Vajnorská futbalová rozlúčka: Marcel Hulák už u nás netrénuje
Tréneri v kluboch odchádzajú a prichádzajú, je to bežný kolorit života, ale nikdy nie veľmi príjemný. Raz k tomuto kroku pristúpi samotný tréner, inokedy klub a niekedy sa obe strany rozumne porozprávajú a prídu k názoru, že treba dať hráčom nový impulz, ktorý pomôže všetkým – klubu, trénerovi, aj mužstvu. A tak to bolo aj u nás na konci minulej sezóny. Koncom mája sa nateraz rozišli naše cesty s naším dlhoročným trénerom. A stalo sa to presne tak, aký Marcel je. Kultivovane, slušne, úprimne a s úsmevom na tvári. V našom klube bol nositeľom veľkého nadšenia, oduševnenosti, oddanosti, komunikatívnosti a slušnosti. Vo vystupovaní na tréningoch, počas zápasov, ale aj v bežnom živote a v prístupe k svojim povinnostiam stanovil vysoký štandard, ktorý budeme vyžadovať aj od jeho nástupcov, pretože charakterizujú náš klub. V mnohých veciach prerástol náš FK a aj preto sme občas mali nezhody, ale vždy sme si ich dokázali vyrozprávať. Marcel Hulák u nás zanechal obrovskú stopu, a preto si zaslúži pripomenutie jeho príbehu v našich farbách.
Po niekoľkých debatách a pokusoch dotiahnuť ho k nám, čo trvalo roky, prišiel do Vajnor po dlhoročnom pôsobení v Rakúsku, kde hrával aj trénoval. Našu obec ale veľmi dobre poznal, keďže sa do nej dlho predtým priženil. Čo ale nepoznal, tak ako nikto iný, to bola doba, ktorá krátko nato nastala. Prišiel vo februári 2020 a o mesiac bol celý svet hore nohami. Kvôli pandémii a s ňou súvisiacimi opatreniami mal premiéru na našej lavičke v súťažnom zápase až po siedmych mesiacoch, keďže na jar sa vôbec nehralo. Počas lockdownov klubu neskutočne pomohol. Napriek tomu, že tu takmer nikoho nepoznal, neustále komunikoval s hráčmi, motivoval ich k tréningu, sám posielal do skupiny videá a mal najväčší podiel na tom, že mužský tím tu toto obdobie vôbec prežil. Aj ročník 2020/21 bol komplikovaný. Na jeseň sa odohralo 11 kôl a na jar sa dohrali len zvyšné štyri, aby hral aspoň každý s každým.
Veľmi rýchlo po covide prišla reorganizácia súťaží. V podstate neznamenala veľa, ale v očiach fanúšikov a hráčov predsa len rezonovala. Keďže sme neobsadili jedno z prvých miest, odrazu sme nehrali štvrtú, ale piatu ligu. Nakoniec sme ročník ukončili na 11. mieste.
A ešte horšie to bolo v nasledujúcej sezóne, keď sme obsadili predposlednú priečku a spadli sme do šiestej ligy. Tento scenár sme si s trénerom nepripúšťali, veď v našom kádri bolo viacero šikovných futbalistov, navyše sme mali asi najtalentovanejšie útočné duo v súťaži (Vasil Mateleha, Samuel Lihotský), ale aj tak nám na záchranu chýbali 2 body.
Okamžitý návrat sa nekonal, aj keď od neho Marcelov tím nebol ďaleko. Opäť výrazne obmenený káder, keďže niektorí stabilní hráči základnej zostavy odišli, bol nakoniec druhý. Postupujúcej Kráľovej pri Senci sa nedalo konkurovať. Ako jediní sme s ňou neprehrali ani jeden zápas, ale dokopy stratila iba 9 bodov a nazbierala ich tak o 16 viac ako Vajnory. Mužstvo s hráčmi s ligovými skúsenosťami bolo o triedu lepšie ako ostatné. Samozrejme, aj preto, že mnohí jeho členovia dostávali za futbal peniaze. A to je ďalší z faktorov, za ktorý treba Marcelovi poďakovať. Viesť kabínu, v ktorej žiadne financie nie sú, je veľmi náročné. Žiadne odmeny, čistý amaterizmus. To znamená kvantum komunikovania a rešpektovania povinností, ktorým naši hráči dávajú občas prednosť pred futbalom. Motiváciou boli debaty, kvalitný tréningový proces, priateľstvo a charakter. Marcel Hulák to v sebe má.
No a posledný ročník, ktorý strávil vo funkcii, sme boli lepším priemerom súťaže. Okrem ambiciózneho Malinova nás preskočili aj ďalšie tímy. Našou víziou je ale skĺbiť mladých so starými, postupne dobudovať „most“ medzi mládežníckou základňou a seniormi, aby po ňom mohli voľne prechádzať naši odchovanci až k mužom a robiť futbal postavený na väzbách ku klubu a ochote hrať futbal bez finančných odmien. Marcel nám v nastavení týchto základných pravidiel veľmi pomohol. Zároveň v mnohých faktoroch predstavoval verziu ideálneho trénera pre náš klub. Vďaka mu patrí aj za to, že svojou dôslednosťou a maximalizmom zvládol aj obdobie, keď sme nemali vedúceho a musel zvládať aj organizáciu pred zápasmi. Svoju veľkosť ukázal aj po tom, ako sme sa dohodli na ukončení spolupráce. Prišiel sa rozlúčiť do kabíny a prijal aj pozvanie na najbližší domáci duel, aby sme sa s ním rozlúčili aj oficiálne pred divákmi.
Marcel Hulák u nás viedol seniorov 5 a pol roka. V celej histórii klubu bol nepretržite pri mužstve pravdepodobne iba jeden tréner - Milan Horník na prelome tisícročí. Jeho pôsobenie u nás sa skončilo 24. mája, keď sme si pred zápasom s Kozmosom podali ruky a popriali to najlepšie. Aj na znak toho, že určite ostaneme priateľmi.
Ďakujeme, „Cece“!