Pozdravujem...

Sadám na bicykel, okolo uší mi hučí letný vzduch a ja viem, že je čas sa trochu stíšiť. Žiadne klišé, len príroda, ktorá mi upokojí myseľ. Cítim sa, akoby som na všetkom mala svoju zásluhu. Smiešne, lebo viem, že v tomto prsty nemám. Ale nič ma nedokáže presvedčiť, že niečo tak dokonalé môže vzniknúť náhodou. Boh. Niekde tam v tých korunách iste drieme. A nateraz mi stačí, že som súčasťou. Možno to dokonca znamená, že sme ňou všetci.

Svet sa mi v poslednej dobe zdá príliš rýchly. Nechcem nemať čas, aby som neskôr opäť rozmýšľala, ako ho mám dohnať. Rada sa zastavujem a skúmam veci naoko obyčajné a prirodzené, občas sa mi stáva, že ma prekvapia a v niektorých prípadoch dokonca zahanbia. Nedávno sa mi do rúk dostal článok o aktivitách Poľovníckej spoločnosti Vajnory. Niečo o devätnástich osobách, ktoré čistili približne 300 ha hory a vinohradov a z okolitých lesov a polí vynosili takmer 5 ton odpadu. V takýchto chvíľach zažívam dva rôzne pocity. Jeden z nich je rovnako nezmyselný ako ten pri mojich návštevách lesa – naivná hrdosť, že tiež patrím k ľudskej rase, taký ten pocit, že aj ja... A potom druhý, ktorý je naozaj opodstatnený. Poznáte to, občasná ťažoba na duši, že to predsa len nie je moja zásluha... A koho práca to teda bola? Práca Poľovníckej spoločnosti Vajnory. Hrdosť vo mne opäť rastie. Aj hokej viem nehrať rovnako dobre.

Milí čitatelia, dovoľte mi, aby som vám predstavila pána Jána Panáka z Poľovníckej spoločnosti Vajnory.

› Pán Panák, o spomínanej „zbernej“ akcii som sa dočítala na internete. Veľmi milo ma prekvapilo, ako sa vaša spoločnosť angažuje aj v tejto oblasti. Plánujete podobnú akciu aj na tento rok?

V roku 2021 sme sa už v lese za účelom jeho čistenia stretli. Ako aj po iné roky, vyzbieralo sa množstvo odpadu, čo je na jednej strane dobrá správa. No na strane druhej je smutné, že sa nepotrebné a použité veci z našich domovov vyhadzujú do prírody. Mám pocit, že ľudia často zabúdajú, že tu nie sú sami. Na týchto akciách sa svojou časťou podieľa aj Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Vajnory. Pravidelne nám zabezpečuje kontajner.

› Koľko členov má Poľovnícka spoločnosť Vajnory?

Naša spoločnosť má 14 členov.

› Akú zver je možné stretnúť v okolí Vajnor?

Určite tu môže človek vidieť diviaky, srny, daniely, líšky, rôzne druhy vtáctva. Naše lesy sú bohaté na rozmanité druhy, i keď nie vždy je ľahké stretnúť ich. Väčšina zvierat je plachá, utečú nielen pred hlukom, ale i vtedy, keď sa im čosi nepozdáva. Diviaky, napríklad, sú veľmi pozorné tvory. Dokážu vycítiť nebezpečenstvo, majú výborný sluch.

› Na posedoch určite strávite množstvo času…

Máte pravdu, k našej práci to jednoducho patrí. Ale byť v lese je príjemné, vôbec mi to nerobí problém a myslím, že ani ostatným členom našej spoločnosti.

› Mnohí z nás netušia, aké úlohy plní poľovnícka spoločnosť. Môžete nám niektoré vaše povinnosti opísať?

V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že poľovník nie je len osobou, ktorá mieri a vystrelí. Je to človek, ktorý sa má starať o zver a aj o prostredie, v ktorom táto zver žije. Je aktívny pri automobilových nehodách, keď sa do stretu s vozidlom dostane zviera, musí sa postarať o to, aby bolo z vozovky odstránené a správne zlikvidované. Poľovníci sa podieľajú na zbere uhynutých vtákov a nechávajú ich vyšetriť s prihliadnutím na ochorenie vtáčej chrípky. Rovnako postupujú aj pri líškach, pri ktorých sa potvrdzuje alebo vylučuje besnota. Poľovnícka spoločnosť Vajnory spolupracuje aj so Základnou školou Kataríny Brúderovej. Deti sú veľmi vďační diváci, ukazujeme im, čo si možno ešte pri prechádzke lesom nestihli všimnúť, vysvetľujeme, odpovedávame na otázky. Po degustácii ovocných štiav si žiaci pri poľovníckej chate opečú jabĺčka alebo špekáčky. Aj biologická ochrana letiska je často prácou poľovníka.

› Moja posledná otázka na vás, pán Panák, môže znieť trochu smiešne. Napriek tomu by som rada porozumela rozdielu medzi horárom a poľovníkom.

Veľmi zjednodušene ide o to, že horár sa stará o horu a poľovník zase o zver. Samozrejme, aj horár má oprávnenie nosiť zbraň a loviť zver. Medzi týmito dvoma povolaniami existuje mnoho prienikov v činnostiach, ktoré vykonávajú.

„Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“
P. O. Hviezdoslav: Hájnikova žena

Tento citát som si (ako učiteľka slovenského jazyka a literatúry) nemohla odpustiť. Ospravedlňte ma, som tak trochu rojko. Áno, pozdravujem vás, lesy, hory! Ale viem byť aj veľmi pragmatická. Ktovie, možno v blízkej budúcnosti budem môcť pre naše hory urobiť viac ako ich len pozdraviť. A čo vy?

J. Cigániková