Zamyslenie o susedských sporoch a konaniach podľa stavebného zákona
Závažnou ťarchou na pleciach samosprávy sú susedské spory. Obvykle ide o banality, ktoré však prerastajú do niekoľkoročných konfl iktov a nenávisti. Je zarážajúce, s akým veľkým množstvom susedských sporov sa vo Vajnoroch stretávame.
Začína to vybudovaním záhradného domčeka alebo plota, ktorý tieni susedovi na jahody, nedeľným kosením trávnika, brechaním psa, preletom vtákov z pozemku na pozemok a následným vybudovaním takmer päťmetrového oplotenia. Áno, aj s takýmito absurdnosťami sa náš úrad stretáva. Problémy sú najmä v spoločných dvoroch. Občania sa často s týmito záležitosťami obracajú práve na stavebný úrad.
Pri stavebných alebo územných konaniach si takíto susedia navzájom škodia, nedôvodne namietajú a pripomienkujú stavebné konania, resp. sa odvolávajú len preto, aby neumožnili nepriateľskému susedovi stavať, a to napriek tomu , že splnil všetky zákonom stanovené podmienky. Konania sa stávajú zdĺhavými, posielajú sa na nadriadený orgán, ktorý vo väčšine prípadov rozhoduje veľmi
dlho, a vec vracia na nové, opätovné konanie stavebnému úradu. Pritom má moc rozhodnúť vo veci sám. A tak sa proces zopakuje aj niekoľkokrát len preto, že susedia sa nevedia rozumne dohodnúť. Povoľovanie tak trvá aj niekoľko rokov. Naša skúsenosť to len potvrdzuje. Všeobecné povedomie občanov o práci stavebných úradov je potom veľmi skreslené, nakoľko povedať, že povolenie stavby mi trvalo jeden rok vinou stavebného úradu, nie je spravodlivé a pravdivé tvrdenie. V jednom nemenovanom konaní pri povoľovaní stavby rodinného domu, podobného, ako stojí v jeho okolí, stavebník dokumentáciu niekoľkokrát prerobil podľa požiadaviek suseda, a ten sa aj tak odvolal voči stavebnému povoleniu a stavebník doteraz nič nepostavil. Toto je príklad ľudskej nevraživosti a sebeckosti. „Enem já a moje dzeci!“, ako povedal ktosi pred nedávnom.
Občania si často myslia, že stavebný úrad, resp. starosta, ich spory vyrieši. Nie je to tak. Nevyrieši.
Starosta je síce najvyšším funkcionárom obce, no často ostáva v takýchto sporoch bezmocný, a to aj napriek tomu, že podľa ustanovenia § 5 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany od obce. Obec môže za splnenia všetkých podmienok predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. To však nevylučuje možnosť domáhať sa ochrany dotknutého práva na súde a naopak, ak sa občan najskôr neobráti na obec, nie je to inštančnou prekážkou pre konanie súdu. Povedané ináč to znamená, že ochrana podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka je výnimkou zo všeobecne platnej zásady, že ochranu proti tomu, kto ohrozí alebo poruší právo, poskytuje zásadne súd. Táto ochrana je občianskoprávnou ochranou, ktorej zmysel treba hľadať v jej predbežnosti a v ochrane pokojného stavu najbližším kompetentným orgánom, teda obcou. Výsledok rokovaní, resp. mediácie, o ktoré sa pokúšame,
je však často chabý, a nevedie k cieľu nastoliť pokojný stav.
Treba tiež podotknúť, že stavebný úrad predovšetkým povoľuje stavby. Podľa ustanovenia § 43 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) sa stavbou rozumie stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie:
a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótmi alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou
Tento § vymedzuje taxatívne pojem stavby. Všetko ostatné stavba nie je a stavebný úrad nemá kompetenciu sa tým zaoberať.
Na záver je potrebné si uvedomiť, že korene susedskej nevraživosti nedokáže úplne vyhubiť žiadna vonkajšia autorita, ani stavebný úrad, ani starosta. Ide totiž o vysoko subjektívnu vzájomnú antipatiu, ktorú sa bez štipky dobrej vôle k uzmiereniu a zdravého rozumu zrejme nepodarí zvrátiť. Preto by mal každý sused začať od seba v zmysle starého čínskeho príslovia „Ak si neuznáš svoju chybu, robíš tým ďalšiu chybu“. Pozrieť sa na problém aj z pohľadu suseda a snažiť sa nevidieť iba seba.
Zdroje: https://www.vop.gov.sk/files/susedske%20spory.pdf, stavebný zákon
Ingrid Krumpolcová