Príbehy Vajnorského ornamentu 8.časť
S ornamentom od narodenia II.
Vždy sa veľmi poteším, keď príbehy vajnorského ornamentu nájdu odozvu u Vás, čitateľov. Spätná väzba je pre mňa veľmi dôležitá. Znamená, že Vás zaujali nielen samotné príbehy, ale i to, že dokumentovať ornament, jeho tvorcov/tvorkyne a jeho osudy má ešte stále význam.
Pozvanie k napísaniu dnešného príbehu som dostala od pani Marcely Matulovej. Spolu so svojím manželom Ferdinandom opatrujú ako vzácnu spomienku na predchádzajúce generácie dve krásne kútne plachty.
Kútnou plachtou sa pôvodne oddeľovala posteľ rodičky od ostatného obytného priestoru. Pre rodičku predstavovala akési „izolačné zariadenie“, v ktorom mala byť počas celého šestonedelia, a chrániť tak seba i novorodeniatko pred škodlivými vplyvmi. I preto sú tieto plachty významnými nositeľkami ochranných symbolov či symbolov ľudského života. Dôležitý bol i výber farieb – vždy na nich nájdeme červenú, ktorej bola oddávna pripisovaná ochranná funkcia. Kútnice sa šili z dvoch pôl (šírok) plátna, ktoré boli spojené vloženou tkanou stuhou. Okolo dolného okraja a bokov bola prišitá paličkovaná, neskôr i kupovaná či háčkovaná čipka. Dolný okraj zdobí bohatá výšivka, ktorá má ustálenú formu. Staršie plachty sú zhotovené z domáceho plátna. Jeho štruktúra umožňovala zdobenie výšivkou podľa počítaných nití (krížik, steh). Neskôr používané továrenské plátna umožňovali už aplikáciu plnej výšivky.
Staršiu z kútnych plachiet, ktorú Vám chcem dnes predstaviť, vyšívala babička pána Ferdinanda – pani Anna Matulová (rod. Zemanová). Dominantou farbou je červená, ako vyšívací materiál použili pravdepodobne úrezňík. Použité sú tradičné vajnorské motívy – rôzne formy kvetov i tradičné motívy ft áčkov. Pozorné oko nájde na fotografi ách i dátum vyhotovenia – rok 1900. Táto plachta z prelomu 19. a 20. storočia je krásnou ukážkou staršej formy vajnorského ornamentu – jednoduchšieho v tvaroch i farebnosti. Druhú z plachiet vyšívala Katarína Tesárová, dcéra pani Anny Matulovej a teta pána Ferdinanda. Okrem precíznej oranžovej komplikovanej hrachovinky (ktorá je často využívanou technikou vo Vajnoroch a vidíme ju na oboch plachtách), nás zaujme výzdoba neštandardná pre vajnorské kútnice – výrazne vyšité meno autorky a – trochu schovaný - rok zhotovenia (1909).
Podľa odbornej literatúry kútnice strácali svoje pôvodné využitie už v prvej tretine 20. storočia. Postupne boli používané skôr na dekoratívne a reprezentatívne účely. Vo Vajnoroch ich máme dochovaných pomerne dosť – iste práve vďaka ich bohatej výzdobe. Často sa s nimi stretávam i v domácnostiach, kde už nie sú zachované tradičné odevy či iné „ľudové“ úžitkové predmety. V mnohých rodinách je práve kútnica jedinou dochovanou spomienkou na minulé generácie. Ja osobne budem veľmi rada, ak ich budeme môcť zdokumentovať čo najviac a vytvoriť čo najpresnejší obraz o vývoji tejto pozoruhodnej a krásnej textílie od jej najstarších foriem.
Ak nám chcete pomôcť doplniť dokumentáciu vajnorského ornamentu alebo máte námety na ďalšie „príbehy vajnorského ornamentu“, môžete nás kontaktovať na e-mailovej adrese redakcie alebo na adrese elena.vianocka@gmail.com
Elena Karácsonyová
