Vajnorák Igor Hraško je rekordmanom v darovaní krvi a krvných doštičiek        

Ing. Igor Hraško, 53 ročný, nositeľ bronzovej, striebornej, zlatej i diamantovej Plakety prof. MUDr. Jana Janského  a medaily prof. MUDr. Jána Kňazovického. Vyštudoval najnáročnejšie odvetvie stavebníctva Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby, v odbore však nikdy nepracoval. Pred niekoľkými dňami si bol slávnostne prevziať posledné dve spomínané – diamantovú plaketu prof. MUDr. Jana Janského a medailu prof. MUDr. Jána Kňazovického.

Kolegyňa z redakčnej rady poslala e mail, v ktorom znelo, že občana Vajnor, Ing. Igora Hraška ocenili za darcovstvo krvi a krvných doštičiek. Darcovstvo krvi je každodennou, hoci nie celkom bežnou činnosťou, ale nesmierne cennou a život zachraňujúcou. Darcov krvi by sme mali oveľa viac spoločensky oceňovať, pripomínať a prezentovať ako výrazné vzory. Darcovia krvi sú hrdinami dneška.

Tieto dôvody ma viedli pozvať pána inžiniera Hraška na krátky rozhovor, prípadne na urobenie profilu. Netušil som, ako sa toto stretnutie rozvinie, ale ako je viditeľné,  rozhovor nebol a nie je krátky, čo malo svoje dôvody, o ktorých sa dočítate v tomto interview.

• Čím začneme pán inžinier?

Pred šiestimi rokmi som sa dostal ku konceptu, ku ktorému som potreboval riešiť nejaké zdravotné problémy v rodine a aj svoje, aj keď som ich nebral nejak vážne, lebo človek si povie, veď to ide s vekom. Potom som zistil, že vôbec to tak nemusí byť. A tak som sa tomu začal venovať dôslednejšie. V súčasnosti si dovoľujem povedať, že som expert na analýzu špecializovaných krvných DBS testov (suchá krvná škvrna).  Z nich vidíme, čo organizmu chýba na to, aby bol z dlhodobého hľadiska zdravý. V súčasnosti spolupracujem s jednou švédskou firmou a teraz v auguste nám vyšla v recenzovanom medicínskom časopise najrozsiahlejšia štúdia, v ktorej bolo použitých vyše 595 tisíc krvných vzoriek, za posledné desaťročia. Štúdia ukazuje, ako je na tom  celosvetová populácia, ktorej chýba sada kľúčových živín, aby ľudský organizmus neprodukoval napríklad chronický zápal, aby dochádzalo k normálnej regenerácii a aby aj  bunky prijímali výživu, ako sa my ju snažíme dostať do tela.

Máme na to aj riešenie a keď sa človek dostane do normálnych hodnôt, tam, kde musí byť s vitamínmi a minerálmi a aminokyselinami, začne organizmus fungovať normálne. Tak sa odstránia zdravotné problémy, dokonca aj také, o ktorých lekári tvrdia, že sú neodstraniteľné.

Týmto sa vlastne zaoberám a snažím sa šíriť osvetu nielen medzi obyvateľstvom, ale aj medzi lekármi. Výsledky analýz testov som dokonca prednášal aj na Ústave lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK v Bratislave.

• Čo vás viedlo k tomu, že ste sa tejto problematike začali venovať?

Už spomínané  zdravotné problémy v rodine. K zdravotníctvu a zdravotnej starostlivosti nemám ďaleko. Na vojenčine som bol zdravotníkom, (aj ja, pozn. aut.), volalili nás lapiduchovia, Tiež som aj masérom klasickej a športovej masáže, takže táto oblasť mi nie je vzdialená. Najmä myšlienka pomoci iným je vo mne dlhodobo prítomná. Keď som zistil, aký má tento koncept potenciál a čo to dokáže,  tak som si povedal, že to môže byť mojím poslaním. Našiel som sa v tom.

• Naše stretnutie je však motivované trochu odlišnou oblasťou, aj keď v podstate súvisiacou. Naposledy vás ocenili ďalšou Jánskeho medailou, dalo by sa povedať, za doterajší celoživotný prístup pri darovaní krvi a krvných doštičiek. Kedy prišiel impulz darovať krv. Tento akt nie je každodenný, spoločensky pomerne známy aj uznávaný, ale len časť populácie má „výsadu“ chrániť a zachraňovať životy iným vlastnou krvou - najvzácnejšou tekutinou nášho života.

Darovať krv som začínal počas štúdia na vysokej škole, po dosiahnutí hranice 18 rokov, odkedy je možné stať sa darcom. Na transfúznej stanici som sa stretol s kamarátkou, ktorej mama bola šéfkou Červeného kríža v Košiciach, kde som študoval. Navrhla spoluprácu a na internátoch sme zriadili miestny spolok SČK. Možno to mnohí nevedia, ale my sme začali organizovať prvé mobilné odbery práve na našich internátoch. Táto prax nebola ešte rozvinutá. Odbery sa dovtedy robili klasickým nemocničným spôsobom.

• Dalo by sa povedať, že ste sa stali priekopníkmi tejto inovácie, čím sa nepochybne aj rozšíril rozvoj darcovstva.

          Mobilné odbery sa začali najprv u nás na vysokoškolskom internáte, postupne sa rozšírili aj na ďalšie, ale aj do iných miest medzi vysokoškolákmi na celom Slovensku. Bral som to ako užitočnú činnosť, pre ktorú som získaval aj ďalších darcov, dokonca aj z nášho folklórneho súboru Železiar (tu sme narazili na spoločného známeho, vedúceho folklórneho súboru Železiar Vlada Urbana, postupne aj na rad ďalších., pozn. aut.). Prezradím vám, že som počas viacerých darovaní trochu zdravotnícky personál aj zabával spievaním a hraním na ústnej harmonike – z jednej ruky mi tiekla krv, druhou som hral.

Dokonca som priviedol aj celú kapelu, aby bolo veselšie.

• To sa dá?

 -    Dá, ale musíte mať špeciálnu techniku hry, ktorú ovládam.

• Koľkokrát ste darovali krv počas vysokej školy?

 .- Niečo nad 30. Po desiatich odberoch mi udelili bronzovú plaketu, po dvadsiatich striebornú Plaketu profesora Jánskeho. Keď som začal po škole pracovať v Bratislave,

• Kam ste zamierili po vysokej škole?

-     Do Bratislavy, kde som začal aj pracovať a pokračoval som v darcovstve. Tu som  si slávnostne preberal zlatú plaketu prof. Janského za 40 odberov v MČ Ružinov. Ale musím poznamenať, že počas štúdia technických smerov som získal logické a kritické myslenie, ktoré využívam naplno v súčasnej práci. Možno som detailista, lebo ak chcem ďalej darovať, ale najmä pracovať v oblasti, ktorú sme už spomínali, detailistom, či punktičkárom musím byť. Ináč sa to robiť nemusí. Ja však musím pochopiť princípy procesov a súvislosti, ktoré sa v našom organizme dejú. Pracujete s ľuďmi, s ich zdravím, ich životmi, kde nemožno pristupovať len ako obchodník. Väčšia odbornosť znamená lepší personalizovaný prístup a lepšie a rýchlejšie výsledky. Zmieriť sa akurát neviem s tým, že ľudia niekedy prídu neskoro.

• Pokiaľ viem, študovali ste aj na Fakulte ekonomiky a manažmentu  na nitranskej poľnohospodárskej univerzite. Čo vás k tomu viedlo?

  Zaujímal som sa o dianie v regionálnej sfére, o systémy ekonomiky a celkový regionálny rozvoj. Absolvoval len dva roky, lebo som musel nastúpiť na vojenčinu. Po zdravotníckom výcviku ma prevelili do Armádneho umeleckého súboru, kde som spieval v „ľudovke“ a aj moderoval, takže moja vojenčina bola zdravotnícko umelecká. Na fakulte v Nitre som už potom nepokračoval.

• Popíšte proces odovzdávania krvi od momentu, keď vám to napichnú, keď pocítite, že odteká vzácna tekutina.....

  - na jednej strane si predstavujem ľudí, ktorí práve ležia v nemocnici a bezodkladne potrebujú krv - pri náročných operáciách, po haváriách, rôznych ďalších akútnych udalostiach, kde sa spotrebuje veľa krvi. Myslím aj na ľudí, ktorí musia trpieť pri onkologických problémoch, a pre ktorých idú z krvi len doštičky. To všetko ma utvrdzuje v presvedčení, že konám správne, že je to užitočné a potrebné. Prečo by som nedal, keď môžem?

• Poznáte niekoho z prijímateľov vášho daru?

 Nie, nedaroval som pre konkrétnu osobu, ale aj anonymne mám príjemný pocit, že to niekomu pomohlo, či zachránilo život.  Po istom čase som sa preorientoval z darcovstva krvi na darovanie krvných doštičiek. Z jedného môjho odberu dostanú tento vzácny materiál dvaja onkologickí pacienti.

• Aký je rozdiel v darovaní krvi a doštičiek?

 Najmä časový, Darovanie krvných doštičiek trvá približne hodinu, kým darovanie krvi okolo 5 – 8 minút,  u koho ako. Napichnuté sú obe ruky, Z jednej odchádza odberovou hadičkou krv do prístroja, v ktorom sa odseparujú krvné doštičky, z neho sa návratovou hadičkou krv vracia do druhej ruky. Už, pochopiteľne, bez doštičiek. Hovorí sa tomu  trombocytaferéza, čo je oddeľovanie krvných doštičiek.

• Ako často možno chodiť darovať krv a krvné doštičky?

  -   Muži môžu darovať krv každé tri, ženy každé štyri mesiace. Ak je u darcu doštičiek dobrá krvotvorba, tak aj každý týždeň, ale potom sa nestíhajú dobre hojiť vpichy do žíl. Obvykle to býva raz z mesiac. Ja som s mojou flexibilitou takpovediac na telefóne, a takto sa mi to deje pravidelne.

• Je to platené, a prípadne aj ináč odmeňované? Aké máte z darovanie benefity?

 -  Ja som nikdy nedaroval za peniaze. Pokiaľ viem, drvivá väčšina daruje krv bezplatne. Je to náš spôsob prístupu k  životu. A benefity? Niektoré zdravotné poisťovne dávajú za darovanie balíčky vitamínových doplnkov. A pri odbere dostanete bagetu a jabĺčko či keksík a môžete si ku tomu dať kávu, alebo čaj.

 o  Akú máte krvnú skupinu:    

-  A 1 B negatív, čo je zriedkavá skupina, takže nás je málo, preto sa naše darovanie robí častejšie. Nedávno mi sestrička povedala, pán Hraško ja to vás mám u Vás na istotu. Stalo sa aj to, že keď mi zavolali, na otázku kedy - sa dozviem, že teraz.

• Sú podmienky darovania prísne?

Okrem toho, že musím byť celkovo zdravý, samozrejme, že aj momentálne, nemal by som jesť deň pred odberom mastné jedná, nemal by som sa pohybovať v chorobnom prostredí, musím informovať, či som nebol v zahraničí v poslednom čase, s kým a kedy som sa kontaktoval s inými ľuďmi a rad ďalších podmienok. Je na to dotazník.

 o   Ste darcom neustále od prvých odberov?

 -   V roku 2012 ma vyradili z darovania, kvôli zlým výsledkom pečeňových testov. Robil som všetko možné, aby som sa z toho vystrábil, no štandardné a všeobecné odporúčania vôbec nezaberali. Až v roku 2019, keď som sa dal dokopy s našim konceptom prevencie sa výsledky dostali do normy a moje kroky zas viedli na transfúzku.

• Hovorili sme o všeličom, ale vrátim sa ešte k myšlienke – prečo to vlastne robíte?          

Pre pocit uspokojenia. Viete, aký je to fantastický pocit, ktorý ani neviem popísať, len ho intenzívne prežívam. A dokedy budem môcť toto robiť, tak to robiť budem. Našťastie krvotvorba mi funguje bezvadne.

• Ako sa staráte o svoje zdravie?

Dnes už cielene, a omnoho zdravšie, ako v minulosti. Mám aj peknú bylinkovú záhradu, kde pestujem šalviu, repík, pamajorán, medovku, mätu a kopu ďalších byliniek. Mám veľmi rád cibuľu, cesnak, zázvor, kurkumu, pór. Tie mi pomáhajú v zdravšom životnom štýle.

   o  Aké je vaše životné krédo?     

-  Aby bolo čo najviac darcov zdravých, aby to mohli robiť čo najdlhšie, nech to má pozitívny dopad. Nech ľudia pozitívne myslia a starajú sa múdro a cielene o svoje zdravie. Pokiaľ máme dostatok darcov, je to dobre a ja verím, že to tak bude aj naďalej.

V najbližších číslach sa pán inžinier Hraško bude zdôverovať so svojimi prístupmi k udržaniu dobrého zdravia, či zlepšeniu zdravia pri problémoch.

Prof. MUDr. Jan Janský (1873 – 1921) bol český neurológ a  psychiater. Ako jeden z prvých opísal delenie ľudskej krvi na štyri základné krvné skupin I, II, III a IV.  Označenie krvných skupín ako A, B, AB a 0 bolo zavedené až v tridsiatych rokoch 20. storočia. MUDr. Jan Janský bol propagátorom darcovstva krvi. Na jeho počesť sa dobrovoľným darcom krvi v Česku a na Slovensk  udeľuje Plaketa profesora MUDr. Jana Janského.

Prof. MUDr. Ján Kňazovický (1893 – 1987)  Bol priekopníkom krvnej transfúzie a tak v roku 1923 vykonal prvý odber krvi na Slovensku.  V roku 1930 uskutočnil prvú sutúru srdca (steh alebo spojenie, ktoré sa používa na zošitie tkanív pri operácii srdca) i rad ďalších originálnych úkonov.  Zaslúžil sa o vznik a rozvoj transfúznych staníc, stredných zdravotníckych škôl a neskôr Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Aktívne operoval do svojich osemdesiatich piatich rokov a aj neskôr ešte viedol niekoľko operácií. Chirurgická prax profesora Kňazovického trvala 67 rokov, počas ktorej uskutočnil viac ako 20 tisíc operačných zákrokov.  

Text: Stanislav Bachleda

Snímky: Stanislav Bachleda, archív Igora Hraška