Koledy, koledy, kde sa zjavili?

Za zasrienenými oknami chalúp poletujú snehové vločky, spoza ktorých sa ozýva spev vianočných kolied. Je to dávny zvyk na slovenských dedinách, ktorý si pestujú už len zriedkavo niekoľkí nadšenci ľudového umenia, ale najmä zvykov a obyčají, ku ktorým neomylne patria koledy. Tieto vianočné piesne berieme ako samozrejmosť – dlho pred sviatkami, najčastejšie od prelomu októbra a novembra, sa nám dostávajú do uší pripomínajúc blížiace sa vianočné obdobie, ktoré nadobúda s pribúdajúcim časom viac hmotné než duchovné ponímanie sviatkov. Pritom koledy boli ešte nie tak dávno súčasťou len samotného vianočného obdobia, teda od Štedrého dňa do Troch kráľov. Tento druh ľudovej tvorivosti má svoje korene dávno pred kresťanstvom, keď rôzne národy vítali slnovrat ako nádej do budúcich dní a období. Tieto tradičné zvyky sa k nám dostali z Blízkeho východu, neskôr z antického Ríma, v ktorom vítali príchod nového roka prejavmi žičlivosti, želaní i zbližovania sa ľudí. K nám, Slovanom, prichádzajú tieto ľudové zvyky južnou cestou ešte v čase pohanstva, avšak cirkev istú časť z nich prijala do svojho náboženského kalendára. V období stredoveku sa začína obsah kolied spájať s narodením Ježiša Krista a s betlehemskými tradíciami, ktoré s veľkým zanietením šíril svätý František z Assisi. Už v trinástom storočí sa jeho zásluhou dostali tieto prejavy obdivu malého Spasiteľa do celej Európy a neskôr aj na iné kontinenty. Piesne si s láskou a milostivými prejavmi k na[1]rodenému dieťaťu, ktoré prišlo na svet v chudobe, získavali stále väčšiu obľubu, až sa stali charakteristickou súčasťou sviatkov Vianoc. Tieto sviatky charakterizujú dva hlavné faktory – koledy a vianočný stromček, ktorého tradície vznikali v šestnástom storočí v Nemecku, odkiaľ sa dostali aj k nám do strednej Európy. Svetová migrácia umožnila rozšíriť sa týmto charakteristickým znakom na všetky svetové strany a v súčasnosti tieto alebo podobné zvyky neprijímajú už len niektoré vierovyznania, aj keď v spoločenskom živote zohrávajú istú funkciu.

Žiaľ, viac hmotnú, ako duchovnú. Krajiny s dominujúcim kresťanstvom vniesli do svetového kultúrneho diania koledu ako produkt svojej vlastnej kultúry. Preto je, pochopiteľné, že koledy v nám blízkom okruhu sú príbuzné, ako napríklad česká či poľská, ale isté odlišnosti má maďarská, nemecká, či anglická, zohľadňujúca typické obsahové, ale najmä hudobné charakteristiky. Slovenské koledy patria k najpôsobivejším hudobno–slovným tvarom. Sú nežné, lyrické, melodicky zvyčajne prosté – najmä z raného obdobia, čo dokumentujú aj cirkevné spevníky, zvlášť Cantus Catholici zo 16. storočia, z ktorého prevzali koledy v našom priestore aj protestanti. Postupne sa obsahovo členili na viac druhov – okrem svetských, v ktorých sa spieva o bežných udalostiach sviatkov, aj duchovné, pripomínajúce narodenie malého Ježiška, a pastorálne, prezentujúce pastierov, ktorí prišli prví do chudobnej maštale privítať Spasiteľa.

Koledy nezostali len vo svoje prvotnej, ľudovo tvorivej, podobe základného dvoj[1]dielneho piesňového tvaru, formy. Stali sa inšpiráciou aj pre tvorcov rôznych období, ľudových vianočných hier, najmä miestnych kantorov, hudobne vzdelaných kňazov aj skladateľov, ktorí ich pojali do svojich diel, najmä vianočných obradov a omší, neskôr aj náročných kompozícií. Nielen Česká vianočná omša Jakuba Jana Rybu patrí medzi skvosty tvorby inšpirovanej Vianocami. Vzdelaný mních zo slovenského prostredia Juraj (Georgius) Zrunek je autorom mimoriadne zaujímavého diela z obdobia prelomu baroka a klasicizmu, nazvaného Harmonia pastoralis, v ktorom majstrovským spôsobom spája hudobné prvky barokovej hud[1]by a slovenských vianočných kolied. Popularita Českej vianočnej omše je vďaka obdivu tamojšieho, hoci väčšinou protestantského obyvateľstva, neporovnateľná s mimoriadnymi hudobnými hodnotami Zrunekovho diela. Ešte zaujímavejším momentom je skutočnosť, že prvú nahrávku spomínanej omše, a tým aj jej popularizáciu v Československu uskutočnil český súbor Pražskí madrigalisti Miroslava Venhodu, ktorý pôvodinu našiel v Národnej knižnici v Martine.

Na Slovensku máme ešte jeden unikát – Jednotný katolícky spevník, ktorý je mimoriadnym majstrovským skladateľským prínosom Mikuláša Schneidera Trnavského, presahujúcim hranice Slovenska. Spevník obsahuje, pochopiteľne, aj mnoho známych ľudových kolied, kompozične prijateľných, avšak umelecky obsažným spôsobom spracovaných. Okrem iných azda aj najznámejšiu svetovú pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorú považujeme za zľudovený výtvor. Jej autormi sú však organista a skladateľ Franz Xaver Gruber z hornorakúskej dediny Hochburg Ach, autorom textu katolícky kňaz Joseph Mohr zo Salzburgu. O jej vzniku sme priniesli článok v čísle 11. – 12. v roku 2020. Do mesta Betléma, Narodil sa Kristus Pán, Povedzte nám pastierovia, Ó, chýr preblahý, Dnešný deň sa radujme – nemožno vymenovať všetky vianočné koledy, ktoré znejú v našich chrámoch, nad históriou ktorých sa nezamýšľame, ale ktoré nesú v sebe hlboké posolstvo lásky, ľudského pochopenia, každý rok pripomínajúce narodenie Božieho dieťaťa.