Počiatky pôsobnosti nášho dychového orchestra 7.časť
Po skončení druhej svetovej vojny, v dejinách najhoršej, sa život aj vo Vajnoroch obracia k lepšiemu. Ľudia sa chcú nadýchnuť po rokoch utrpení, zabudnúť na nešťastia a smútok, a tak sa otvára nový priestor aj pre kultúrne vyžitie. Ožíva aj tunajšia ikona, v tom čase už legendárna vajnorská dychovka, bez ktorej si život v tejto obci vie málokto predstaviť.
Len čo stíchli posledné výstrely v obci po prechode frontu, vrátil sa i nový a veselší život do Vajnor, lebo čoskoro sa ozývajú lahodné tóny dychovky, čo bol znak, že táto kapela žije...
Niektorí hudobníci sa vracajú od vojenských hudieb, z nich Fero Fekete a Cyril Soboilič dokonca z koncentračných táborov z Nemecka. To sa už všetci dávajú dohromady. Medzitým kapelník Matej Belaj sa musel plne venovať svojim povinnostiam vojenského dirigenta, lebo sa medzitým stal kapelníkom tejto hudby. Na záver jeho účinkovania v dychovke vo Vajnoroch mu (treba) priznať, že má veľkú zásluhu na tom, že táto hudba získala "švih" hodný vojenskej hudbe. A tak na mieste kapelníka vajnorskej dychovky nastupuje nový muž Fero Fekete, do tejto doby ako člen kapely. Akt odovzdania hudby sa konal v poslednú júnovú nedeľu pre(d) Potravným družstvom na hodovej zábave, kde sa pri tanci zišla takmer celá obec. Tu slávnostne odovzdáva Matej Belaj kapelnícku paličku novému kapelníkovi s tým, aby jeho nastávajúca a tak zodpovedná funkcia priniesla nielen jeho osobnú slávu, ale aj zábezpeku ďalšieho rastu vajnorskej dychovej hudby.
Nový kapelník preberá tento kádrový stav hudby:
- Matej Belaj hráč na basu, doterajší kapelník
- Viktor Fekete a Cyril Fekete ako klarinety
- Fero Fekete nastávajúci kapelník, František Belaj
- tenory Slávo Grebeči, Vojtech Fekete
- trúbky Viktor Tichý, Pavol Antalic
- bubny Rafael Zeman
Nový kapelník Fero Fekete po prevzatí hudby ako 23 ročný nemal spočiatku mnoho organizačných schopností ako jeho predchodca, ale i tak sa dal plnou vervou do práce. Vytýčil si na základe svojich vlastných predstáv perspektívny plán dychovky na realizovanie týchto hlavných úloh:
- výmenu starých nástrojov vysokého ladenia za nízke,
- výuku mladých hudobníkov z miestnej školy,
- pravideľnými skúškami a nácvikmi zvýšiť umeleckú činnosť hudby,
- doplniť notový repertoár zodpovedajúci dobe.
Prvý bod bol splnený už koncom roka 1945 doriešením výmenou a kúpu nástrojov nizkeho ladenia, k čomu pomohla zbierka v obci a spolky
Tiež sa pribrali do učenia mladí neskorší výborní muzikanti: Belovič Vavro r. 1933, Jaslovský Marcel r. 1934, Ježo Milan r. 1933, Alojz Orth r. 1933, Pilný Titus r. 1933, Tichý Zorislav r. 1934, Turenič Viktor r. 1936, Zeman František r. 1929, Zeman Štefan r. 1934, Ziška Jaroslav r. 1936
Notový materiál pre učenie dorastu bol použitý z vlastných zásob, neskoršie sa začali nacvičovať už aj skladby uznávaných autorov pre dychové hudby skladateľov Karola Pádivého, Janka Matušku, Bartolomeja Urbanca a ďalších.
Koncom roka v decembri 1946 uskutočnila vajnorská dychová hudba oslavy svojho 80-ročného trvania. Oslavy prebiehali v rámci koncertu v Potravnom družstve v preplnenej divadelnej sále s veľmi bohatým hudobným a speváckym programom. V úvode sa predstavili malí muzikanti na čele s 8 ročným Mirkom Zemanom skladbami Pod našimi okny, valčíkom Sukýnka od Bláhu. V hlavnom programe sa predstavila celá dychová hudba skladbami od Františka Kmocha „Kmochiáda“, Emila Doležela „Zmes slovenských piesní“, Františka (správne Johanesa, pozn. red.) Brahmsa „Uhorský tanec č. 5. a 6“, spevom s gitarou sa predstavili bratia Jozef a Bohuš Zemanovci. Táto repríza bola viackrát opakovaná.
Medzníkom v historickej tvorivosti a ďalšieho kvalitatívneho rastu bol rok 1948, keď v zimných mesiacoch dychovka z Vajnor sa pripravovala na prvú nahrávku do rozhlasu. Patrón dychovky bol veľmi dobre fundovaný muzikant, neskorší zaslúžilý (a) nár. umelec Janko Matuška. Sám sa podujal na nácvik hudby a jeho tvorivou prácou a námahou pomohol vajnorským hudobníkom, aby sa jeho tóny rozniesli cez éter bratislavského rozhasu už 30. januára toho istého roku. To už plne potvrdzuje život miestnej muziky. Vie o nej celá vlasť.
V letných mesiacoch roku 1948 je vidieť vajnorskú dychovku už v novom zložení v Prahe na Poľnohospodárskej výstave na Petříne a hneď aj o 14 dní na Všesokolskom zlete. Obveseľovala tu do sprievodu jak Hanácku župu z Moravy, tak po večeroch ostatných pražských obyvateľov. Svojim skvelým vystúpením si získali plné sympatie.
V roku 1950 boli prvý raz po ukončení vojny prehliadky a súťaže dychových hudieb. Konalo sa to v rámci Ľudovej umeleckej tvorivosti (ĽUT) a mali prebiehať v okresoch, krajoch a naostatok v celoslovenskej súťaži ĽUT. Na tieto súťaže sa pripravila i vajnorská dychová hudba pod vedením kapelníka Fera Feketeho. Keďže sa nekonalo okresné kolo, dychovka postúpila priamo do krajského kola Západoslovenského kraja do Trnavy. Tu boli podľa súťažných propozícií vytvorené dve kategórie a to „A“ zo závodných hudieb, kým v kategórii „B“ súťažili dedinské hudby.
Dychovka z Dvorníka (Vajnor) bola zaradená do druhej skupiny a pred súťažnou porotou sa predstavila týmito skladbami:
- pochodom od Matušku - Doležela „Okolo našej zahrádky“ ako povinnou skladbou,
- „Malou tanečnicou“ od Mateja Belaja ako výberovou skladbou.
Prvý krok v takejto súťaži a hneď aj prvé miesto si vybojovala (naša) dychovka z jedenástich súťažiacich hudieb v tejto kategórii. Boli to ozaj prvé kroky k jej ďalšiemu vývinu a prejavenia sa už pred širokou verejnosťou nielen doma, ale aj (m)imo obec. Už o mesiac v júni tohto roku, ako krajský víťaz reprezentujú svoj kraj už na celoslovenskej súťaži vo Svite v kategórii „B“. Tu sa pred porotou predstavil(a) s tou istou povinnou skladbou, ale vo výberovej časti si vybral( a) už náročnejšiu a to overtúru od Václava Papša „Moravo, zem milovaná“. A teraz takisto získava prvenstvo v tejto kategórii, keď za sebou necháva hudby z Helcmanovejc z Východoslovenského kraja, Likierku z Bankobystrického (?) kraja z Hnúšte a naostatok Ladce zo Stredoslovenského kraja.
—
Ilustračné obrázky použila redakcia so súhlasom vlastníka súkromnej zbierky zdigitalizovaných fotografií VAJNORY V SPOMIENKACH. Zbierka je prístupná na adrese www.spominajme.com alebo z facebookového profi lu „Vajnory v spomienkach“.
Jazykovo neupravené, doslovný prepis z kroniky Prešporská obec Vajnory.
Vojtech Fekete
