Predstavujeme vajnorských poslancov: Stanislav Uhlár
Novozvolených poslancov Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Vajnory sme požiadali o vyjadrenie k tomu, čo pre nich znamenajú Vajnory, ako aj o plánoch do budúceho volebného obdobia. Poslankyne a poslancov predstavujeme postupne v abecednom poradí.
1. Predstavenie sa poslanca, niekoľko slov o sebe.
2. Čo pre Vás znamenajú Vajnory?
3. Aké sú Vaše priority v novom volebnom období?
Ad. 1
- Na úvod by som sa chcel predovšetkým poďakovať občanom za prejavenú dôveru a verím, že ju nesklamem.
Som rodený Vajnorák, vo Vajnoroch žijem celý svoj život a sú pre mňa ozajstným domovom. Svoje súkromie sa snažím chrániť, a preto poviem radšej kúsok zo svojho profesijného života (aj keď, ako to už býva na dedine, všetci vieme o sebe všetko).
Viac ako dvadsať rokov pôsobím v spoločnosti, ktorá sa venuje predovšetkým dopravným a priemyselným technológiám, energetike a elektrotechnike v stavebníctve. Začínal som v nej ako absolvent STU a postupne som prešiel viacerými pozíciami (projektant, programátor, analytik priemyselných riadiacich systémov). V tom čase som bol pomerne často mimo domova pri oživovaní technológií a naberal som skúsenosti z prostredia dopravných a priemyselných stavieb. Neskôr som pracoval na pozícii vedúceho projekčného odboru a v posledných rokoch pôsobím ako technický riaditeľ.
Ad. 2
- Ako som už spomenul - sú pre mňa predovšetkým ozajstným domovom. Záleží mi na Vajnoroch, na ich ďalšom rozvoji a najmä na tom, ako sa nám tu bude žiť. Želal by som si, aby takýto pocit skutočného domova mal každý z nás – či je rodený alebo „dondzítí“ Vajnorák. Vajnory naozaj vnímam ako „dedinu v meste“ a komunálny priestor ako záležitosť celého spoločenstva obyvateľov.
Ad. 3
- Svoje skúsenosti z profesijného života ponúkam v oblasti dopravy, výstavby, územného rozvoja a životného prostredia. Je to komplex oblastí, ktoré vytvárajú priestor okolo nás a určujú, ako sa nám v tomto priestore žije a ako sa v ňom cítime. Preto by som bol rád, aby priestor každého jedného z nás nekončil pri bránach našich príbytkov, ale bol prepojený s verejným priestorom - a aby sme takto ten priestor aj všetci vnímali.
Dôležitým je pre mňa aj zachovanie koloritu obce - aj v kontexte jej kresťanskej tradície. Túto tradíciu by sme mali nielen prezentovať, ale predovšetkým žiť, aby slogan „dedina v meste“ neostal iba sloganom, ale predovšetkým skutočnosťou aj v ďalších rokoch. Preto si myslím, že jedna z našich národných kultúrnych pamiatok - Kostol Sedembolestnej Panny Márie, ktorého vznik sa datuje do 13. storočia, a kresťanské tradície v obci si zaslúžia viac pozornosti a aj podpory zo strany MČ.