Tentoraz nie o obchode, marketingu a podnikaní, ale o včielkach

Zhovárame sa s doc. Ing. Petrom Drábikom, PhD., MSc., dekanom Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Areál Ekonomickej univerzity v Bratislave-Petržalke je pomerne rozsiahly a neznalý návštevník môže zostať prekvapený, čo všetko sa v ňom nachádza. Napokon sa mi podarilo prekľučkovať pomedzi budovy k obchodnej fakulte, kde ma už čakal mladý, veselý muž v športovom oblečení. Navodilo to bezprostrednú atmosféru, v ktorej sa odvíjal veľmi príjemný rozhovor.

› Pred niekoľkými dňami ste sa zúčastnili na otvorení vajnorskej včelnice v areáli bývalej materskej školy na Šaldovej ulici. V čom spočíva zmysel osadzovania včelstiev v mestských aglomeráciách?

Veľa ľudí si myslí, že včelárenie v mestách je trochu pritiahnuté za vlasy, ale práve biodiverzita najmä fl óry v mestách je pre včeličky veľmi dobrá a vhodná, keďže v blízkosti polí ide väčšinou o monokultúry kvitnúce v určitom čase roka, a tak včielky môžu mať problém zaobstarať si potravu vo forme nektáru alebo peľu. V mestách a vo väčších vidieckych aglomeráciách majú včeličky širokú, pestrú pastvu a od skorej jari až do jesene si potrebujú nazbierať dostatok zásob, aby prežili zimu. Pre mestá je včelstvo vhodné aj tým, že stromy, kvety a iné rastliny nie sú intenzívne chemicky ošetrované, tak ako to býva, často nie veľmi šetrne, na poliach. Tým sa chráni zdravie včelstiev a, samozrejme, aj naše.

› Vajnory sú v tomto prípade dobrým príkladom biodiverzity, lebo majú veľa zelene aj v okolí. Dá sa úspešne chovať včelstvo aj v meste?

My v areáli Ekonomickej univerzity v Bratislave máme dvadsaťsedem krásnych líp, množstvo agátov a pagaštanov. Na tieto stromy je bohaté aj samotné Ovsište. Na zber nektáru sú to pre včielky dva podstatné stromy na Slovensku. Bratislava a, samozrejme, Vajnory sú vzhľadom na počet týchto stromov veľmi priaznivé. Okrem toho počas jari kvitne na sídliskách mnoho ovocných stromov, ktoré sú pre zber nektáru a peľu veľmi potrebné. Nehovoriac o lúkach, na ktorých sú prvým zdrojom nektáru a peľu jarné kvietky.

› Nemáte pocit, že nám ubúda veľa zelene na úkor zdravého života?

Pravdou je, že tento priestor sa zmenšuje, ale Slovensko má ešte stále pomerne dostatok zelene nielen mimo miest, ale aj v mestách. To, pravda, neznamená, že máme týmto bohatstvom plytvať. Je to svojím spôsobom aj apel na ľudí zodpovedných za rozvoj, ako má vyzerať zeleň v mestách a na dedinách, aby mysleli na včielky opeľovače a ponúkali im pestrú skladbu zelene.

› Vyjadrujete sa o včielkach priam familiárne. Je to aj Vaša záľuba?

Som asi trochu extrémistický včelár vzhľadom na vzťah ku včelstvu. Nepochybne je nás viac. Všetci včelári, ktorým záleží na včielkach samotných, nielen na ich produktoch, ich považujú za súčasť rodiny. Hovoríme o včelích rodinách, ktoré sú svojím spôsobom jedinečné. Včelár prežíva s včelou rodinou kolobeh jej života a ona sa stáva súčasťou jeho rodiny. Predpokladám, že práve preto používame túto zjemnenú terminológiu oproti iným hospodárskym zvieratám.

› Včely, včelstvá sú jedným z rozhodujúcich faktorov nášho života. Uvedomujeme si vážnosť tejto skutočnosti?

Myslím si, že v poslednom čase sa čoraz vážnejšie hovorí o významne včiel pre ľudstvo, začínajú sa podnikať mnohé kroky na ich ochranu. Nemám na mysli len tie zákonné. Napríklad tým, že na brázdy vysádzame oproti monokultúram iné rastliny, spestrujúce včielkam ich životné a pracovné prostredie. Taktiež sa znižuje rozsah používania pesticídov. Poľnohospodári, ale aj rôzne organizácie, nás informujú, že idú robiť postreky, aby sme predišli úhynom včelstiev. Zatiaľ sú to ešte malé a ojedinelé kroky, ktoré však signalizujú, že sa spoločnosť stavia k prírode ústretovejšie, včielky nevynímajúc.

› Ako pedagóg, ale mladý človek, pôsobíte medzi mladými ľuďmi. Prijímajú túto životnú fi lozofi u zodpovednosti za prírodu a budúcnosť pozitívne?

Doba, ktorú sme bez rozdielu všetci prežívali, v značnej miere zmenila myslenie a postoje aj u mladých ľudí. Jedno z mála pozitív, ktoré priniesla, je, že mladí ľudia sa začínajú zamýšľať nad tým, ako viac žiť v symbióze s prírodou vo vzťahu k ochrane a čistote životného prostredia a k svojmu zdraviu. Želal by som si, aby s týmito pocitmi žili aj najmladšie generácie, lebo od nich závisí naša budúcnosť.

› Máte takú skúsenosť?

Chodím na besedy aj do základných škôl, aj do školy, ktorú navštevuje môj syn, z ktorého sa taktiež rodí včelár, kde debatujeme nielen o včielkach, ale o prírode v širšom zmysle. Je veľmi potrebné, aby sme toto myslenie vštepovali mladým ľuďom už od predškolského veku.

› Vlastníte včelnicu?

Mám na starosti včelnicu v areáli Ekonomickej univerzity v Bratislave. K včelám ma priviedol Martin Nikodým, najmä k tej praktickej stránke. O včielky a ich živote som sa zaujímal už predtým, no Martin bol tým človekom, ktorý vo mne túto vášeň naštartoval. Keď sme vybudovali našu univerzitnú včelnicu, začali sa pridávať aj ďalší záujemcovia o včelárenie, ktorým sa snažím odovzdať všetko, čo som sa naučil. Vďaka porozumeniu a ústretovosti vedenia Vajnor a šikovným študentom Univerzity tretieho veku na Ekonomickej univerzite v Bratislave sa takto vlastne ujala aj myšlienka založenia vajnorskej včelnice. Pritom sa učím stále nové veci, lebo práca s včielkami si vyžaduje neustále nadobúdať nové poznatky. Napriek tomu nikdy žiadny včelár nemôže povedať, že už o včielkach vie všetko.

› Pocítili ste pri tejto záľube niečo, čo Vás zásadne prekvapilo?

Bol som priam ohúrený, ba až zmätený z toho, ako sa jedinec, teda včielka, dokáže obetovať pre spoločnosť. Celá organizácia práce vo včelej rodine je zameraná pre spoločenstvo. Prínos každého jedinca je dôležitý. Z tohto prístupu by sme si mali brať príklad.

› Ako sa prejavuje Váš vzťah k včelej rodine?

Keď otváram úľ, dám im dymový signál. Prihováram sa im – dievčence (pozn. to ma tiež naučil Martin), idem vás pozrieť, ako sa máte? Poďakujem sa za medík. Mám ich v úcte. Ak dodržujem isté zásady, nepotrebujem sa chrániť kuklou či rukavicami. Ony to vycítia, sú to mierumilovné tvory. So včielkami sa dá aj láskať. Keď je všetkého veľa, únava, vytiahnem si rámik s plástom a mám úžasný pocit, keď sa ich môžem dotknúť. Samozrejme opatrne, šetrne.

› Máme sa obávať napadnutia včelami?

Tak ako každý živý tvor, aj včela má obranný mechanizmus, teda žihadlo a jed. Ak sa necíti ohrozená, nemá dôvod človeka napadnúť. Mali by sme sa teda vedieť správať tak, aby sme pre toto užitočné zvieratko nevytvárali podmienky, ktoré by ho viedli k obrane, ktorú často hodnotíme ako útok. Ony si uvedomujú, že keď bodnú, umierajú, a to je pre rodinu strata.

V rozhovore o včielkach sme ešte pokračovali, hovorili sme o ich pracovnom cykle, o obdobiach, ktoré majú presne zorganizované, ale to sú už témy na ďalšie, nepochybne zaujímavé rozpravy.

Stanislav Bachleda