Vajnorské rybníky – dedičstvo našich predkov
Začiatkom mája tohto roku sme dostali na úrad upozornenie, že na ulici Na pántoch pred SOŠ dochádza k priesakom vody pravdepodobne z Vajnorských rybníkov. S kolegami z miestneho úradu, pracovníkmi SVP - štátny podnik a okresného úradu sme miestnym zisťovaním dospeli k záveru, že k priesaku naozaj dochádza a presakujúca voda z rybníkov ohrozuje okolitý majetok.
Následnou obhliadkou terénu bolo zistené, že došlo k vyčisteniu dlhodobo nefunkčného nápustného systému vajnorských rybníkov. Ich naplnenie a zvýšenie hladiny o cca 0,80 m spôsobilo priesak dlhodobo neudržiavaných vonkajších hrádzí, ktorý zaplavoval prístupovú cestu v pomerne dlhom úseku priamo pred budovou SOŠ.
Opätovným sfunkčnením nápustného systému rybníkov, zvýšením ich hladiny a ich postupným napĺňaním sa situácia stala havarijnou a bolo treba prijať okamžité opatrenia na jej stabilizovanie, zastaviť ďalšie zvyšovanie hladiny a zároveň zmenšiť tlak na okolité hrádze, keďže na viacerých miestach mohlo dôjsť k ich pretrhnutiu. Predstava dotyčnej osoby alebo skupiny osôb, ktoré, verím, konali s dobrým úmyslom, bola napustiť rybníky, vrátiť im pôvodný účel a prebrať celú oblasť k životu. Na prvý pohľad veľmi ľúbivá vízia ako vrátiť život do celej oblasti Sprintzlovho majera, treba však vziať do úvahy aj ostatné aspekty takýchto zmien, ako sú vlastnícke pomery i vek celej sústavy stavieb.
Havarijnú situáciu zapríčinil práve vek stavieb, keď na viacerých miestach voda z priesakov hrádze začala ohrozovať okolitý majetok a stavby. V dôsledku týchto priesakov hrozilo zatopenie prečerpávajúcej stanice i suterénu viacerých budov. SVP neoprávnené zásahy opakovane skorigoval, nebezpečenstvo pretrhnutia hrádze zvrátil a intenzívne zapĺňanie rybníkov prerušil. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) podal vo veci aj trestné oznámenie a stále prebieha vyšetrovanie, na závery ktorého si budeme musieť ešte počkať.
Dnes je situácia stabilizovaná, iniciatívni občania asi pochopili vážnosť situácie a do systému už nezasahujú. Celá idea s „oživovaním“ Vajnorských rybníkov mala však aj svoje pozitíva. Všetci, ktorí k tejto situácii mali čo povedať, sa na viacerých stretnutiach k myšlienke postupnej obnovy rybníkov, ako aj k možnej revitalizácii celej oblasti, vyjadrili pozitívne. BSK ako majiteľ priľahlých pozemkov, na ktorých sa nachádzali odvodňovacie rigoly pod vonkajšou pätou po celej dĺžke západnej hrádze pri SOŠ, súhlasil s ich vyčistením a opätovným sfunkčnením. Magistrát hlavného mesta sľúbil preverenie vlastníckych vzťahov i možnosti, ako sa k problému chátrajúcich rybníkov postaviť, nakoľko je ich spolumajiteľom.
Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, a veríme, že po viacerých pracovných stretnutiach aj priamo v teréne za účasti viceprimátorky pani Kratochvílovej, náčelníka mestskej polície pána Antala, riaditeľa odštepného závodu SVP Bratislava pána Kováčika, starostu MČ pána Vlčeka i zástupcov BSK sa Sprintzlov majer a Vajnorské rybníky dostanú medzi priority na záchranu dedičstva našich predkov.
Okrem iného treba však férovo poznamenať, že revitalizácia celej oblasti je kvôli komplikovaným vlastníckym vzťahom behom na dlhé trate a rovnako bude aj mimoriadne fi nančne náročná, nakoľko všetky objekty, vrátane Vajnorských rybníkov, dlhodobo chátrajú a sú v havarijnom stave.
Rybníky boli vybudované v roku 1727 ako súčasť Sprintzlovho majera nielen ako zásobník vody pre pomerne rozľahlú hospodársku infraštruktúru (kone, dobytok, okolité hospodárstvo), ale naozaj boli aj rybníkmi, kde sa chovali viaceré druhy rýb. Ako plynul čas a historická doba súkromnému vlastníctvu nepriala, aj toto dômyselné hospodárstvo pomaly upadalo, až časom stratilo svoj účel.
Mestská časť požiadala Štátny archív SR o vyhľadanie akýchkoľvek materiálov súvisiacich s Vajnorskými rybníkmi a Sprintzlovým majerom a ak sa nám podarí získať niečo zaujímavé, určite sa k tejto téme vo Vajnorských novinkách ešte vrátime.
Igor Rašla