Druhý domov našiel v obľúbených Vajnoroch
Mladý francúzsky vedec Olivier Monfort žijúci na Slovensku sa usadil vo Vajnoroch. Pochádza z Bretónska, čo je oblasť na západe Francúzska pri Atlantickom oceáne, z dediny Séné pri okresnom meste Vannes v Morbihanskom zálive. Pôsobí na Katedre anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde pracuje ako vedec i pedagóg. Je hlavným riešiteľom národného projektu financovaného Slovenskou agentúrou na podporu výskumu a vývoja, ktorý je zameraný na výskum Fotochemických všestranných materiálov pre čistenie vody. Je autorom a spoluautorom viac ako 30 vedeckých článkov publikovaných v recenzovaných medzinarodných časopisoch a 2 kapitol o fotoaktívnych materiáloch v knihách vydaných v renomovaných vydavateľstvách Wiley-Scrivener (2019) a Imperial College Press (2016). Viedol prvý francúzsko-slovenský workshop na tému Inorganic Compounds for Environmental Applications v Bratislave v roku 2021. Získal druhé miesto vo Falling Walls Lab Slovakia 2021 s témou Breaking the Walls of Environmental Photochemistry.
o Čo vás priviedlo na Slovensko a prečo ste sa usadili vo Vajnoroch?
- Keď som mal asi pätnásť rokov, patril som k organizačnému výboru európskeho festivalu Mladosť, ktorý sa konal vo Francúzsku. Dostal som na starosť slovenskú delegáciu, ktorej som pomáhal s ubytovaním, zoznamoval som s programom festivalu, kde sa budú pohybovať, atď. Tak, ako to na festivaloch býva. Od začiatku sme si boli sympatickí a ja som sa zoznámil s jednou dievčinou, s ktorou sme sa spriatelili a zostali sme v kontakte pár rokov, kým som navštívil Slovensko. Keď som študoval na vysokej škole vo Francúzsku, mal som českého školiteľa z Brna. Informoval som sa, či je možnosť študovať na Slovensku oblasť, ktorá ma zaujímala, teda problematiku nanomateriálov v environmentálnych aplikáciách, ako je čistenie vôd. Vedel som, že je to krajina, ktorá je v Európskej únii nová a že má aj značnú podporu. Tak som sa vybral na Slovensko študovať.
o Bol to hlavný, alebo jediný dôvod Vášho príchodu?
- Zaujíma ma slovanská kultúra i naturel, ale dôležitým faktorom bola aj moja vtedajšia priateľka, s ktorou som začal chodiť. Žiaľ, po čase sa naše cesty rozišli. Ja som však na Slovensku zostal a ukončil som tu magisterské a PhD. štúdium.
o Napriek tomu, že Slovensko je krajinou s nemalými problémami, ktoré sa nám nedarí dlhšie riešiť?
- Každá krajina má svoje plusy a mínusy, svoje problémy, výhody i nevýhody. Nie je mi však celkom jasné, prečo neraz od vašich ľudí počúvam, že nie sú s väčšinou diania spokojní....
o ....máte pravdu, nie sme spokojní.
- Pritom keď sa pozerám na ďalšie krajiny, aj tie, kde som žil, môžem povedať, že žiť tu na Slovensku je veľmi príjemné. Zvlášť vo Vajnoroch.
o Vašou odbornosťou je vedecký výskum a problematika nanomateriálov a čistenia vôd, presnejšie Fotochemické všestranné materiály pre čistenie vody. Bola táto odbornosť dôvodom, prečo ste sem prišli pracovať ako vedec?
- Áno aj nie. Ale začnem najprv štúdiom vo Francúzsku, kde na bakalárskom a magisterskom prebieha študijný proces všeobecne, až neskôr počas PhD. štúdia sa začínajú jednotlivci venovať svojim konkrétnejším záujmom. Preto som prišiel na magisterské štúdium na Slovensko, lebo som sa mohol hneď zamerať na odbornosť, o ktorú som mal záujem. Bola to anorganická chémia, konkrétne príprava materiálov, ktoré môžu očistne pôsobiť na životné prostredie. Je to fundamentálny výskum, ale veľmi dôležitý krok k aplikácii.
O Priblížte špecifickosť vašej výskumnej práce.
- Zaoberám sa prípravou netoxických nanomateriálov, ktoré môžu byť aktivované slnečným svetlom. Po ich aktivácii môžu odstraňovať molekuly nečistôt v životnom prostredí, teda vo vzduchu, v pôde i vo vode. V tíme, ktorý vediem, testujeme v laboratóriu viacero nanomaterialov v laboratórnej, ale aj v reálne kontaminovanej vode.
o Aká je praktická využiteľnosť takéhoto výskumu?
- Nanomateriály, ktoré vytvárame, môžu byť použité napríklad v čističkách odpadových vôd, z ktorých sa vyčistená voda vráti do životného prostredia. Ale čističky odpadových vôd nie sú dokonalé, stopercentné, a preto nanomateriály,, ktorými sa zaoberám, dopĺňajú alebo zapĺňajú túto medzeru, aby ich efektivita bola čo najvyššia. Takto spracovaná voda by sa mohla používať napríklad aj na poľnohospodárske účely na zavlažovanie polí, keďže v súčasnosti sa väčšina pitnej vody na svete používa práve na to. Naša výskumná vedecká činnosť je zameraná na to, aby nanomateriály, ktoré sa snažíme vytvárať a zdokonaľovať, boli čo najúčinnejšie, aby sa voda, ktorej nedostatok pociťujeme, vracala vo vyhovujúcej podobe na ďalšie používanie. To sa nazýva cirkulárna ekonomika vody.
o Miera znečistenia vody vchádzajúcej do čističky je rôzna. Kto určuje, aká má byť jej kvalita po ukončení čistiaceho procesu? Buď na používanie ako pitnej alebo technickej...
- Na to sú stanovené prísne normy, rovnako platné v každej krajine Európskej únie. Odhliadnuc od toho, v akej miere znečistenia vstupuje do čistiaceho procesu. Výstupná kvalita musí zodpovedať stanoveným európskym normám tak v Nemecku, ako i vo Francúzsku, na Slovensku, či v ďalších krajinách.
o Myslíte si, že spomínané prísne normy sú naozaj dodržiavané dôsledne?
- Ich porušovanie by sa okamžite odhalilo, ale neverím, že by si ktorákoľvek krajina vzala na zodpovednosť ich nedodržiavanie. Ide tu predsa o zdravie ľudí, a to je už chápané ako strategická záležitosť.
o Nemusíme po príklady chodiť ďaleko. Poznáme aktuálne znečistenie riek na strednom Slovensku výtokmi zo starých baní. Je vôbec možné tieto rieky očistiť do takej miery, ako boli pred ich znečistením?
- Je to dobrá otázka, na ktorú sa neodpovedá ľahko. Rieka je dynamický systém a treba tiež vziať do úvahy mieru znečistenia alebo znečisťovania, jej druh, chemické zloženie, mieru dopadu na životné prostredie. Ide však nielen o stredné, ale aj o východné Slovensko, kde sa nachádza veľmi toxické znečistenie PCB molekulami z bývalej priemyselnej výroby. PCB sú veľmi perzistentné látky a zatiaľ neexistuje žiadna efektívna technológia na ich odstránenie. Aj na západnom Slovensku, a konkrétne v Bratislave, sú bývalé priemyselné oblasti, ktoré sú naďalej zdrojmi znečistenia, pretože perzistentné kontaminanty stále lokálne prenikajú do životného prostredia. Vieme, že pitná voda pochádza najmä z podzemných zdrojov, a ak sa rieka alebo pôda znečistí, ľahko sa môžu tieto vzácne zdroje života znehodnotiť.
o Z katastrofických filmov poznáme prípady otráv vody jednotlivcami či skupinami ľudí. Aká je reálna možnosť ohrozenia podobného charakteru v súčasnosti?
- To môže byť naozaj len v rovine úvah alebo katastrofických filmových scenárov. Ale nič nie je vylúčené. Napríklad film „Dark Waters“ bol natočený podľa skutočného prípadu, kde veľká firma kontaminovala zdroj pitnej vody a vedela o tom. V súčasnosti sú normy, ale aj kontroly veľmi prísne, aby sa takým prípadom predchádzalo. Takže v súčasnosti si neviem predstaviť, aké množstvo jedovatej kontaminácie by bolo treba a ktorá veľká firma by to dokázala zatajiť, aby vznikla hrozba hoci len pre menšie mesto bez toho, aby na to kontrolné orgány prišli. Možnosť ohrozenia jednotlivcom takmer vylučujem. Skôr to môžu byť bývalé chemické firmy, ktoré zanedbali odvádzanie znečisťujúcich látok a možno ich aj nekontrolovateľne vypúšťali do prírody. Ale takéto prípady sú známe a pracuje sa na tom.
o Vráťme sa k Vašej vedeckej i pedagogickej práci. Aký máte pocit z pôsobenia na Slovensku a aká je skutočná miera záujmu o túto problematiku u našich mladých ľudí?
- Moja práca na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského je moja vášeň. Napokon tematika nanomateriálov a životného prostredia je nielen aktuálna, ale aj veľmi potrebná. Vidím u mladých ľudí, že otázky životného prostredia a konkrétne čistota a čistenie vôd sú pre nich zaujímavé a cítia potrebu sa im venovať, lebo od toho závisí ich budúcnosť. Je nepochybne dobré aj to, že v mojej výskumnej skupine sa nachádzajú aj študenti z iných krajín, čo pozitívne rozširuje nielen štúdium, ale následne aj vedecko-výskumnú činnosť, ktorá je samozrejmou súčasťou pôsobenia Univerzity Komenského. Tak, ako je to aj na iných univerzitách vo svete.
o Z ktorých krajín sú u vás študenti?
- Okrem slovenských poslucháčov, ktorí sú v mojej skupine na bakalárskom i na magisterskom štúdiu, ale aj na PhD., máme študentov z Ukrajiny, Indie, Pakistanu a Iránu. Úzko spolupracujeme s francúzskymi inštitúciami, čo nám umožňuje výmenu študentov na stáže. Bez samochvály môžem povedať, že nami realizovaný výskum má veľmi dobrú, medzinárodne porovnateľnú úroveň, aj v iných krajinách.
o Je to dôvod prečo ste u nás, hoci možno vo Francúzsku alebo v inej krajine by to bolo z hľadiska finančného zaujímavejšie?
- Nie každého motivujú len financie. Patrím medzi ľudí, ktorým ide o kvalitu, hoci aj za menej atraktívny plat. Vieme, že odliv mozgov je medzinárodný jav, ale sú ľudia, ktorých najviac láka kvalitný výskum, aký je práve na tunajšej univerzite, ale aj na iných inštitúciách na Slovensku (SAV, STU, UPJS, atď.). Pravda je, že slovenskí vedci nie sú zaplatení adekvátne ich kvalite, ale apelujem na mojich mladých kolegov, aby zostali na Slovensku, lebo ich tu potrebujeme. Zároveň by sme privítali väčšiu podporu od štátu. Kvalitu očakáva každý, ale financie sa získavajú ťažko. Prekvapuje ma, že v medzinárodných projektoch je malá účasť slovenských vedcov, lebo viem, že sme kvalitní. Možno ich odrádza značná byrokracia pri získavaní grantov. Možno by sa žiadala väčšia cieľavedomosť, vytrvalosť i sebavedomie.
o Ako sa cítite vo Vajnoroch?
- Som tu veľmi spokojný. Pozdáva sa mi slogan pána Vlčeka, ktorý som videl na billboarde – Dedina v meste na správnej ceste. Napokon, sám pochádzam z dediny a mám rád voľný priestor, preto sa mi tu páči. Nekonvenujú mi veľké mestá. Ani Bratislava nie je veľkomesto v porovnaní s väčšinou metropol vo svete. Páči sa mi tunajšia rodinná atmosféra, splynul som s prostredím, hrám hádzanú za HK Vajnory, kde stretávam známych Vajnorákov, ako Juraj Ondruška, Feketeovci a Darnadiovci, mam rád Vajnorský okrášľovací spolok, z ktorého tiež poznám zopár členov, navštevujem vajnorské akcie a pestujem turistiku. Plánujem si založiť rodinu, moja priateľka je krásna Slovenka. Pôjdem, samozrejme, aj voliť.
o Plánujete sa vrátiť domov, do Francúzska?
- Nie, zostanem už na Slovensku. Som tu spokojný. A dúfam, že sa mi podarí prilákať mladých Slovákov študovať na slovenskú univerzitu a zostať pracovať na Slovensku a pre Slovensko, lebo tu je obrovský potenciál, ktorý len čaká, aby mohol rozkvitnúť.