Vajnorské lopty v Afrike
Lopty v našom areáli nemohli dlho slúžiť svojmu účelu, ale niekoľko z nich predsa len našlo uplatnenie a deťom spravili veľkú radosť. A veľmi ďaleko.
Klub podaroval niekoľko kusov z našich zásob Paulíne Kukučkovej, ktorá ich venovala deťom na Zanzibare. Po návrate z ostrova, ktorý leží pri východnom pobreží strednej Afriky a spadá pod Tanzániu, bolo zaujímavé počúvať o tom, akú radosť a ošiaľ vie ešte stále v niektorých chudobných častiach sveta spôsobiť futbalová lopta. V našich končinách už niečo zabudnuté, keďže máme dostatok cenovo prijateľných pomôcok aj zdrojov ako ich zabezpečiť. 22-ročná Paulína sa rozhodla cestovať aj preto, že má rada deti a pracuje s nimi ako trénerka modernej gymnastiky.
› Kde ste boli ubytovaná?
Bývali sme v dedine Jambiani v južnej časti ostrova. Boli sme skupina desiatich dievčat, ktoré chceli trochu pomôcť a aj vidieť niečo nové. Náš pobyt organizovala jedna dobrovoľnícka agentúra.
› Čo všetko ste deťom niesli?
Neboli to len lopty. Mali sme hlavne pomôcky do školy. Zošity, perá, ceruzky, maľovanky, ale aj oblečenie, topánky či hračky.
› Ako darovanie prebiehalo?
Navštívili sme dve školy. Jednu v Jambiani a druhú na mieste zvanom Uzi Island, kam sa dá dostať len pri odlive. Najprv sme s deťmi spoločne zbierali po plážach a okolí odpadky, lebo sme si všimli, že tam s nimi majú veľké problémy. Nechceli sme, aby dostali veci, ktoré sme im priniesli, len tak zadarmo. Keď svoju úlohu splnili, prišli sme do školy a deti si darčeky rýchlo rozchytali.
› Ako taká škola na Zanzibare vyzerá?
Školy sú tam ošarpané, opadaná omietka, jednoduché priestory bez okien.
› A čo športoviská?
Žiadne sme tam nevideli. Hrali iba futbal, a aj to iba na pláži, kde mali lopty tí najstarší. Mladší sa len pridali. V škole mali dvor s udupanou zemou, hrali naboso a namiesto bránok mali zapichnuté drevené palice.
› Takže lopty ich určite potešili?
No jasné. Jednu som dala najprv takému chlapčekovi, ale ostatní sa naňho hneď vrhli. Bolo to ešte drsnejšie, ako keď sme im rozdávali oblečenie, až mi bolo ľúto, že som im nemohla priniesť viac lôpt. Učiteľka to vyriešila tak, že všetky lopty zobrala a deťom dala najprv kvíz. A kto vedel odpovedať, dostal ju. Hlavným problémom sú fi nancie, ani k loptám nemajú prístup. Pani učiteľka ma poprosila, aby som jej jednu loptu odložila pre jej vlastné dieťa. A keď si to takto pýta učiteľka, je to na zamyslenie.
Na svete je ešte mnoho miest, kde pre nás obyčajné veci sú pre iných malým zázrakom. Aj na ostrove Zanzibar. Možno nám ale pandémia koronavírusu predsa len pripomenula, že ani zdanlivé maličkosti nemusia byť v našich životoch bežné a že aj drobnosti si stále treba vážiť.
