V Miestnej  knižnici vo Vajnoroch nastala zmena

S nástupom elektronických médií sa rodili úvahy o tom, že funkcia knižníc bude postupne strácať na význame i na poslaní. V niektorých prípadoch sa tieto inštitúcie aj rušili, našťastie to boli ojedinelé javy. Dnes vieme, že sa tak nestalo. Zdá sa, že opäť nadobúdajú nielen svoj pôvodný význam. V súčasnosti sú dôležitým miestom pre komunitu, miestom stretávania sa, diskusií so spisovateľmi a inšpiratívnymi ľuďmi i zážitkového vzdelávania pre deti. Takým priestorom je dlhodobo aj Miestna knižnica Vajnory s viac ako 11 000 knihami a  aj s tromi malými knižnicami..

Ale o tom sme sa porozprávali s pani Helenou Paulenovou, donedávna vedúcou knižnice.     

o  Informácia o Vašom odchode z knižnice bola i nebola prekvapivá. Odkedy ste v nej pôsobili?                                                                           

Vo vajnorskej knižnici som pracovala takmer šestnásť rokov. Mojou predchodkyňou bola do roku 2009  pani Elena Popelková. Vtedy knižnica ešte sídlila v pomerne zložitých podmienkach v budove bývalej Materskej školy na Šaldovej ulici, kde v poslednom období aj fúkalo, zatekalo. Významnou zmenou bol rok  2015, keď sa knižnica presťahovala do domu kultúry. Tým sa podmienky činnosti knižnice citeľne skvalitnili.                                                 

 o  Čím?                                                                                                    

Podarilo sa  zabezpečiť kompletne nové zariadenie a knižné regály na mieru, aby vyhovovali knižničným podmienkam. Urobili sme rozsiahle vyradenie zastaraných a zničených kníh. V tom mi pomáhala aj mladá praktikantka, naša čitateľka, vtedy študentka,  o ktorej budeme ešte hovoriť.  Jedinou nevýhodou je poschodie, kde sa knižnica nachádza, ale keď treba, tak výmenu knižiek pre tých, ktorým robí ťažkosti vyjsť na poschodie, vyriešime aj na prízemí.   

 o   Čo všetko okrem knihovníckej činnosti zahrnovala Vaša práca?           

Okrem bežnej prevádzky a výpožičiek som organizovala rôzne besedy so spisovateľmi – našimi hosťami boli napríklad Gabriela Futtová, Michal Hvorecký, Juraj Šebo, František Mikloško, Dušo Martinčok, Jana Beňová, Petra Džerengová a iní. Vydarenými boli aj debaty, ktoré vznikli v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN) - tu musím pripomenúť, že naša knižnica dostala od UPN mnoho publikácii, ktoré sú súčasťou fondu knižnice. Taktiež som pripravovala a organizovala návštevy pre deti obidvoch materských škôl a základných škôl a veľmi pestrá bola aj spolupráca s občianskym združením EduDrama,  ktoré v knižnici pripravovalo pútavé stretnutia s detskými knihami a zážitkové čítania pre vajnorské deti. Rodiny s deťmi si obľúbili aj online Adventné čítanie kníh, ktoré vzniklo počas pandémie, a stala sa z neho tradícia. Vianočné rozprávky už tradične čítajú Veronika Kořínková z EduDramy a herec Ivan Šandor, prizvali sme aj ďalších hercov a herečky – Táňu Pauhoffovú, Barboru Andrešičovú a Tomáša Pokorného. Všetky tieto činnosti boli a sú obohatením pre všetkých. Ak je takáto práca pre človeka aj koníčkom  - a pre mňa bola - je to šťastie a radosť zároveň .                     

o  Odchádzate z knižnice nadobro?                                                               

Kdeže. Aj keď je naša nová pracovníčka odborne pripravená, rada jej pomôžem radami, prípadne ďalšou spoluprácou, napríklad pri organizovaní besied.                   

o Tunajšia knižnica má aj, dalo by sa povedať, akési satelity. O čo ide a ako vznikli?                                                                                                       

Skupina mladých nadšencov pred dvanástimi rokmi v spolupráci s Miestnym úradom Vajnory osadila tri vajnorské malé knižnice, ktoré dodnes ľudia otvárajú a prinesú, či požičajú si z nich knižky. Jedna je v Parku pod lipami, ďalšia na veľkom detskom ihrisku, tretia na námestí. Knižnice by si zaslúžili renováciu, sú značne opotrebované. V tomto období diskutujeme aj o tom, či vyrobiť štvrtú malú knižnicu, ktorá by mala byť v príjemnom parku na Buzalkovej ulici vo veľmi peknom prostredí s kvetmi, sú tam lavičky, slovom ideálne prostredie na posedenie s knihou. Vajnorské malé knižnice sú oficiálne registrované ako Little Free Library (Malá voľne prístupná knižnica) a každá má svoje poradové číslo. To znamená, že knihy v nich pravidelne kontrolujeme, triedime, aby  sme nevhodné obsahom alebo veľmi zničené a poškodené knihy odstránili                                                                             

o   Kto sa o tieto dcérske knižnice stará?                                                     

Posledné tri roky sa o malé knižnice ochotne starali dobrovoľníčky, študentky. Angažovala sa v tom aj architektka Lucia Grigová, ktorá vytvorila návrh domčeka, v ktorom sú knižky, aj moje dve dcéry a ďalší milovníci kníh.         

o  Spomínali sme zmenu na poste knihovníčky. Ako k tomu prišlo?   . 

Ešte počas môjho pôsobenia praxovala v našej knižnici Vajnoráčka Katarína Číková,  v tom čase študentka Katedry knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. U nás  absolvovala povinnú prax počas štúdia. Po čase dokončila štúdium a po dohode s vedením miestneho úradu nastúpila do knižnice ako samostatná  odborná pracovníčka. Želám Katke, nech jej stretnutia s čitateľmi a práca s knihami robia radosť a nech sa jej všetky vypožičané knižky vracajú včas                                  

o   Pripravujú sa aj ďalšie zmeny?                                                        ň

So zmenou na poste knihovníčky a po viacročných skúsenostiach – s odobrením vedenia Miestneho úradu Vajnory – došlo k zmene výpožičných hodín. Ide o piatok, keď bude knižnica otvorená aj dopoludnia v čase od 9,00 – 16,00 hodiny. Ostatné časy sa nemenia. Veríme, že tieto hodiny využijú najmä dôchodcovia a rodičia s malými deťmi.

Doplnené výpožičné hodiny :

pondelok 14:00 - 19:00

utorok 14:00 - 18:00

piatok: 9:00 - 16:00