Nová cesta Vajnorského vinohradníckeho spolku – Via Vitis

Vajnory a vinohradníctvo k sebe patria od nepamäti. Veď i samotný názov Vajnory vychádza z nemeckého pomenovania obce „Weinern“, písomne doloženého už v roku 1307. Dedinu vtedy vlastnil konvent kláštora sv. Kríža (Heiligenkreuz, Rakúsko) a Vajnoráci sa už v tom období zaoberali prevažne vinohradníctvom a vinárstvom. Toto pomenovanie sa uchovalo až do súčasnosti v poslovenčenej podobe Vajnory. Symboly vinohradníctva sú zobrazené i v samom erbe obce. „Vinohrady moje jak sa zeleňáte a to dobré vínko v hroznech schováváte“ spieva sa v jednej krásnej piesni.

Viacerí sme si však všimli, že naše vinohrady sa akosi prestali zelenať, alebo lepšie povedané - začali sa zelenať čoraz menej. To, čo bolo našou súčasťou od nepamäti, na čo sme boli vždy veľmi hrdí, to, čo sme vždy vnímali ako dedičstvo našich predkov odrazu začalo meniť farbu, podobu a pomaly miznúť. Nie je to dôsledkom žiadnej prírodnej katastrofy ani nevyliečiteľnej choroby viniča, len PD Vajnory časť vinohradov vrátilo ich pôvodným vlastníkom. Zložité majetkové vzťahy, poloha, stav viníc, či rôzne ďalšie dôvody, neumožňujú mnohým vlastníkom plnohodnotne sa o vrátené vinice starať.

Vieme, že nielen náš pohľad na zarastené a neobrábané vinice nenecháva ľahostajnými. Ciest a spôsobov ako sa snažiť čo najväčšie množstvo viníc zachrániť je našťastie viac a my ich podporujeme a veríme v úspech každej jednej z nich. Preto sme sa rozhodli pokračovať v činnostiach Vajnorského vinohradníckeho spolku, ktorý bol vo Vajnoroch založený už 9. júna 2003 a dlhé roky ho viedol pán Eduard Fašung. Združoval okolo seba domácich vinárov z Vajnor a zapájal sa do aktivít Malokarpatskej vínnej cesty. Celý proces oživenia a pokračovania činnosti nebol jednoduchý, ale našťastie úspešný a naša cesta pokračuje ďalej ako Via Vitis – Vajnorský vinohradnícky spolok. Za znovuobnovením činnosti spolku stoja Milan Kodnár, Norbert Surányi a Marek Grebeči.

Ako prvý sa na cestu vydal Norbert Surányi, ktorý sa vinohradníctvu a výrobe vína venuje hobby spôsobom už skoro 30 rokov. Neváhal využiť ponuku od manželkinej priateľky, obrábať dve vrátené parcely vo vajnorských vinohradoch. I keď prvý pohľad na miesto, ktoré si pamätal ako plné života, bol veľmi smutný, nenechal sa odradiť. Zistil, že hneď vedľajšiu parcelu má Zdenka Španielová a hneď na to prišiel s nápadom komunitného vinohradu Marek Grebeči.

Postupne sa do prác začali zapájať viacerí a keďže s Marekom a jeho fotoaparátom do viníc prišiel aj jeho otec Ferko s dlhoročnými skúsenosťami, odvážili sme sa pustiť do záchrany ďalšieho zanedbaného vinohradu a osloviť majiteľov. Takto sa nám vo vinici Široké podarilo vytvoriť komunitný vinohrad, na záchrane ktorého spolupracujeme spoločnými silami s dobrovoľníkmi. Veľmi sme sa potešili, že sa k nám pridali aj samotní majitelia. Navzájom si pomáhame, na vinicu sa pozeráme ako na celok a snažíme sa vybudovať vinicu založenú na ekologickom pestovaní hrozna. Postupnými krokmi, radami a vzájomnou pomocou sa snažíme vinohradom navrátiť ich krásny vzhľad a vinohradníctvu miesto v našej komunite, ktoré mu právom patrí.

Komunitný vinohrad vnímame ako výborný spôsob na to, aby sme sa mohli stretnúť s ľuďmi, ktorí chcú pomôcť, majú o prácu vo vinici záujem ako i s budúcimi vinohradníkmi, ktorých práca vo vinohrade vždy lákala, len sa na ňu doteraz neodvážili. Ponúkame im podporu a pomoc. Veríme, že komunitný vinohrad bude slúžiť i ako miesto spoločenských a priateľských stretnutí pri chutných gastronomických pochúťkach.

Máme aj smelé plány, o ktorým sme presvedčení, že sa nám ich postupne podarí zrealizovať. Vinohradníctvu by sme radi vo Vajnoroch vytvorili expozíciu starého spôsobu obrábania viníc vo Vajnorskom ľudovom dome, kde už je vysadená vinica spôsobom, akým sa kedysi sadilo a to pri štekoch. V expozícii by sme, okrem starých náradí a „strojov“, umiestnili aj autentické fotografi e Vajnorákov vo vinohradoch. Budeme veľmi radi, ak nám pomôžete podarovaním starého náradia s historickým nádychom, ktoré nepoužívate.

Ako člen združenia Malokarpatská vínna cesta plánujeme robiť i ochutnávky vín od Vajnorákov a vinárov, ktorí si v domácich podmienkach dorábajú víno a budú mať záujem sa prezentovať. Budeme sa veľmi tešiť, ak naše rady rozšíria aj domáci vinári.

Dúfame, že sa nám vo vinohradoch časom podarí vybudovať označenú cestu s pomenovaním a označením jednotlivých viníc a jedného dňa možno na najvyššom mieste cesty s výhľadom na celý Vajnorský vinohrad urobiť sedenie s malou kaplnkou Svätého Urbana, patróna vinohradov a vinohradníkov.

Cestu sme si zvolili oveľa skôr ako sme ju legislatívne pripravili a verejne prezentovali, naše vinohrady potrebovali akútne pomoc a preto sme všetku svoju energiu vložili do začatia prác vo vinohradoch. Veľmi sa tešíme, že nachádzame čoraz viac priaznivcov, dobrovoľníkov a záujemcov o prácu vo vinohrade. Je to cesta náročná a ťažká, ale súčasne krásna. Vinica sa za prácu do nej vloženú štedro odmení. Okrem úrody prinesie i nové priateľstvá, pomoc, či neopakovateľné zážitky a mnoho vedomostí, v nádhernom prostredí medzi odrodami hrozna, ktoré dokážu mať naozaj liečivú v silu v našom uponáhľanom svete.

Naše plány a činnosť vám budeme postupne predstavovať. Sledujte našu stránku www.viavitis.sk, informácie nájdete aj na sociálnych sieťach ako Facebook, Instagram, či Youtube. Kontaktovať nás môžete aj e-mailomviavitis2021@gmail.com.

“Ludé sprobujme si ten kúsek našéj Vajnorskej zemi ve vinohradech, tú našu otčinu zachráňit. Dondzite nám v tem pomóct aj vy. Velice sa na vás ťešíme”

Text: Milan Kodnár, predseda Vajnorského vinohradníckeho spolku (VVS – Via vitis) s autorským prispením Norberta Surányiho a Mareka Grebečiho.
Snímka: archív VVS – Via vitis