Vianočné svetlo
Čas sa kráti a opäť sme sa dostali do cyklu, kedy potme vstávame a z práce za tmy odchádzame. Je to náročné obdobie, keď má človek pocit, že mu celý deň prebehol a už nemá čas na akúkoľvek ďalšiu aktivitu, pretože je tma. A presne do tohto prostredia som sa dnes ráno zobudil aj ja. Budík, ktorý neúnavne zvonil, ma prinútil otvoriť ospalé oči. Posadil som sa na posteli a pozrel von oknom do tmy, ktorú len matne osvetľovalo pouličné osvetlenie. S pocitom, že je ešte noc, a preto by som z postele nemal ani vyliezať, som sa začal pripravovať do práce. Keďže vonku je už poriadna zima a v predpovedi hlásili aj sneženie, naobliekal som sa ako snehuliak, veď kto by chcel mrznúť. Kým som prišiel do práce, slnko už vykúkalo spoza oblakov. Pracovný deň sa mohol začať. Práce som mal veru toľko, že keď som sa konečne na chvíľu od nej odtrhol, vonku bola tma opäť. Pozrel som sa na hodinky, ktoré mi nenápadne naznačovali, že je načase ísť domov. Zbalil som si veci a nahodil na seba svoj kostým snehuliaka. Za dverami ma opäť čakal svet ponorený do tmy. Vyšiel som na ulicu, ktorú jemne osvetľovalo pouličné svetlo. Tma ma obklopovala zo všetkých strán a vzbudzovala vo mne pocit únavy. Konečne som prešiel na koniec ulice, kde ma nečakane osvetlila striebristá žiara. Pozrel som sa nad seba a uvidel som prekrásne vianočné osvetlenie. Rozhodol som sa ho teda nasledovať, kým ma nedoviedlo až do Parku Pod lipami, kde ma čakala svetelná oáza.
Keď som zbadal rozsvietený vianočný stromček, pocit únavy zo mňa náhle opadol. Svetielka ho obklopovali akoby viseli na pavučinkách a zlatisté blikajúce svetlo pripomínalo lesknúce sa kvapky rosy. To však nebolo všetko, očarila ma aj svetelná brána v tvare stromčeka. Podišiel som k nej a nechal som sa obklopiť svetelnou žiarou. Svetlo sa do mňa priam vpíjalo, až som na tmu úplne zabudol. S dobrou náladou som sa rozhliadol po parku a kochal sa svetelnými kvapľami, ktoré viseli na pódiu. No ešte stále to nebolo všetko, čo moje oči videli. Vedľa pódia stáli stromy obalené v svetielkach. Človek by ani nepovedal, ako krásne môžu vyzerať zimné stromy bez listov. Dlhú chvíľu som v úžase pozoroval vianočné osvetlenie, až ma z toho tranzu prebrala SMS-ka. Je čas ísť domov. Odchádzal som za sprievodu zlatistého a striebristého ligotu a z okna autobusu som sa aj naďalej kochal vianočným osvetlením. Celú cestu lemovali svetelné obrazy na stĺpoch, pri základnej škole som sa zasa nechal očariť obrovským žiarivým adventným vencom či trblietavým kruhovým objazdom.
Domov som sa vrátil plný energie a vianočnej nálady, a tak každému vrelo odporúčam, určite sa choďte pozrieť a vychutnajte si aj vy ten nádherný povznášajúci pocit z vianočného osvetlenia v našich Vajnoroch.