Klimatické zmeny - ako je to u nás?
Posledné roky stále viac počúvame o globálnom otepľovaní, alebo o príznačnejšom výraze – klimatická zmena. V globálnom meradle ide naozaj o nezastaviteľný proces, ktorý my nedokážeme našimi čiastkovými zásahmi príliš ovplyvniť, pokiaľ nebude vôľa tých najväčších znečisťovateľov to zmeniť. Dokážeme však zlepšovať podmienky aspoň na lokálnej úrovni, a tak sa snažiť zlepšiť životné podmienky pre náš život. No príroda nám kladie čoraz väčšie polená pod nohy.
Záhradný architekt Ing. Daniel Lapšanský
Aj keď v našom regióne zatiaľ nemáme také extrémy, ako sú napríklad hurikány, stále viac sa tu vyskytujú extrémne horúčavy, sucho, nepravidelné prívalové dažde, a je len otázkou času, kedy sa aj neďaleko od nás dotkne zeme tornádo tak, ako sa to stalo pred dvoma rokmi na Južnej Morave.
Vplyv počasia na zeleň
Tento rok našťastie nemáme veľký problém so suchom a vďaka mokrej jari a výdatným zrážkam uprostred leta sa pôdne sucho nedostalo do takých extrémov, aké poznáme z minulých rokov. Vegetácia je preto tento rok výrazne bujnejšia. Prečo teda niektoré mladé stromy vysychajú? Možno ste si všimli, že niektoré mladé stromy vo Vajnoroch vyschli. Nie vždy ide o úplné vyschnutie, ale o reakciu stromu na extrémne teploty spôsobené intenzívnym slnečným žiarením. Tento rok stačilo doslova pár hodín, keď teplota vystúpila nad 35°C a strom nestíhal zásobovať listové pletivá živinami. Vtedy strom odstaví prísun živín do listov a časť listov jednoducho vyschne a opadá a strom začne hibernovať až do doby, kým sa podmienky nezlepšia. Ak je však stresových faktorov príliš veľa (sálavé teplo zo zeme, sucho, neujatá výsadba), strom môže vyschnúť úplne. Pracovníci hospodárskej správy pravidelne zabezpečujú zálievku mladým výsadbám aj pomocou zavlažovacích vakov, ktoré optimálnejšie distribuujú vodu priamo do koreňového balu. Niekedy je, bohužiaľ, snaha márna a pripomína boj s veternými mlynmi.
Horúčava vplýva aj na trávniky, ktoré tvoria relatívne veľkú plochu verejnej zelene, a preto ponúkajú príležitosť ako zmierniť mikroklimatické pomery v intraviláne. To však funguje len v prípade správne nastavenej starostlivosti. Viaceré merania uvádzajú, že teplota pôdy pod nepokosenou trávou je oveľa nižšia ako teplota pôdy pod pokoseným trávnikom alebo teplota holej zeme. Napríklad, ak teplota holej zeme stúpne na 40°C, teplota zeme pod pokoseným trávnikom na 10cm je zhruba 25°C a teplota zeme pod nepokosenou trávou je cca 20°C. Napriek tomu, nekosiť nie je cesta, pretože čím vyšší porast sa následne pokosí, tým tvrdší je to zásah a výsledkom bude škaredý a zničený trávnik. Nemôžeme sa teda rozhodnúť, že zrazu prestaneme kosiť úplne. Dôležité je pravidelné kosenie v dobe intenzívneho rastu, no keď sa začne rast utlmovať, musíme kosiť na väčšiu výšku a akonáhle udrú horúčavy, s kosením treba prestať. Veľakrát počúvam, že trávnik je v lete ako slama. Je to podobná reakcia ako u stromov. Trávnik odstaví vyživovanie nadzemnej časti a sústredí sa na zachovanie svojej podzemnej časti dôležitej na jeho prežitie. Tomuto procesu možno čiastočne predchádzať len pravidelnou zálievkou, čo je však možné len v záhradách, prípadne v niektorých parkoch s veľmi intenzívnou a nákladnou údržbou. V období, keď je voda stále vzácnejšia, je preto neefektívne a neekologické zavlažovať veľké trávnaté plochy mestskej zelene.
Naše smerovanie
Vo Vajnoroch sa sústredíme hlavne na výsadbu stromov, ktoré svojím budúcim objemom zelenej hmoty najlepšie plnia úlohu zmierňovania vplyvov výrazných teplotných výkyvov. Zároveň poskytujú tieň, ktorý je základným atribútom zabraňujúcim prehrievaniu spevnených plôch. Nezabúdame však ani na okrasnú funkciu zelene a podporovanie biodiverzity. Preto pokračujeme v realizácii kvetinových záhonov s extenzívnym charakterom. Tieto záhony vyžadujú len občasnú zálievku počas dlhých období sucha. Taktiež testujeme akú trvácnosť majú letničkové zmesi, ako si vedia poradiť so suchom a do akej miery sú spoľahlivé v samopresievaní.
Neviem, či si človek niekedy v histórii mohol povedať, že žije v bezstarostnej dobe a v blahobyte. Dnes máme okrem (geo)politických starostí aj problém environmentálny. Chcem veriť, že horúčavy a sucho, ako ich poznáme dnes, budú v budúcnosti jediným problémom. Ale spoľahnúť sa na to nemožno a čo nás čaká, nevedno. Správajme sa preto k nášmu životnému prostrediu s úctou a rešpektom. Neplytvajme zbytočne prírodnými zdrojmi, polievajme primerane a na miestach, kde je to potrebné. Dajme šancu prírode a nečakajme od nej, že v časoch, kedy bojuje o prežitie, nás bude obdarovávať bohatými kvetmi. Každý kvet najlepšie vie, kedy má svoj čas. My sa budeme naďalej snažiť, aby boli Vajnory príjemným miestom pre život.