Vajnorské futbalové príbehy - prvý Afričan u nás

FK Vajnory je malý klub na to, aby v ňom pôsobili legionári. V našom kádri sa vystriedalo len niekoľko chlapcov z Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko už dávnejšie za prácou. Inak nikto.

Až do leta, keď sa na niekoľký pokus predsa len zaradil do mužstva zástupca čierneho kontinentu, 26-ročný ofenzívny hráč s vynikajúcim fyzickým fondom, Nigérijčan Prince Samuel Inyene. Prvý Afričan hrajúci za Vajnory, rodák z Lagosu, je rodinne prepojený s naším bývalým obrancom Lukášom Zemanom.

Na jeseň mal Prince zdravotné problémy, veľa neodohral, v zime ho už ale nič nelimitovalo. Pôsobenie v našom klube by ho malo pripraviť na presun do lepšej súťaže.

Tvoje meno je pre Slovákov nezvyčajné. Znamená niečo špeciálne? 

Viem, že pre Vás je netradičné. Túto otázku dostávam na Slovensku pomerne často. Meno som dostal normálne od svojich rodičov. Môj otec chcel vždy syna, tak mi dal meno Prince ako prvému synovi kráľa. 

Za koho si hrával doma futbal? 

Hral som v akadémii Pepsi v Lagose.

Aké sú vo Vašej krajine podmienky na futbal? 

Je to tam úplne iné ako na Slovensku. Talentovaných detí je v Nigérii obrovské množstvo. Až toľko, že nie každý dobrý hráč sa môže dostať do Európy hrať futbal profesionálne, čo je smutné. Niektorí tu hrajú najvyššiu súťaž a poznám sa s nimi aj osobne.

Ako sa cítiš na Slovensku? 

Slovensko je pekná krajina. Je oveľa menšia ako Nigéria, ale je to pekné miesto na život. Nigéria má viac ako 200 miliónov obyvateľov, Slovensko len 5 miliónov. Páči sa mi, že je tu iné počasie ako máme doma. Zimu si naozaj užívam.

Čo robíš v Bratislave?

Okrem futbalu som kondičný tréner. Zameriavam sa na core tréningy a kondičnú prípravu. Mám to šťastie, že mojimi klientmi sú mnohí profesionálni športovci, vďaka čomu je moja práca zaujímavejšia.

Popíš nám tvoju kariéru na Slovensku... 

Oficiálne som hráčom TJ Rovinka, takže v FK Vajnory iba hosťujem. Neviem, ako dlho tu vydržím, ale veľmi sa mi tu páči. Moja kariéra nie je zlá. Mal som šťastie hrať a trénovať s rôznymi trénermi a získať viac skúseností. Chcel byť som byť profesionálnym futbalistom, takže budem robiť všetko najlepšie, ako viem.

Čo hovoríš na vajnorský klub, spoluhráčov a trénera Huláka? 

FK Vajnory je mužstvo s bojovným duchom. Mám to tu rád, pretože chalani sú vždy spokojní a vždy chcú vyhrať spolu ako tím. Tréner Marcel je úžasný človek. Vie nás kvalitne pripraviť po fyzickej aj psychickej stránke. Máme veľmi dobrý vzťah.

S ktorými spoluhráčmi si najviac rozumieš? 

Najviac si rozumiem s Janom (Klimek pozn.), ktorý hráva na ľavom krídle. Jeho komunikácia je perfektná.

Čo sú tvoje silné futbalové stránky a na čom by si ešte mal popracovať? 

Byť futbalistom je krásny pocit. Musíte na sebe ale pracovať aj mimo ihriska, a to je to, čo vás charakterizuje ako športovca. Mojou silnou stránkou je poznanie, že môžem robiť veci lepšie a vždy chcem byť najlepší v tom, čo robím. No a moje slabiny? Hmmm, pokiaľ ide o futbal, nemám žiadne. Tvrdo trénujem a pripravujem sa na čokoľvek.

Aké máš futbalové plány? 

Môj životný plán pre futbalovú kariéru je udržiavať sa v kondícii a stále tvrdšie trénovať. Takže keď sa naskytne príležitosť, budem pripravený dať zo seba to najlepšie a ísť na vyššiu úroveň. Chcem mať radosť z hry. Nezáleží na tom, kde hrám. Na čom skutočne záleží je to, aby som si vždy užil túto krásnu hru s názvom FUTBAL.

Text: Richard Fekete

Snímka: Martin Gabura