Seminár o psychike detí pri športe

V spolupráci s miestnym úradom sme usporiadali už tretí seminár pre rodičov o psychike detí pri športe. Prvý si možno pamätáte z roku 2017 (rečník Peter Kuračka), druhý bol počas pandémie pred viac ako dvomi rokmi len prostredníctvom videí s Adamom Trhulářom. No a práve tento odborník (psychológ, mentálny kouč) prišiel tentoraz do Vajnor aj osobne. Nasledujúce riadky vychádzajú z jeho prednášky.

Mozog

V hlavnej sále zaznelo množstvo zaujímavých informácii. Nielen známa pravda, že šport je skvelou prípravou do života. Rodák zo Skalice, ktorý miešal do svojho prejavu viacero záhoráckych slangových slov, začal tým, že mozog človeka nie je navrhnutý na vrcholový šport. Prečo? V čase krízy ide hlava proti človeku, lebo je nastavená na prežitie. Volí preto radšej strach a obavu o holý život, čím vyvoláva pochybnosti. No a tie sú pre športovca škodlivé. Pochybnosť je dôležitá pre prežitie, nie pre šport. Ak začneme premýšľať, velí nášmu konaniu myseľ. Akonáhle ju zapojíme, tak sa predlžuje proces premýšľania a zvyšuje sa aj možnosť chýb. A to je v športe na škodu.

Byť tu a teraz je najlepšie

Je veľmi dôležité, aby si dieťa nevytváralo zbytočné predstavy. Musí akceptovať realitu, nevracať sa do minulosti, ani sa zapodievať budúcnosťou. Inak sa mu začne rozdeľovať pozornosť. Ak je mozog pokojný a koncentrovaný, vie zachytiť aj najmenší detail v hre. Jedným z viacerých testov ako byť tu a teraz je pri jedení vnímať minútu len a len chuť. Ak nám ale napadne myšlienka, nemôžeme prepadnúť panike. Musíme zistiť, kedy myseľ premýšľa. Ak to vieme, zvýšime uvedomenie a potom máme väčšiu šancu s tou myšlienkou niečo aj urobiť. Pomáhame koncentrácii. Najsilnejším zmyslom, ktorý má na ňu vplyv, je zrak, ktorý zachytáva až 80 % vnemov. Legendárny tenista Roger Federer okamžite po zlom údere uprie zrak na výplet svojej rakety. Jeho mozog to po rokoch tréningu vníma ako nový začiatok. Nemyslí na minulosť. Zároveň sa treba zbaviť očakávaní. Dôležitá je schopnosť pracovať s nimi. Najväčšia chyba je očakávať, že bude hrať hráč stále dobre. Ak sa drží hesla

Ak sa drží hesla „neočakávaj nič, buď pripravený na všetko“, môže čeliť všetkým výzvam. Bude vedieť hrať najlepšie ako vie s kartami, ktoré dostal. Bude vedieť hrať najlepšie ako vie s kartami, ktoré dostal.

Musíme odbúrať strach

Náš odborník si sám urobil prieskum medzi športujúcimi deťmi. Z 300 hráčov vo veku do 15 rokov označilo za najväčší strach ten zo sklamania rodičov. Až 52 % ! Ďalšie strachy (z prehry, chyby a slabšieho výkonu), mali len 10 až 15 percent. Z toho zároveň vyplýva, že najväčšou obavou detí je strach z budúcnosti. Tento pocit u nich musíme čo najrýchlejšie odbúrať. Ruka v ruke s ním prichádza aj emócia sklamania, ktorá je veľmi ťažká na spracovanie.  Neučme seba a deti pochybovať, nestresujme sa ešte viac. Inak sa budú báť robiť chyby. Tréneri a rodičia musia chyby naopak posilňovať, pretože sú perspektívne. Iba chybami sa dieťa naučí nejakú činnosť vykonávať tak, že to z neho urobí výnimočného hráča. Chyba je prirodzenou súčasťou učenia sa. Po zápase musíme podporiť rozhodnutia dieťaťa, aj keď vyústili do chýb. V opačnom prípade v ňom zničíme ochotu chybovať, pretože mozog sa snaží priblížiť k pozitívnemu a vyhnúť sa negatívnemu. To je preňho prirodzené. Prečo by malo dieťa robiť niečo, čo uňho i v okolí vyvoláva negatívne reakcie? 

Rodič nemá hodnotiť

Otec alebo matka sú rodičia. Nie tréneri. Mali by si to uvedomiť a neprekračovať svoje kompetencie vyjadreniami pred, počas a po zápase. Veľký pozor už pred výkopom. Často ich názory a rady nekorešpondujú so slovami trénera a vzniká veľmi nebezpečný rozkol, ktorý deťom škodí. Navyše každá nadbytočná informácia dieťa zahlcuje a „špiní“ mu hlavu. Tá je strojom, ktorý je skonštruovaný tak, že sa stále učí. Otázka len je, čo ju učíme. Po zápasoch často rodičia hodnotia. A pritom byť ticho je najväčšia zručnosť. Keď rodič hodnotí, tak dieťa zbytočne unavuje a je otázkou času, kedy sa s ním jeho syn alebo dcéra prestanú byť ochotné o tom baviť. Pri hodnotení jasne platí, že každé slovo sa počíta, pretože aj tá najmenšia poznámka môže dieťaťu extrémne ublížiť. Medzi najhoršie vety patrí „Vyhrali ste?“. Balí celý výkon jednotlivca len do pár čísel výsledku. Pritom dieťa prežilo obrovské množstvo zážitkov a emócii. Dobré otázky rozmieňajú jeho výkon na menšie celky. Napr. „Ktoré momenty si pamätáš?“, „Čo sa ti podarilo?“, „ Čo ťa bavilo?“ atď.

Dieťa musí mať vnútornú motiváciu

Ak má hráč správnu, teda vnútornú motiváciu, produkuje sa mu dopamín. Ten v ňom vyvoláva šťastie. Má radosť zo zlepšovania sa, zo strely na bránu, z vydarenej kľučky. Nie z toho, že jeho rodič je spokojný. Dieťa by malo športovať pre seba, nie pre uspokojenie rodiča. Pomáhajme formovať myseľ tak, aby dieťa milovalo proces. Výsledky potom prídu. Ak aj dieťa prehrá, hľadajme posolstvá, ktoré nám mala táto prehra priniesť. Poučme sa z nej. A nechváľme deti len tak. Najväčší „killer“ je chváliť ich za všeobecnú šikovnosť. Vtedy na sebe prestávajú pracovať. Pochvala musí byť konkrétna, aby mal mozog jasnú správu. Zároveň ich nemôžeme skritizovať po maximálnom úsilí. Vyvolá to v ňom demotiváciu. Ak sa snažilo, nemôžeme ho kritizovať, aj keď je jeho výkon horší ako by mohol byť. Budujeme tým aj sebavedomie dieťaťa. Ak aj u hráča klesne, stačí zdvihnúť pohľad jeho oči. To je jeden z nástrojov, ako dieťa znovu naštartovať, keď je sklesnuté. Ideálny stav motivácie sa prejavuje aj tým, že dieťaťu je jedno, proti komu hrá. Je mu jedno, ako veľmi je situácia ťažká, pretože si nájde cestu, ako ju vyriešiť.

Zákaz telefónov a cukru

Na deti vplýva aj doba. Stále sú bombardované zbytočnými informáciami a vnemami. Mnohé už hneď po zobudení, keď by telefóny a tablety vôbec nemali mať k dispoícii. Pri skúmaní mádeže so syndrómom ADHD sa zistilo, že keď im rodičia zakázali telefóny a vypustili zo stravy klasický cukor, o 3 týždne neskôr opakované testy dokázali o 72 % nižší výskyt ADHD. Je na rodičoch, ako sa postavia k týmto výzvam. Nielen v bežnom živote, ale aj počas športovania. Platí v ňom tretinový systém. Tretina výkonov dieťaťa je nadpriemerná, tretina priemerná, a posledná časť je pod priemerom. Tak to proste je. A preto nezabúdajte, že nehrať občas okay, je okay.