Knižnica je katedrála umenia

Knižnica je katedrála umenia. Nie preto, že je tam ticho ako v kostole, ale pre jej výnimočnosť. Nikde inde sa nenachádza toľko múdrosti ako v chráme literatúry, nikde inde nenájdeme takú pestrosť príbehov, udalostí, zápletiek – i problémov ako poskytujú knihy. K takým miestam patrí aj Miestna knižnica vo Vajnoroch, ktorú niekoľko rokov vedie pani Helena Paulenová.

Aký je v súčasnosti záujem o návštevu knižnice?

Dvere vajnorskej knižnice sa otvárajú každé popoludnie nespočetnekrát; tu býva  „mesiac knihy“ každý mesiac. Už od minulého roka sme zaznamenali nárast záujmu a prílev nových čitateľov a čitateliek najmä z kategórie „mladých dôchodcov“, ktorí rozšírili rady našich používateľov, ale v posledných mesiacoch je to možno aj zvýšením cien kníh. Keďže žiaci a študenti potrebujú povinne prečítať určené tituly, tak sa opakovane vracajú do knižnice.  Počet zapísaných čitateľov v tomto období je 700, avšak aktívnych je 410 – to znamená tých, ktorí majú na tento rok zaplatený členský príspevok.

Nie je to však len miesto požičiavania a vracania (nie vždy) kníh, ale aj spoločenských i výchovných podujatí.

Vďaka finančnému príspevku Miestneho úradu MČ Vajnory aj tento rok pokračujeme v pravidelných programoch pre vajnorských školákov - v spolupráci s Občianskym združením EduDrama. Pod vedením Mgr. Veroniky Kořínkovej a Mgr. Barbory Vítkovej-Jurinovej a s výdatnou pomocou ich kolegýň ožívajú hrdinovia detských knižiek. Deti majú možnosť na vlastnej koži zažiť dobrodružstvá – príbeh o poslušných /alebo neposlušných/ kozliatkach, radosti a starosti troch bratov na motívy Dobšinského rozprávok, dobrodružstvá zbojníčky Ronji, chystajú narodeninový darček pre deduška, hľadajú, kto sa to skrýva v lesnej skrýši. Deti sa spontánne zapájajú, snažia sa vžiť do pocitov jednotlivých postáv, sledujú, ako sa rozvíja príbeh a rozuzlenie zápletky.

Dalo by sa povedať, že sa tak rozvíja tvorivé myslenie i podnecovanie fantázie?

Možno to povedať aj tak, lebo sa venujeme  dôležitým súčastiam rozvoja osobnosti detí ako samostatnosť, zodpovednosť za vlastné rozhodnutia, vzťahy rodičov a detí, sila kamarátstva, problém šikany, xenofóbie a prijatie inakosti menšín - skrátka literatúra v akcii. Výška tohtoročného grantu bude stačiť na  20 samostatných programov pre deti  a zostane aj na semináre pre pedagógov. Skvelá myšlienka, ďakujeme!

Knihy sa používaním opotrebúvajú, ale treba taktiež dopĺňať nové tituly. Aké máte na to možnosti?

Počas celého roka zabezpečujeme obnovu a doplňovanie knižného fondu, jednak nákupom kníh z rozpočtu mestskej časti Vajnory a tiež z darov konkrétnych ľudí. Všetky tituly sú elektronicky spracované a na stránke knižnice je zverejnený prístup na aktuálny katalóg – spolu 11750 kusov.  Ako ste poznamenali, častým požičiavaním sa knihy opotrebúvajú, preto niektoré musia aj do opravy – túto službu nám poskytuje knihárska dielňa Mestskej knižnice v Bratislave. Knihy sa odtiaľ vracajú ako nové a slúžia ďalej.

Máte okrem kamennej knižnice aj „satelitné“?

Stále veľmi dobre „fungujú“ naše tri malé maľované knižnice. Aj vďaka našej usilovnej dobrovoľníčke zabezpečujeme, aby domčeky boli stále plné kníh. Ďakujeme tiež za dary od známych i neznámych darcov – niektorí z nich by si zaslúžili mimoriadnu medailu za rozvoj knižnice. Úprimná vďaka!

Aké ďalšie formy činnosti sa u vás konajú?

Veľkú obľubu a záujem majú aj besedy so spisovateľmi a autormi - našimi poslednými besedujúcim hosťami boli Lucia Grigová a Dušo Martinčok - aj v tejto aktivite budeme pokračovať. Svojich poslucháčov si našlo aj tradičné Adventné čítanie, a tak ho plánujeme realizovať aj tohto roku. Teším sa, že máme stálych návštevníkov, že sa ich rady rozširujú, čo je najmä v terajšej dobe informačných technológií dobré znamenie, alebo je to aj tým, že sme naozaj stále dedinou,  aj keď v meste.

Správni čitatelia si knihy vážia, opatrujú, ale niekedy aj zabudnú priniesť späť. Ako upozorňujete svojich návštevníkov, aby ich vrátili?

Máme rôzne formy upozornení, ale ja poznám svojich skalných i tých menej často prichádzajúcich, veď vo vajnorskej knižnici pracujem už 15 rokov. Neraz si pripadám ako chodiaca upomienka – stačí však zábudlivca stretnúť na ulici a na druhý deň je kniha opäť na svojom mieste. Toto skutočne funguje. Samozrejme, je veľkou výhodou, že knižnica je otvorená každý pracovný deň  od 14.00 do 17.00 hod.

Želáme Miestnej knižnici vo Vajnoroch i jej pani knihovníčke, aby obľuba tejto inštitúcie nielen pretrvávala, ale aj narastala.