Čo na to starosta?

Na jeseň sa Vajnory ocitli v epicentre pozornosti médií kvôli nelegálnej migrácii. Čo všetko v tejto súvislosti musela mestská časť riešiť?

Čo sa týka situácie okolo tranzitnej migrácie, posledné týždne boli pre našu mestskú časť a Bratislavu naozaj zložité. Od leta som dostával množstvo podnetov, e-mailov a telefonátov od občanov, ktorí na situáciu upozorňovali. Niektorí mali strach z neznámeho, čo je úplne prirodzené. Báli sa migrantov potulujúcich sa po Jurskej ceste, parkoch, detských ihriskách a v okolí Rybničnej ulice. Ďalší naopak chceli pomôcť alebo sa báli o životy utečencov, ktorí  v tme chodili okolo ciest plných áut.

Prežili sme si ako samospráva utečeneckú odyseu, videli množstvo nešťastných ľudí a pomáhali takpovediac dňom a nocou. Už od júla sme štátne orgány upozorňovali na túto situáciu a tiež na to, že treba vytvoriť podmienky pred sídlom cudzineckej polície, aby migranti neblúdili ulicami mestskej časti. Aby nemali pocit ohrozenia ani oni, ale hlavne naši občania.

S príchodom prvých chladných dní v októbri sa situácia začala dramatizovať. O život takmer prišlo malé dieťa migrantov, ktoré sme museli zachraňovať uprostred noci. Vzhľadom na daný stav, Bratislava vyhlásila krízovú situáciu. Až potom ako o probléme v októbri informovali médiá,  štát pristúpil k výstavbe dočasných domčekov.

Kým ale štát postavil tieto domčeky, zobrali sme situáciu do vlastných rúk. V spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou sme na miesto doviezli a postavili dočasné vyhrievané stany.

Moje obrovské poďakovanie za ochotu a spoluprácu s riešením situácie v celom tomto krízovom období patrí v prvom rade kolegom z magistrátu, mestskej polícii a úseku zásahovej jednotky a kynológie, Slovenskej katolíckej charite,  našim dobrovoľným hasičom z Ivanky pri Dunaji, DHZO Bratislava – Rača, Dobrovoľnej civilnej ochrane, a všetkým ďalším ochotným dobrovoľníkom, bez ktorých by sme situáciu nevyriešili. A samozrejme obrovská vďaka patrí aj našim kolegom z hospodárskej správy. Bez nich by sme situáciu len ťažko zvládli.

Celá situácia by preto mala byť pre všetkých zainteresovaných poučením do budúcnosti.  Predovšetkým pre štátne orgány, aby boli na situácie tohto typu pripravené. Keďže krízových situácii vo svete aj na Slovensku pribúda a bohužiaľ to bude pokračovať ďalej, na ich riešenie by sme mali mať presnú adresu, kam sa obrátiť, aby štát rýchlo konal. Lebo ministerstvo vnútra a okresné úrady na to zjavne nestačia.

Musíme byť pripravení na scenáre rôznych kríz a zvládnuť ich si bude vyžadovať hlavne úsilie od štátu. Nie čakanie na to, že sa problém vyrieši sám. Alebo, že to necháme tak a vždy sa nájde niekto, kto sa už na to nemôže pozerať a pomôže.

Nielen Vajnory ale takmer všetky samosprávy na Slovensku tlačia pred sebou investičný dlh v cestnej infraštruktúre, ide o investície ktoré sú ďaleko nad rámec ich rozpočtových možností. Aké sú riešenia tejto situácie?

Sme si vedomí nesmiernej dôležitosti investícii do cestnej infraštruktúry, rekonštrukcia jednej ulice však môže ísť do státisícov eur a na opravu celých Vajnor by sme museli minúť niekoľko vajnorských ročných rozpočtov. Postupujeme preto pomalšie ako by sme sami chceli, a ako by si to želali aj samotní Vajnoráci. Pomôcť si však vieme rôznymi spôsobmi. Do opráv komunikácii sa snažíme zapojiť napríklad aj podnikateľské subjekty, ktoré majú záujmy v našej mestskej časti, tak ako tomu bolo naposledy pri pokladaní nových optických káblov.

Veľmi ma teší, že máme aj pilotný projekt ulice Široká. Zaujímavý je tým, že občania novú komunikáciu vybudovali spôsobom, aby minimalizovali budúce náklady na opravy a rekonštrukcie a v konečnom dôsledku tak ušetrili finančné prostriedky nášmu rozpočtu. A zároveň sme sa s nimi dohodli, že časť ušetrených budúcich nákladov poskytneme ako spolufinancovanie na dokončenie cesty. Je to vec, ktorou dotknutí obyvatelia ulice nevedeli dlhé roky pohnúť.

Vyzdvihol by som, že je to jednak ukážka ako môže vyzerať spolupráca mestskej časti a občanov pri realizácii verejných priestorov a zároveň ako má vyzerať ulica v 21. storočí. Na možnosti a limity územia je to dobrý príklad riešenia statickej a dynamickej dopravy pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Poskytuje vysokú bezpečnosť pre chodcov, mamičky s kočíkmi, deti a ďalšie zraniteľnejšie skupiny ľudí.

Dôležitý je zároveň aj ekologický aspekt. Vzhľadom na obmedzené možnosti sadenia vzrastlých stromov kvôli jestvujúcim inžinierskym sieťam a vjazdom do nehnuteľností sme dokázali vytvoriť aj zelené ostrovčeky, ktoré budú vysadené rôznymi druhmi okrasných drevín a trvaliek. Tak aby nepôsobili monotónne, ale práve naopak celú ulicu spestrili a skrášlili. Zelené ostrovčeky sú zároveň urobené formou vodozádržných opatrení a vyspádovania komuniácie, aby dažďová voda tiekla do nich.

Veríme, že táto ulica bude inšpiráciou aj pre ďalšie lokality a podobným spôsobom budeme zveľaďovať naše prostredie a cestnú infraštruktúru.

Posledné roky sa vo Vajnoroch uskutočňovala prístavba Základnej školy Kataríny Bruderovej, ako to vyzerá s jej dokončením?

Prístavba Základnej školy Kataríny Bruderovej je najväčšou investíciou v novodobej histórii Mestskej časti Bratislava - Vajnory. Aktuálne sme v poslednej fáze a prebieha kolaudačné konanie, po jeho ukončení budú môcť deti zasadnúť do nových lavíc a priestorov.  V súčasnosti prebiehajú práce na dokončení vonkajšieho školského areálu.

Prístavba nového bloku školy, vstupného vestibulu, rozšírená jedáleň a pohybová trieda boli dokončené úspešne už v auguste. Aktuálne prebieha kolaudačné konanie a usilujeme sa, aby prebehlo čo najrýchlejšie, bez prieťahov a zdržaní. 

Chcem poďakovať realizátorovi stavby, kolegom z úradu, ale rovnako veľkou mierou oceniť aj obrovskú trpezlivosť všetkým rodičom deti, celému pedagogickému zboru, vedeniu školy a všetkým, ktorí viac ako rok museli znášať náročné podmienky. Všetci prispeli k tomu, že aj v neľahkých podmienkach, kedy sme museli čeliť pandémii, nedostatku stavebných materiálov, či dramatickému nárastu cien je dnes jedna z najväčších investícií vo Vajnoroch za posledné desaťročia  realitou a čoskoro začne slúžiť našim deťom a pedagógom.