Príbehy vajnorského ornamentu (11) – Vyšívané, maľované...
Sú naozaj zaujímavým fenoménom – ľudové umelkyne ich maľovali alebo vyšívali najmä ako príležitostné dary pre rodinu i známych. Bývali darčekom k svadbe, k životným jubileám, k výročiam sobáša i promóciám. Sú vlastne „pokračovateľmi“ pôvodnej výzdoby interiéru vajnorských domov. Vajnorské ženy pôvodne maľbami zdobili priestor v „síňi“ (kuchyni) nad ohniskom. Táto plocha mala tvar poloblúka a maľba tvarovo kopírovala priestor, v ktorom vznikala. Aj v neskoršom období, keď sa pri výzdobe interiéru už nebolo treba podriaďovať priestoru, zachovávali vajnorské maliarky pôvodnú poloblúkovú formu maľby. A z pôvodnej jednoduchej bielej kresby na žltom podklade sa vyvinula dekoratívna pestrofarebná maľba, ktorá predstavuje azda najkrajšiu formu využitia vajnorského ornamentu.
V druhej polovici 20. storočia, keď už nebolo zvykom maľovať veľké ornamentálne kompozície na steny izieb, preniesli vajnorské umelkyne túto dekoratívnu tradíciu do vyšívaných a maľovaných obrazov. V mnohých z nich stále zachovávali pôvodnú formu – formička a kvet alebo oblúk. Formička bola základom celej maľby – je to vodorovný pás malieb a tvoril prakticky základ výzdoby. Nad formičkou, ktorá bola ohraničená vodorovnými čiarami zvrchu i zospodu, bol rozvrhnutý a vymaľovaný oblúk, vyplnený rôznymi motívmi. V neskoršom období sa od tradičnej formy upúšťalo a tvar ornamentálnej kompozície sa stáva voľnejším, závisí v plnej miere od umeleckého cítenia autorky, tak ako aj farebnosť obrazu.
Pri maľbe obrazov vajnorské ženy spravidla nevyužívali profesionálne maliarske potreby – preto majú mnohé zo starších diel farby vyblednuté, papier je rokmi zažltnutý. Nestávajú sa však týmto pre nás menej cennými – stále môžeme vnímať nielen krásu ornamentu, ale pre mnohých sú i milou spomienkou na mamu, babku, prababku...
Vyšívané obrazy sú väčšinou v lepšej kondícii – farby sú zachovalejšie a my môžeme obdivovať nádhernú techniku plnej predkreslenej výšivky, použité farby a striedanie lesklých i matných vyšívacích priadzí rôznych hrúbok – to všetko dodáva vajnorským výšivkám neuveriteľnú plastickosť a krásu, ktorú obdivujeme dodnes. Vyšitie takéhoto obrazu predstavovalo nesmierne množstvo hodín práce. A ak sa naň zadívate pozornejšie, zistíte, že robota vyšívačiek je neuveriteľne presná, čistá a predkreslenie je také jemné, že hotový obraz po stiahnutí z vyšívacieho rámu nebolo treba prať. Musíte sa zadívať veľmi pozorným okom, aby ste niekde našli stopy po predkreslení ceruzkou.
Toto umenie nezaniká ani dnes - obrazy sa maľujú a v menšej miere i vyšívajú stále. Vyšívaný obraz s vajnorským ornamentom bol napríklad vyhotovený pri príležitosti blahorečenia dona Titusa Zemana a najnovšie diela súčasných ľudových maliarok ste mali možnosť vidieť počas tohtoročnej Kvetnej nedele v Dome kultúry vo Vajnoroch. Práve ich práca je dôkazom, že vajnorský ornament stále žije, Vajnoráci ho stále považujú za súčasť svojho života a vedia ho uplatniť aj v interiéroch moderných domov a bytov. A ak máte i vy doma vyšitý či maľovaný „vajnorský“ obraz, dajte nám vedieť, my jeho príbeh veľmi radi predstavíme na stránkach Vajnorských noviniek.
Foto: Erika Surányiová