Rozlúčka s Bohumírom Hrabákom

Odchádzam za svetlom,
Kdesi v diaľke splyniem s ním.
Tým, ktorých milujem,
Na cestu posvietim.

Na Kvetnú nedeľu sa niesla Vajnorami smutná práva. Vo veku nedožitých 97 rokov nás navždy opustil pán Bohumír Hrabák – najstarší občan Vajnor. Na poslednú cestu sa vydal tíško v kruhu svojich najdrahších.

Aké symbolické, marec, mesiac v ktorom prichádza jar – najkrajšie ročné obdobie, čas zrodu nového života v prírode, ale zároveň niekde veľmi blízko aj čas odchodu, smrti. Život a smrť, večný protiklad. Niečo sa začína a niečo zase končí. Taký je kolobeh života. A naším údelom je zmieriť sa s tým, že príde čas, keď sa so svojimi blízkymi budeme musieť rozlúčiť a zvyknúť si na ich neprítomnosť, naučiť sa kráčať v ústrety budúcnosti bez nich.

Na poslednej ceste sme odprevadili drahého otca, starého a prastarého otca, uja, suseda a vzácneho spoluobčana pána Bohumíra Hrabáka.

Jednotlivé kapitoly života človeka môžeme prirovnať striedaniu ročných období v prírode. Kniha života, ktorú písal pán Hrabák vlastným rukopisom, má 96 kapitol. Je o krásnom plnení ľudských povinností, o radosti v rodinnom kruhu, o radosti z práce, o radosti spisovania príbehov zo života Vajnorákov. Pero prestalo písať na prahu poslednej 97-mej kapitoly. Zalistujme si spoločne v tejto knihe a pripomeňme si významné udalosti života pána Hrabáka. Celý svoj život prežil v rodných Vajnoroch. Jar a leto napĺňal prácou starostlivého hospodára. Študoval, založil si rodinu a s milujúcou manželkou Lojzkou vychovali dvoch synov a jednu dcéru. Jeseň života pánovi Hrabákovi zapĺňali a rozjasňovali štyri vnúčatá a päť pravnúčat. Ako milujúci dedko a pradedko im bol a navždy ostane vzorom na ceste životom.

Počas svojich aktívnych rokov pracoval pán Hrabák ako ekonóm vo vedúcich funkciách. Po odchode na zaslúženú penziu neoddychoval, ale pracoval vo svojej profesii ekonóma na Poľnohospodárskom družstve vo Vajnoroch. Svoj čas vedel rozdeliť medzi prácu, oddych v kruhu rodiny a spisovanie poviedok vo vajnorskom nárečí.

Minulú jeseň s ním nahrávala rozhovor redaktorka rádia Regina pani Hana Michalčíková. Svoju reportáž začala slovami: „Každému z nás je blízke nárečie rodného kraja. Keď ním najmä tí starší ľudia prevravia, akoby sa pred nimi otvorila kniha spomienok na mladosť, rodičov, starých rodičov, susedov či kamarátov. Keby ste boli z Vajnor a počuli rozprávať Bohumíra Hrabáka, celkom iste by vám pred očami ožili niekdajšie Vajnory so zvykmi a obyčajami. Bohumír Hrabák chcel, aby sa nárečie jeho rodnej dediny zachovalo, a tak dal dokopy Diferenčný slovník nárečia slovenského-vajnorského“. Po jeho vydaní spísal pán Hrabák ďalších 200 slov vajnorského nárečia. Keď sa s ním pani Michalčíková stretla, mal pred sebou neodmysliteľného spoločníka – zošit, do ktorého každý deň pribúdali nové nárečové slová. Dedinu, kde vyrastal, miloval aj s atmosférou, ktorá v nej vládla. Takto si zaspomínal: „Kedysi bola na každom rohu vícha, teda viecha, a keď bolo veselo, vylúchali, teda vypili, chlapi veľa dobrého vína. A dosť bolo aj vímastkov, teda huncútov, šibalov po dedine“.

Vo vajnorskom nárečí sú napísané aj dve knihy poviedok z pera pána Hrabáka. Prvá vyšla v roku 2009 pod názvom Vajnorské poviedky. Obsahuje 54 príhod zo života Vajnorákov. V roku 2010 vydané Príhody vajnorskýh ľudí obsahujú 38 poviedok. V úvode druhej knihy autor napísal: „Knižné vydanie Vajnorských poviedok vzbudilo pomerne značný ohlas medzi pôvodnými rodákmi z Vajnor, ale aj tými, ktorí si v našej obci našli životných partnerov, a tak aj trvalé bydlisko. Veľmi ma ako spracovateľa týchto poviedok poteší, ak sa mi hocikde na verejnosti prihovoria ľudia bez ohľadu na vek či pohlavie, ako sa pri čítaní poviedok pobavili. Súčasne sa dopytujú na obsah a význam niektorých slov uvedených v poviedkach. Veľa otázok čitateľov je na vznik a pôvod týchto príhod a zážitkov, ktoré sa v skutočnosti v rôznych obdobiach naozaj stali. Od svojej mladosti som sa pohyboval stále medzi ľuďmi, počúval ich a hovoril s nimi. Ich rozprávania som si zapamätal a do písomnej podoby som ich neskoršie doplnil a aj upravil.“

Mnoho tvorivých plánov Bohumíra Hrabáka zostalo nenaplnených, napríklad pripravovaná zbierka Vajnorských ríkanek a vipravjaňá.

Ďakujeme pánovi Bohumírovi Hrabákovi za jeho úsilie o zachovanie vajnorských tradícií formou príbehov zo života našich predkov. Originálne vajnorské nárečie sa vďaka nemu zachová pre budúce generácie. Nech odpočíva v pokoji.

Soňa Molnárová