Fakty a fámy o Vajnorskej podpornej spoločnosti

Začiatkom leta tesne pred zasadnutím Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Vajnory publikovala blogerka  pani Martina Hilbertová text, ktorého cieľom bola zjavná politická kampaň s úmyslom vniesť pochybnosti k fungovaniu dcérskej spoločnosti Vajnor, ktorou je Vajnorská podporná spoločnosť, s. r. o. (ďalej VPS). Aktivity pani blogerky Hilbertovej na rokovaní miestneho zastupiteľstva, ale aj na sociálnych sieťach svedčia o tom, že ho pripravila v spolupráci s niektorými komunálnymi politikmi a ide o jasné zapojenie sa do kampane pred komunálnymi voľbami. 

Blogerka Martina Hilbertová

Jej text, ako ukážeme ďalej, bol klasickou zmiešaninou hrušiek s jablkami, na mnohých miestach vysoko neodborný, skresľujúci, navyše s nepravdivým titulkom, ktorý samotná autorka zmenila. Po jeho prečítaní mohol v laickej verejnosti vzniknúť dojem, že peniaze Vajnor sa presúvajú do nejakej spoločnosti s ručením obmedzeným s nejasným vlastníckym pozadím, kde sa strácajú a Vajnory o niečo prichádzajú. Je neuveriteľná neznalosť problematiky alebo vyslovený zámer škodiť, keď blogerka navodzuje dojem, že môže ísť o starostovu spoločnosť. Vôbec to tak nie je. VPS je klasickou spoločnosťou samosprávy, mestská časť je stopercentným vlastníkom a všetko, čo spoločnosť zarobí slúži Vajnorákom a na rozvoj Vajnor. 

Keďže pani blogerka Hilbertová na mnohých miestach svojho dlhého textu zavádzala, považujeme za potrebné vyvrátiť všetky jej jednotlivé tvrdenia, pokúsime  sa to urobiť najstručnejšie ako sa dá. 

Okrem toho v tomto článku nájdete aj fakty k výstavbe Lidlu, ku ktorému sa vyjadrovala aj v ďalšom svojom politicky motivovanom texte. Zaujímavosťou je tiež fakt, že tieto svoje texty vydáva za „investigatívnu žurnalistiku“ v rámci projektu “Márnivé dcéry Bratislavy“. Dva blogy zo štyroch však venovala výlučne Vajnorom, v prípade tejto mestskej časti dokonca aktívne vystupovala na sociálnych sieťach a na jej blog o Vajnoroch bola platená aj reklama.  

Prečo blogerka Hilbertová venuje najväčšiu pozornosť v rámci Bratislavy práve Vajnorom? Buď sú najdôležitejšou mestskou časťou a samosprávou na Slovensku a napríklad v celom hlavnom meste nie sú väčšie problémy ako tie, čo sa snaží z ničoho vyrobiť, alebo sleduje jasné politické zámery pred komunálnymi voľbami. Zmes poloprávd, prekrúcania a manipulácie, ktoré predviedla však hovoria sami za seba. Poďme sa teda na ne pozrieť.

• Nadpis článku, ktorý bol hoaxom

„Utečencom účtovali za lehátka viac, ako za posteľ v luxusnom hoteli“. Tak znel pôvodný bombastický titulok blogu, ktorý nebol ničím iným ako obyčajným hoaxom. Snažila sa vytvoriť škandál, ktorý mal upriamiť pozornosť na text, v ktorom v podstate ani žiadne odhalenie nebolo. Od nijakého obyvateľa Ukrajiny sme nikdy nezobrali ani cent, ubytovanie hradil štát v rámci hospodárskej mobilizácie. Vajnory naopak od začiatku konfliktu na Ukrajine aktívne pomáhajú utečencom ako sa len dá. Okrem iného aj s vypisovaním formulárov, dopravou, hľadaním práce a dokonca sme zamestnali na úrade aj pani z Ukrajiny, ktorá na jar ušla pred vojnou. Konflikt na Ukrajine sa našej mestskej časti dotkol hneď v jeho začiatkoch, keďže u nás sídlila cudzinecká polícia, pred ktorou čakali celé rady zúfalých ľudí, najmä rodín s deťmi. Pomáhali sme im v zimnom období priamo na mieste ako sa len dalo.

Nevedno, či to už bolo moc aj na blogerku Hilbertovú, ale neskôr titulok zmenila na ten, ktorý znie „Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli“. Aj tento druhý titulok mal ohúriť, ale vecne je tak isto zjavným nezmyslom.  Okrem toho tu pani blogerka Hilbertová porušuje článok 7. Etického kódexu novinára, ktorý hovorí: “Titulky článkov alebo programov nesmú byť nepravdivé vo vzťahu k obsahu textu. To isté platí pre upútavky a reklamy, ktorými sa články a programy propagujú“.

Ubytovanie ukrajinských utečencov na základe objednávky štátu

Iniciatíva na ubytovanie utečencov prišla od štátu - konkrétne od okresného úradu. Pri výpočte ceny blogerka Hilbertová narába so štyrmi nocami. Príkaz okresného úradu však znel zabezpečiť lôžka na sedem dní pre štyridsať ľudí. S týmito číslami sme museli počítať a to, čo autorka predviedla je obyčajné prekrúcanie reality. Navyše bombastický titulok viedol k tomu, že sa na sociálnych sieťach a skupinách v mestskej časti začali šíriť nenávistné protiukrajinské nálady. 

Šesťtisíc eur je štandardná cena, ktorú by zaplatil ktokoľvek, kto by si objednal náš kultúrny dom na sedem (7) dní. V tomto prípade si ho na túto dobu objednal na základe hospodárskej mobilizácie okresný úrad. Toľko stojí bez ohľadu na to, či ho následne využíva päť alebo dvesto ľudí. Je to niečo, ako keď si objednáte svadbu, platíte za prenájom sály alebo budovy bez ohľadu na to, či príde napríklad 5 alebo 100 ľudí. Jednoducho takéto akcie sa neplatia podľa toho, koľko osôb príde.

Počet nocí a osôb bola ešte raz požiadavkou štátu. Pred Veľkou nocou nám bol nahlásený počet 40 ľudí (pôvodná požiadavka bola dokonca zabezpečiť ubytovanie pre 80 osôb). Počet ľudí, ktorí nakoniec v predmetných dňoch z Ukrajiny prišli a boli nám pridelení bol 12 na štyri (4) noci. Toto konečné číslo sme nevedeli ovplyvniť ani my, ani štát, keďže logicky v danej chvíli sa nedalo predvídať ako sa bude konflikt na Ukrajine vyvíjať a koľko ľudí denne prekročí hranice a na ako dlho.

Že išlo o manipuláciu v konečnom dôsledku priznala aj samotná autorka, ktorá v diskusii na sociálnej sieti po publikovaní článku vyslovene musela uznať, že od Ukrajincov nikto peniaze nevyberal, nikto nikoho  o peniaze nepripravil a už vôbec nevznikla vo Vajnoroch nikomu žiadna škoda.

Za Dom kultúry sa okrem iného muselo fakturovať, keďže bol týchto sedem (7) dní zatvorený (treba logicky do toho zahrnúť aj jeho prípravu a následne úpravu do pôvodného stavu vrátane upratovania a dezinfekcie) a nemohli sa v ňom kvôli tejto krízovej situácii uskutočňovať žiadne iné kultúrne alebo spoločenské akcie.

Každopádne, mali sme v tejto súvislosti aj ďalšie náklady, ktoré nám štát neuhrádza ale to už v našich podmienkach vo vzťahoch medzi štátom a samosprávou býva v mnohých oblastiach (prenesený výkon štátnej správy ako je školský úrad, stavebný úrad, matrika, evidencia obyvateľstva, životné prostredie, ochrana prírody, vodná správa alebo register adries). Napríklad za rok 2020 sme museli z vlastného rozpočtu dofinancovať 34 455 eur a v roku 2021 42 160 eur.

Pre lepšiu názornosť uvádzame tabuľku, čo všetko musíme vo Vajnoroch doplácať za prenesený výkon štátnej správy:

V reáliách slovenských samospráv je bohužiaľ bežné – a samozrejme sa to netýka len Vajnor, že máme náklady s mnohými vecami, ktoré na nás prenesie štát a následne ich neuhrádza. Týka sa to aj krízových situácii ako sú odídenci z vojnou postihnutej Ukrajiny alebo ako bolo povinné plošné testovanie. Samosprávy sú v tom nevinne a pani blogerka Hilbertová vyplakáva na nesprávnom hrobe.

• Ako funguje VPS a prečo ju Vajnory majú

Hlavným cieľom blogu Martiny Hilbertovej bolo zjavne spochybniť existenciu VPS. A keďže jej predstavy sa rozchádzajú s realitou, najlepšie bolo pomiešať dokopy čo sa len dá a vytvoriť dojem údajne predražených služieb a ďalších výmyslov.

Zásadným faktom je, že Vajnorská podporná spoločnosť, s.r.o. (VPS) od jej založenia (v roku 2007) je 100%-nou dcérou mestskej časti a pri všetkých operáciách medzi VPS a Vajnorami tak z hľadiska obyvateľov mestskej časti nemôže z princípu dôjsť k žiadnej škode. Dcérska obchodná spoločnosť je samozrejmosťou v drvivej  väčšine samospráv na Slovensku i v Európe. 

Bez ohľadu na dojem, ktorý sa snaží blogerka Hilbertová navodiť, z VPS nebol nikdy vyvedený žiadny majetok, ani iné aktíva. Členovia riadiacich a dozorných orgánov vykonávajú svoju činnosť od jej vzniku bezodplatne. Personálne náklady na údržbu a administratívu spoločnosti pre tri osoby boli za rok 2021 v celkovej výške 10 200 eur. 

To, či majú Vajnory aktíva viazané priamo k mestskej časti, alebo jej sto percentnej obchodnej spoločnosti by sa dalo prirovnať k tomu, či máte peniaze pri sebe v peňaženke v hotovosti alebo na účte v banke dostupné cez platobnú kartu.

Spoločnosť okrem mestskej časti nemá žiadnych iných spoločníkov. Konateľmi sú aj preto logicky v priamych voľbách zvolení zástupcovia samosprávy. Nefigurujú tam žiadne cudzie osoby. Keďže ide o prostriedky samosprávy, kontrolované samotnou mestskou časťou, ťažko možno hovoriť o konflikte záujmov.

Okrem toho pravidelné kontroly Finančnej správy alebo Najvyššieho kontrolného úradu sú pri dcérskych spoločnostiach samospráv úplne normálnym štandardom alebo skôr samozrejmosťou. Kontrola NKÚ prebehla v roku 2012 a aj s jej výsledkami autorka narábala opäť svojským a tendenčným spôsobom, keďže v skutočnosti neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Nehovoriac o tom, že aj s vyjadreniami predstaviteľov NKÚ zaobchádza ako sa jej hodí a častokrát navodzuje dojem, ako keby sa jeho predstaviteľ vyjadroval priamo k VPS, čo opäť nie je pravda.

• Zadlženosť mestskej časti a vraj „čudné“ nájomné vzťahy

V blogu sa ďalej objavuje tvrdenie, že Mestská časť Bratislava – Vajnory sa kvôli stavbe Domu kultúry stala „druhou najviac zadlženou mestskou časťou Bratislavy, hneď po Devíne“. Toto však je dnes už úplne mimo reality. Blogerka Hilbertová si keď je jej to výhodné zamieňa minulosť s prítomnosťou a nevidí alebo nechce vidieť zásadné ozdravenie financií mestskej časti za uplynulé obdobie. Zadlženosť v hodnote 34,1 percenta je už dávno minulosťou.

Realitou je, že na začiatku súčasného volebného obdobia v roku 2018 bolo zadlženie 25 percent, v súčasnosti na sklonku volebného obdobia je to už len 9,3 percenta. Finančná kondícia Vajnor nám dovoľuje uskutočňovať veľké investičné akcie, ktoré sa nám navyše z veľkej časti darí realizovať zo získaných dotácií EÚ. Napríklad na aktuálne realizovanú prístavbu základnej školy sme získali príspevok a teda ušetrili peniaze z vlastného rozpočtu vo výške 2,8 milióna EUR.  Jediný úver, ktorý máme je z roku 2017 a bude splatený v decembri 2025. Pre informáciu dňom 27. mája 2019 bol splatený dlhodobý investičný úver z roku 2010, ktorý bol určený na výstavbu novej materskej škôlky na Koniarkovej  a taktiež 25. decembra 2019 sa splatil úver na navýšenie základného imania Vajnorskej podpornej spoločnosti, s. r. o. za účelom zabezpečenia rekonštrukcie a dostavby kultúrneho zariadenia. To len poukazuje na to, že finančná stratégia, ktorú sme si zvolili je správna.

Pri údajne „čudných“ nájomných vzťahoch píše blogerka Hilbertová o antigénovom testovaní z rokov 2020 a 2021 a aj tu ako je jej zvykom mieša hrušky s jablkami. V čase krízovej situácie s pandémiou sme zažili dlhé týždne povinných celoplošných testovaní, ktoré sme si ako mestská časť nevymysleli. Opäť tu dochádza k zamieňaniu dvoch rôznych záležitostí. Prvou sú štátom nariadené takzvané celoplošné testovania, ktoré zabezpečovali všetky samosprávy povinne a to druhé je dodatkovou službou pre občanov, ktorá im umožnila jednoduchšie sa dostať k certifikátom, ktoré boli potrebné pre cestovanie do práce a iné miesta podľa aktuálnej pandemickej situácie.

Povinné plošné testovanie s názvom „Spoločná zodpovednosť“ bolo v Dome kultúry a to z dôvodu, že usporiadanie a technické vybavenie kultúrneho domu poskytovalo vysoký štandard hygieny a bezpečnosti pre ľudí počas testovania a bolo aj stranou štátu počas nepriaznivej pandemickej situácie akceptované a vyhodnotené ako vyhovujúce. 

V prípade Domu kultúry sa opäť navodzuje problém z toho, že mestská časť platila svojej stopercentnej dcérskej spoločnosti za prenájom kultúrneho domu. Neznamená to však, že sa peniaze niekde stratili. Zostali vo Vajnoroch a využívali sa pre Vajnory. 

Ďalšie testovacie miesto, ktoré autorka spomína bolo doplnkovou službou pre občanov Vajnor mimo povinných plošných testovaní, realizované treťou stranou. Pripomíname, že sme boli jednou z prvých mestských častí, ktorá odberové miesto vo svojej mestskej časti pre občanov zabezpečila. Od januára 2021 do 2. mája 2021, kedy sme ukončili testovanie, sme v našom kultúrnom dome celkovo otestovali vyše 26 tisíc ľudí. Pokojne sme mohli aj netestovať, ale nevieme, čo by na to povedali obyvatelia Vajnor, ktorí by boli nútení, kvôli certifikátom o testovaní, ktoré boli v tej dobe vyžadované takmer všade, cestovať do iných mestských častí, miest a obcí. Aj z toho dôvodu sme pre našich obyvateľov posilnili možnosť testovania a získania certifikátov a to v dome kultúry, ktoré boli plne organizované v réžií mestskej časti a zastrešené mobilným odberným miestom, tzv. MOM pod gesciou Bratislavského samosprávneho kraja. Zabezpečovali sme kompletne lekársky personál a dobrovoľníkov vrátane kompletného manažmentu a organizácie počas víkendov. Napriek tomu, že pani blogerka Hilbertová sa snaží aj v tomto prípade navodiť u čitateľa pochybnosti transparentnosti, považujeme naše konanie aj s odstupom času za správne a v tom čase pre našich obyvateľov za veľmi užitočné.  

Na uvedených faktoch, ktoré blogerka Hilbertová považuje za čudné, však čudné nie je nič, dokonca ani zvláštne ani objavné. Samospráve spomínané nájomné zmluvy nijakú škody nespôsobili. Problémom sú nerefundované náklady na služby, ktoré od nás štát často vyžaduje a pandémia alebo utečenecká kríza bola jedna z nich. A podobne ako pri utečencoch autorka opäť plače na nesprávnom hrobe.

• Nájmy strojov

V uvedenom blogu sú spochybňované aj nájmy strojov, ale autorka opäť opomína fakt, že vďaka nákupu auta HAKO a Infrasetu cez VPS, Vajnory ušetrili peniaze svojich obyvateľov. Vytvorila domnienku o údajnom neefektívnom hospodárení, v konečnom dôsledku vynechala ale také podstatné fakty ako je servis a údržba strojov, ich opotrebovanie alebo opäť len pracuje tendenčne s DPH. 

Dôležitým faktom je, že obdobne ako každá samospráva platí napríklad za pohotovosť pri zimnej údržbe ciest aj vtedy, keď akurát nesneží (nakoľko žiaden dodávateľ Vám nedodá túto službu len vtedy, keď je to reálne potrebné), tak obdobne aj Infraset a HAKO sú špecifickými  mechanizmami, ktoré sa dajú využívať iba sezónne a dokážu nám flexibilne riešiť veľa problémov. Preto ich celoročný nájom nie je vôbec neekonomický. Napríklad na úrade máme aj také nástroje ako sú vŕtačky, ale je logické, že sa nepoužívajú 24 hodín denne 7 dní v týždni, ale najmä vtedy, keď je ich treba.

VPS okrem toho znáša všetky náklady na auto, palivo, údržbu, opotrebovanie, pneumatiky, STK a mnohé ďalšie prevádzkové náklady vozidla, ktoré je stále k dispozícii. 

Vychádzať preto len z nákupnej ceny vozidla ako to robí pani Hilbertová je opäť úplne absurdné. Pre predstavu je to podobné, ako keby si niekto kúpil auto na lízing a po jeho splatení by bol treťou stranou požiadaný, aby automobil daroval, nakoľko kúpna cena už bola vysoko preplatená a vlastniť ho teda je netransparentné, neekonomické a vlastne asi aj zbytočné. 

Okrem toho, ak si za určité činnosti VPS fakturuje príslušnú maržu, nikto vo Vajnoroch o nič neprichádza, keďže ako už bolo uvedené, hlavnou činnosťou VPS, ktorá (ako sme už v článku uviedli) je 100%-nou spoločnosťou mestskej časti, je zveľaďovanie mestskej časti a opakujeme, že na to sú aj všetky finančné prostriedky použité.

• „Drahšie“ Vajnorské novinky

Ďalšou pseudokauzou, na ktorú sa snaží blogerka Hilbertová poukázať, bola tlač Vajnorských noviniek prostredníctvom VPS. Nehovoriac o tom, že táto skutočnosť už nie je vôbec aktuálna. Od tlače prostredníctvom VPS sme už pred časom upustili a novinky dáva tlačiť mestská časť. Dôvodom boli nestabilné ceny po vypuknutí krízy na Ukrajine a VPS nebola schopná garantovať cenu tlače voči mestskej časti. Z toho dôvodu sa do verejného obstarávania mestskej časti VPS nezapojila a nepredložila cenovú ponuku.

Ale aj tlač, ktorá sa takto robila v minulosti, prostredníctvom dcérskej spoločnosti mestskej časti je úplne bežná vec v samosprávach. Bola vždy transparentne vysúťažená a autorka opomenula možnosť uplatnenia odpočtu na DPH, ktoré bolo určite väčšie ako údajné „predraženie“ prostredníctvom dcérskej spoločnosti mestskej časti. 

Marža bola približne päť percent, čo pri sume 6 tisíc eur ročne predstavuje približne 300 – 500 eur za rok, a ktoré opäť tak či tak zostali v mestskej časti. Skutočne obrovská kauza, pri ktorej nikto nič neprerobil, naopak vďaka tomu, že existencia dcérskej spoločnosti umožňuje samosprávam nákup tovaru a služieb tak, aby si mali možnosť uplatniť odpočet DPH ušetrili, čo znamená že nákup bol aj v tomto prípade pre Vajnory výhodnejší.

Mohli by sme si prejsť aj ďalšie mestá a obce na Slovensku a videli by sme, že je to úplne štandardné a nikto na ničom neprerába. Len pani blogerka sa znova  opomínaním faktov a rôznymi ďalšími nástrojmi zahmlievania snaží vytvoriť dojem, že len vo Vajnoroch sa deje niečo nekalé a prišla tak k skreslenému objavu, že naša dcérska spoločnosť pri tlači noviniek „vytunelovala“ 300 eur. To, že vzhľadom na odpočet DPH sa správala finančne efektívne, akosi opäť prehliadla.

• Kam ide zisk a kto z toho profituje?

Aj takéto otázky si kladie autorka. Napriek tomu, že z podstaty fungovania dcérskych spoločnosti samospráv je samozrejmé, že ak je ich stopercentným vlastníkom obec, mesto, mestská časť, zostávajú v samospráve. Tak isto ako keď má autorka peniaze buď v peňaženke alebo na bankovom účte. Vzťah medzi samosprávou a jej dcérskou spoločnosťou je uzavretým mechanizmom, nefigurujú tam žiadne tretie  osoby ani výdavky VPS nesmerovali ani nesmerujú na žiadne spoločnosti ani tretie subjekty s nejasnou vlastníckou štruktúrou a už vôbec nie s firmami s vlastníckym prepojením na žiadneho zástupcu spoločnosti či poslanca mestskej časti. Každý z nich svoju činnosť robí bez nároku na akúkoľvek odmenu. Napriek tomu sa tento dojem blogerka Hilbertová v jej článku snažila u verejnosti vytvoriť, čo potvrdzujú aj mnohé poburujúce komentáre čitateľov. 

Pri analyzovaní ziskovosti a stratovosti VPS netreba zabúdať na odpisy, ktoré má spoločnosť každý rok zo stavby kultúrneho domu Tie tvoria náklady a tým je VPS logicky pri začatí každého kultúrneho roku v strate. Výnosmi následne znižuje výšku takto generovanej straty. Všetky tieto fakty sú uvedené aj v každoročne zverejňovaných výročných správach.

• Kultúrny dom

V ďalšej časti sa blogerka Martina Hilbertová venuje aj problematike Kultúrneho domu. Došla k prekvapujúcemu objavu, že firma, ktorá manažuje Dom kultúry a inak patrí skúsenému vedúcemu a choreografovi súboru Lúčnica Mikulášovi Sivému, dostávala platby za spravovanie Domu kultúry aj počas pandémie. Ide o ďalšie z iracionálnych odhalení autorky, keďže s vysokou pravdepodobnosťou musela aj ona platiť za náklady za svoj byt alebo dom ako elektrika, vodné, stočné, internet, televízia a ďalšie aj počas pandémie a lockdownov.

O nehnuteľnosť je potrebné starať sa a udržiavať ju aj počas pandémie, inak by spustla a náklady by boli ešte väčšie. Mimochodom Dom kultúry sa využíval aj počas pandémie, čo zas na úplne inom mieste autorka tiež spochybňovala a to na pravidelné plošné a štátom nariadené antigénové testovania. Okrem toho, ako to aj z názvu budovy vyplýva, ide v prvom rade o kultúru, tá nie je primárne určená ako administratívna alebo multifunkčná budova na generovanie zisku

Pani Hilbertová však nezostala len pri úvahách, či sa o nehnuteľnosť, aj keď nie na sto percent využívanú, treba starať aj počas pandémie alebo je lepšie nechať ju spustnúť a zruinovať. Pri správe Domu kultúry vyčíta aj paušálne platby za účtovníctvo v hodnote 648 eur mesačne. Tu samozrejme platí tiež, že účtovníctvo je paušálna služba, ktorá sa vedie celoročne, je to zákonná povinnosť.  Ide o bežnú sumu za tento úkon, riadne vysúťaženú, v  rámci ktorej je aj spracovanie a podávanie daňových priznaní, ktoré tiež firmy podávajú bez ohľadu na to, či je covid, alebo akú veľkú činnosť práve v tej dobe vykonávali, taktiež všetky výkazy, štatistika.... Ak je teda kauzou paušálna platba za zákonom povinné vedenie účtovníctva vo výške 648 eur mesačne vrátane podávania daňových priznaní, ktorá bola riadne vysúťažená, tak potom už môže byť skutočne kauzou čokoľvek. Podľa uvedeného zmýšľania sa zrejme tuneluje každá jedna firma, ktorá si dáva externe robiť účtovníctvo a daňové priznania, tak ako jej to ukladá zákon.

• Kontrola hospodárenia

V závere článku sa pani Hilbertová zamýšľa nad tým, či funguje kontrola. V rámci toho si pomáha vytrhnutými úryvkami   vyjadrení predstaviteľov NKÚ tak, ako sa jej hodí. Všeobecne myslené vyjadrenie na problém ako taký, zasadí do rámca konkrétnej spoločnosti vo Vajnoroch a potom tam zvýrazní niečo, čo si sama vymyslela, a čo reálne ani neexistuje. 

Vzťahy miestneho kontrolóra s poslancami v malej mestskej časti vyvodzuje napríklad na základe kandidátky spred mnohých rokov, o ktorý rok konkrétne sa jednalo radšej ani nenapíše, alebo sa v rámci svojich zistení zaoberá aj tým, či je niekto bývalý futbalista...

Čo sa týka miestneho kontrolóra, faktom je, že pán Martin Gramblička bol riadne a demokraticky v zmysle zákona zvolený zastupiteľstvom, ktoré si zvolili občania. Mimochodom miestny kontrolór nie je jediným nástrojom kontroly, ktorý máme – mestská časť je pravidelne kontrolovaná daňovými úradmi a aj už vyššie spomenutým NKÚ, z ktorého vyjadreniami blogerka voľne fabuluje.

Ako sme už uviedli v úvode, konateľmi sú starosta a miestny poslanec práve preto, že sa jedná o stopercentne dcérsku spoločnosť Vajnor, aby v nej neboli žiadne cudzie prvky. Ak by tam bol niekto cudzí predpokladáme, že zasa by bol problém ako to, že s majetkom MČ narába cudzia osoba. Starosta mestskej časti funkciu konateľa vykonáva bezodplatne a z dôvodu, aby Vajnory mali svoj majetok pod kontrolou, a navyše nemuseli byť vynakladané dodatočné finančné náklady na činnosť iného človeka. Nepoberá žiadnu odmenu, a žiaden konflikt záujmov medzi pozíciou starostu, poslanca alebo konateľa takejto spoločnosti nie je a ani z princípu nemôže byť.

V tejto súvislosti je už ďalšie tvrdenie autorky, že starosta podpisuje zmluvy sám so sebou opäť zavádzajúce a čistá fabulácia.

Blogy autorky vykazujú všetky známky politickej motivácie a zábranou nie je ani zrejmé porušenie Etického kódexu novinára.

Na základe faktov sme ukázali ako pani Hilbertová voľne fabuluje s faktami. Na viacerých miestach, nielen pri spomenutom titulku  zásadným spôsobom porušuje už spomenutý Etický kódex novinára, nehovoriac o politickej motivácii jej textov. Spomenutý kódex hovorí napríklad aj o tom, že hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov. A najmä, podľa článku 3 spomenutého kódexu „Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.“

V úvode textu sme spomenuli koordináciu pani Hilbertovej s niektorými poslancami vo Vajnoroch počas zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Vajnory a to, že text zverejnila tesne pred jeho rokovaním, kde sa aj osobne zúčastnila. Martina Hilbertová svoju politickú angažovanosť ukázala aj v následnej diskusii na sociálnych sieťach k svojim blogom, kde napríklad v reakcii obvinila občianskych aktivistov vo Vajnoroch, že v minulých voľbách znemožnili vyhrať jednému z troch kandidátov na starostu – a to len poukazovaním a citáciami jeho vyjadrení z minulosti. A  nemohlo ujsť pozornosti, že presne s ním si blogerka Hilbertová koordinovali svoje vystúpenia aj počas spomenutého miestneho zastupiteľstva

Na inom mieste na sociálnych sieťach potvrdzuje koordinovanie svojej práce s ďalšou komunálnou političkou Monikou Debnárovou a sama priznáva spoluprácu s vajnorskými komunálnymi politikmi, ktorých označuje ako „opozičných“. Väčší dôkaz politickej angažovanosti údajnej investigatívnej žurnalistky ani nemôže byť. 

Zacitujme priamo vyjadrenia pani Hilbertovej z diskusie na sociálnych sieťach, kde hovorí o poslankyni Debnárovej: „Za podporu som veľmi vďačná. Keď som totiž urobila prvé zistenia o tom, ako fungujú dcérske firmy mestských častí v Bratislave, vedela som, že potrebujem silného partnera. Pomohla mi aj Nadácia Zastavme korupciu a Monika Debnárová - vaša vajnorská poslankyňa za čo im úprimne ďakujem.“ alebo: „Ale späť k mojej téme. Mrzí ma len jedna vec, že moje zistenia skončili niekde v polovici. Ešte je tam veľa indícií, za ktorými by sa dalo uberať. Zistenia však stačili na to, aby opoziční poslanci vo Vajnoroch, hlavne pani Debnárová, začali požadovať systémové zmeny. A to bolo cieľom mojej práce.“ 

Texty Martiny Hilbertovej a následne vyslovene sa politické angažovanie v diskusiách k nim potvrdzujú že nejde o investigatívnu žurnalistiku, ale o politický aktivizmus. Aj ten je však legitímny, len sa pri ňom netreba vydávať za novinára, lebo je to v zásadnom rozpore s jeho prácou, o ktorej hovorí aj článok 16 spomenutého kódexu: „Novinár sa politicky neangažuje, ak by jeho politická činnosť mohla viesť ku konfliktu záujmov a spochybniť jeho nestrannosť alebo objektivitu.“

Martina Hilbertová sa v blogoch o problémoch v Bratislave venuje prioritne  Vajnorom, na rokovaní zastupiteľstva sa politicky angažuje, svojou politickou činnosťou je v konflikte záujmov. Ešte raz – opozičný politický aktivizmus je úplne legitímny, len to, že sa prezentuje ako novinárska práca nie je vôbec v poriadku a veci treba nazvať pravými menami.

• K téme LIDL

Tejto téme mala potrebu sa autorka vyjadrovať v samostatnom blogu. Treba pripomenúť, že v čase nástupu súčasného vedenia mestskej časti bolo stavebné povolenie na supermarket Lidl už vydané. Napriek tomu sme konali nad rámec našich kompetencií, aby sme zabezpečili spokojnosť obyvateľov.

Mestská časť uskutočnila rokovanie zo zástupcami investora a developera, kde boli vyzvaní, aby rešpektovali záujmy občanov a boli dobrými susedmi. V dôsledku toho bola vytvorená pracovná skupina zastúpená aj obyvateľmi dotknutej lokality, kde predniesli svoje pripomienky. Ochota investora bola rešpektovať a hľadať ústretovosť v takých podmienkach, ktoré zároveň nebudú mať vplyv na vydané územné a stavebné rozhodnutie a ktorými by sa stalo neplatné. 

Vedenie mestskej časti sa zúčastnilo aj verejného stretnutia s obyvateľmi lokality priamo na mieste výstavby. Všetky prednesené požiadavky boli prerokované s investorom a developerom a mnohé z nich aj skutočne zapracované. Celú faktografickú chronológiu sme už pred niekoľkými rokmi vysvetlili v chronológii na web stránke. 

Potraviny LIDL sú otvorené už niekoľko mesiacov a na rozdiel od autorky blogu vnímame spokojnosť ľudí s prítomnosťou supermarketu v našej mestskej časti. Rovnako sa nenaplnili ani žiadne obavy a katastrofické scenáre z dopravného kolapsu, napriek tomu, že k dnešnému dňu ani nie je spustený hlavný zjazd z Rybničnej ulice (nadjazd) a územie je obsluhované z dočasného vstupu.

Okrem týchto skutočností je v prípade výstavby supermarketu potrebné uviesť, že celé schvaľovacie konanie bolo predmetom odvolania na nadriadenom orgáne, ktorý potvrdil správnosť konania stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Vajnory. Rovnako bolo podaných  sedem samostatných žalôb na príslušné sudy, pričom podľa našich informácií štyri z nich boli súdom  zamietnuté a rovnako bola potvrdená správnosť celého konania. Snaha spochybňovať pri uvedených skutočnostiach správnosť a korektnosť konania stavebného úradu by bolo možné len pri vedomom prehliadaní rozhodnutia nadriadeného odvolacieho orgánu.