart tréningového procesu mohol znamenať, že sa v tejto sezóne dohrá, minimálne u mužov, aspoň jesenný program (4 kolá).
Deti môžu byť na vzduchu spoločne s kamarátmi, spoluhráčmi a trénermi. Areál teda plní účel, na ktorý je určený. I napriektomu, že sme dlho trénovať nemohli, ihriská boli pripravené ako v uplynulých rokoch. Maťo Meško a hospodár Laco Szabó sa postarali o trávnik aj o množstvo ďalších drobností, vrátane ochranných sietí, ktoré už visia na nových bezpečnejších stĺpochpri šatniach.
Šéft réner Rado Kováč zase zaobstaral nové poličky do šatní pre deti na opačnej strane areálu, aby mali pomôcky vždy svoje miesto. Z grantov, do ktorých sme sa od začiatku roka zapojili, bol zatiaľ v náš prospech vyhodnotený jeden. Magistrát hlavného mesta nám venoval 1 500 eur na nákup tréningových pomôcok. Budú to obstreľovací panáci, ktorí majú v tréningoch pestré využitie, a takzvané sensebally – malé loptičky na šnúrkach. Tie rozdáme najmenším deťom, aby mohli v domácom prostredí doháňať zameškané počas pandemických mesiacov.
Text: Richard Fekete
Snímky: Paulína Kukučková, Richard Fekete