Slobodná a silná Európa znamená slobodné a silné Slovensko
Slovenského europoslanca Martina Hojsíka z frakcie Obnovme Európu, ktorý je pôvodom z Vajnor, zvolili v júli poslanci Európskeho parlamentu za jedného zo 14 podpredsedov európskeho zákonodarného zboru. Od europoslancov získal 393 hlasov, pričom na zvolenie mu ich stačilo 333. Nielen Slovensko, ale aj Vajnory si môžu povedať, že majú opätovne podpredsedu tejto významnej inštitúcie Európskej únie. Vajnorské novinky ho preto požiadali o krátky rozhovor.
Keď sa spätne vrátite k voľbám do Európskeho parlamentu, na Slovensku bola historicky najvyššia účasť. V čom vidíte príčiny? Zaujímajú sa ľudia viac o európsku politiku, alebo bola dôvodom vnútropolitická situácia?
V prvom rade mi dovoľte poďakovať všetkým voličom a voličkám, ktorí sa zúčastnili volieb do Európskeho parlamentu. Rekordná účasť ma veľmi potešila, rovnako ako víťazstvo Progresívneho Slovenska, ktoré ukázalo podporu voličov a voličiek proeurópskej politike. Myslím, že politické strany vynaložili v kampani oveľa väčšiu snahu, čo bolo viditeľné napríklad na obsadení kandidátok, ale aj na intenzite kampane. Napätá politická situácia určite prispela k väčšej mobilizácii voličov na oboch stranách politického spektra.
Politika sa zrýchlila, akoby sa odohrávala len v skratkách na sociálnych sieťach. Dá sa ešte vôbec hovoriť o tom, že politické strany či Európsky parlament majú aj nejaké priority na dlhodobejší časový horizont
Niekedy to tak môže pôsobiť, keďže čoraz viac ľudí čerpá informácie zo sociálnych sietí. Často sa tam však vyskytujú dezinformácie a zjednodušené vyjadrenia ku komplexným témam, žiaľ, aj zo strany mnohých politikov a političiek. My v Progresívnom Slovensku sa od vzniku hnutia snažíme pozerať na budúcnosť. Jednou z našich prvých publikácií, ktorú môžeme nazvať zakladajúcim dokumentom, je Vízia jednej krajiny z januára 2018, ktorej som spoluautorom. Celý dokument je založený na tom, ako by malo vyzerať Slovensko v roku 2030 a ako budeme čeliť výzvam, ktoré nás čakajú - od ekonomických a sociálnych až po tému, ktorej sa aktívne venujem v Európskom parlamente - a to je boj s klimatickou krízou a ochrana životného prostredia. Rovnako k tomu pristupuje aj Európsky parlament.
Keďže máme za sebou ďalšie extrémne leto, použijeme príklad riešenia klimatickej krízy. Od dlhodobého cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 sa odvíjajú kroky v zelenej a spravodlivej transformácii ekonomiky, ale aj v adaptácii na už prebiehajúcu zmenu. Teda pri prijímaní zákonov nielen diskutujeme s odborníkmi a odborníčkami a verejnosťou, ale zohľadňujeme aj strategické dokumenty, ktoré sme prijali.
Nerád by som hodnotil iné politické strany, myslím, že občania vedia zhodnotiť, komu ide o prospech krajiny a komu o vlastné záujmy.
Zvolili Vás za podpredsedu Európskeho parlamentu. Aké sú teda vaše priority pre Európu a pre Slovensko?
V prvom rade chcem pokračovať v tom, čo som rozbehol vo svojom prvom volebnom období. Teda riešenie umožniť ľuďom vyrábať zelenú energiu bez zbytočnej byrokracie, chrániť naše zdravie pred toxickými látkami, ale aj pomôcť ochrane včiel a ďalších opeľovačov. To všetko ako člen výboru pre životné prostredie a verejné zdravie, ale aj vo výbore pre priemysel a energetiku. Ochrana klímy a prírody musí pomôcť aj peňaženkám ľudí a sile nášho priemyslu. Preto potrebujeme lepšie podporiť využívanie zelenej energie domácnosťami, ako aj hĺbkovú obnovu verejných budov a bytových domov, čo navyše znižuje našu závislosť od dovozu plynu, šetrí peniaze občanom Slovenska a prispieva k čistejšiemu ovzdušiu.
Z pozície podpredsedu EP sa budem venovať podpore právneho štátu a demokracie nielen v Európe, ale všade vo svete, ako aj podpore občianskej spoločnosti a nezávislých médií, ktoré sú nevyhnutné, aby nás, politikov, kontrolovali.
Súčasne budem novo pôsobiť aj vo výbore pre zamestnanosť, kde sa chcem zamerať na dostupné bývanie, najmä pre mladých ľudí. Je to problém, ktorý trápi nielen mladých na Slovensku, ale v celej Európe, preto verím, že potrebujem hľadať spoločné riešenia.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v celoeurópskom meradle vzrástla podpora rôznych radikálnych extrémistických skupín. Bude podľa Vás tento trend pokračovať, alebo sa dá zvrátiť?
Pokiaľ chceme mať slobodu, tak ho zvrátiť musíme. Doteraz si pamätám na nemožnosť slobodne povedať svoj názor, či ostnatý drôt na našich hraniciach. Ale aj rady na banány či toaletný papier.
Chápem obavy ľudí z rýchlo sa meniaceho sveta. Aj ja ich mám. Ale práve preto považujem za veľmi kľúčové, aby sme mali slobodnú a silnú Európu. Pretože to znamená aj slobodné a silné Slovensko a Vajnory. Uzatvárať sa do seba, šíriť nenávisť a strach náš život nezlepší, nevyrieši katastrofálny stav zdravotníctva, školstva, ani nezlacní potraviny. Spolupráca, aj tá európska, je základom pre to, aby sme sa mali lepšie a odovzdali Slovensko našim deťom namiesto toho, aby sme ich videli utekať do zahraničia.
o Vajnorské novinky sa vďaka Vám dostali až na plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Ako často si nájde podpredseda Európskeho parlamentu čas zavítať do Vajnor?
Vždy, keď mi to pracovné povinnosti dovolia. Žijú tu moji rodičia a mám to tu veľmi rád.